Kategória: Listy predstavených

PANNA MÁRIA ZÁZRAČNEJ MEDAILY OTVÁRA DVERE VŠADE, KAM PRICHÁDZA

(Príhovor generálneho otca T. Mauriča pri otvorení generálneho zhromaždenia ZZM)

Drahý otec Carl, sestra Carolina, sestra Ana Amélia, drahí zvolení členovia generálnej rady
a členovia tohto generálneho zhromaždenia ZZM!

Veľmi sa teším, že tu s Vami dnes môžem byť a môžem sa s vami podeliť s niekoľkými úvahami o Panne Márii Zázračnej medaily.

         Ako dobre vieme, milióny ľudí na celom svete sa denne obracajú na Pannu Máriu, aby za nich orodovala, aby orodovala za tých, ktorí sú im drahí, dokonca aby orodovala za strápených bratov a sestry, ktorých ani nepoznajú. Títo ľudia tak nekonajú z vlastného popudu. Nie je to žiaden ľudský vynález. To Ježiš preberá iniciatívu a posiela Máriu, aby pôsobila vo svete a pomohla každému ľudskému stvoreniu. On chce, aby sa Jeho Matka dotkla životov trpiacich a núdznych na celom svete. Napokon, On nám ju dal, aby sa stala našou Matkou (porov. Ján 19:27).

        Medzi všetkými tvormi neba i zeme nie je nik známejší, viac uctievaný, častejšie pred nás kladený ako vzor. Neexistuje žiadna iná osoba, do ktorej by Boh prostredníctvom Ježiša vložil viac dôvery. Mária si ani na jediný okamih nemyslí, že je to pre Jej zásluhy. Ale všetko, čím je, všetko čo má, považuje za milosť, za dar, za znak milosrdenstva pochádzajúceho od Ježiša.

        V niektorých kultúrach nie je kráľovnou manželka kráľa, ale jeho matka. Zatiaľ čo on má najvyššiu moc, jeho matka na neho vplýva. Vidíme to aj na Márii a Ježišovi na svadbe v Káne, kde On prijíma jej nepriamu žiadosť, hoci jeho čas ešte neprišiel, aby nedošlo k zahanbeniu mladého páru na ich svadbe. (porov. Jn 2,1-11).

          Hoci sv. Vincent a sv. Lujza žili zhruba 200 rokov pred tým, ako sa začala raziť Zázračná medaila, obaja boli hlboko oddaní Panne Márii. Vincent vyjadruje svoju hlbokú dôveru v jej ochranu takto: Boh vo mne vždy udržiaval živé presvedčenie, že budem oslobodený pre svoje neustále modlitby k Nemu a k Preblahoslavenej Panne Márii. Pevne verím, že len na jej príhovor som bol oslobodený od hriechu. (1)

Na všetkých štyroch miestach, kde máme misie sa majú všetci dobre. Zdá sa, že náš Pán sa zľutúva nad touto malou Spoločnosťou na príhovor Preblahoslavenej Panny. Majúc na zreteli tento cieľ, poslali sme pána Boudeta, aby ju v Chartres navštívil. (2)

          Svätá Lujza často hovorila o Márii ako o „našej Jedinej Matke.“ (3) Osobne prosila Najsvätejšiu Pannu, aby jej pomohla plniť plány, ktoré má s ňou Boh. Som celá Tvoja, Najsvätejšia Panna, aby som ešte úplnejšie patrila Bohu. Nauč ma teda napodobňovať Tvoj svätý život plnením Božích plánov v mojom živote. Pokorne Ťa prosím, aby si mi v tom bola nápomocná. (4)

(1) CCD I, 6; list 1 Monsieur de Comet v Dax. CCD odkazuje na sériu, Vincent de Paul, Korešpondencia, Conferences, Documents, preložila a upravila Jacqueline Kilar, DC; a Marie Poole, DC; et al; anotovaný od Johna W. Carvena, CM; New City Press, Brooklyn a Hyde Park, New York, 1985-2014; odteraz CCD, nasledované číslom zväzku a strán.
(2) CCD I, 350; list 249 Robertovi de Sergis v Amiens, november 1636.
(3) duchovné spisy L. de Marillac, upravené a preložené z pôvodného francúzskeho vydania Sainte Louise
de Marillac: Écrits Spirituels od Louise Sullivan, DC; New City Press, Brooklyn, New York, 1991, strany 281,
621, 735, 835; odteraz SW.
(4) SW 695.

          Najmä pod menom Panna Mária Zázračnej medaily je Mária vzývaná pri všetkých druhoch utrpenia. V odpovedi na toto vzývanie Ona otvára všetky zatvorené dvere, dostáva sa aj na tie najnemožnejšie miesta, mení životy a srdcia. Táto premena sŕdc sa deje prostredníctvom prijatých milostí a zázrakov, ktoré sa dejú v životoch ľudí.

Hneď po kríži je najrozšírenejším kresťanským symbolom na celom svete Zázračná medaila. No aj napriek tomu mnohí ľudia ešte nemali možnosť o nej počuť, dozvedieť sa Máriino posolstvo, prijať a nosiť Zázračnú medailu. Nedostávajú milosti, o ktoré majú prosiť tak, ako Mária prikázala svätej Kataríne Labouré, skromnej dcére kresťanskej lásky počas zjavenia v r.1830 v kaplnke ich Materského domu v Paríži.

           Ako nám pripomenul pápež František: S Duchom Svätým uprostred ľudu vždy stojí aj Mária. Ona zhromažďovala učeníkov, aby ho vzývali (porov. Sk 1, 14), a tak umožnila misijnú explóziu, ku ktorej došlo na Turíce. Ona je Matkou evanjelizujúcej Cirkvi a bez nej nemôžeme naplno pochopiť ducha novej evanjelizácie. (5)
Združenie Zázračnej medaily má obrovský potenciál pre evanjelizáciu. V mnohých krajinách sveta sa už v tomto smere robí veľa, ale musíme využiť tento milosťou naplnený čas generálneho zhromaždenia, aby sme oživili oheň v každom jednom členovi. Musíme myslieť tak, ako myslel svätý Vincent de Paul, keď odpovedal na otázku, ktorú mu položila rakúska kráľovná: „Čo iné ste ešte mohli urobiť?“ On odpovedal: „Mohol som urobiť viac!“

          Svätý Vincent opísal Ježišovu lásku k ľudstvu, keď nám daroval sviatosť Eucharistie, ako „nekonečne vynaliezavú“. Členovia Združenia Zázračnej medaily tiež musia byť „nekonečne vynaliezaví“ vo svojom úsilí o evanjelizáciu. Krajinu, v ktorej žijete, musíte evanjelizovať so Zázračnou medailou. Do škôl, farností, nemocníc, na pracoviská, do väzenia, na univerzity, na úrady… So Zázračnou medailou sa musíte dostať na existenčné a fyzické periférie. K opusteným, chorým, starým, k osobám ponoreným do rôznych závislostí: k alkoholikom, drogovo závislým, gamblerom, závislým od sexu atď. Musíte ju použiť na to, aby ste sa dotkli životov ľudí, ktorí nemajú vhodné miesto na život, bezdomovcov a tých, ktorí potrebujú základné životné potreby: jedlo, lieky, vzdelanie, dôstojné pracovné miesta atď. A konajúc toto, slovom a skutkom, budete pre všetkých týchto ľudí poslami nádeje. Keď šírite medailu, odovzdajte s ňou aj leták s vysvetlením jej pôvodu a s modlitbou, ktorú sa môžu ľudia pomodliť.

        Tým, že týmto ľuďom prinesiete Zázračnú medailu a poviete im o jej histórii, pochopia silu milosti, ktorú nám Panna Mária skrze ňu sprostredkúva. Porozprávajte im o zjaveniach Panny Márie svätej Kataríne. Vysvetlite im, ako sa snažila presvedčiť svojho otca direktora, že sa jej zjavila Božia Matka a zverila jej posolstvo a kázala jej dať raziť medailu. Ako náhle sa medaila začala šíriť, udialo sa na Máriin príhovor tak veľa zázrakov, hlavne počas epidémie cholery, že ju ľudia začali volať „zázračná“. A tak sa stalo, že sa stala po celom svete známou ako Zázračná medaila. Povedzte im, čo Mária povedala Kataríne:

Prichádzajte k tomuto oltáru. Tu dostanú mnohé milosti tí, ktorí o ne budú prosiť vrúcne a s dôverou. Tieto lúče sú symbolom milostí, ktoré vylievam na tých, ktorí ma o ne prosia.

          Môžete sa s nimi tiež podeliť o svedectvá, o nespočetné zázraky, ktoré sa udiali, a o milosti, ktoré ľudia dostali na príhovor Márie a cez jej Zázračnú medailu. Môžete ich nájsť na rôznych stránkach na internete, vrátane Medzinárodného Združenia Zázračnej medaily.

          Takto ľudia začnú dôverovať v Máriin príhovor. Pozvite ich, aby vždy nosili Zázračnú medailu na krku, ako aj na iných miestach (vrecká, peňaženky, autá, vo vstupe do svojich domovov atď.), aby ju mali stále pri sebe. Povzbudzujte ich, aby ju rozdali členom svojej rodiny, priateľom, spolupracovníkom a známym, aby takto pomáhali šíriť oddanosť k Márii skrze Zázračnú medailu.

(5) František, Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, Rím, 24. novembra 2013, č. 284; odteraz EG.

         Okrem evanjelizácie, šírenia Zázračnej medaily všade, kde sa dá, povzbudzujem Vás aj k pokračovaniu vytvárania modlitbových skupín Združenia Zázračnej medaily. Pozývajte do Združenia nových členov, aby tak rástlo a napomáhalo šíreniu Máriinho posolstva. Naliehajte na mladých ľudí, aby si vytvárali vlastné modlitbové skupiny v rámci Združenia. Oni vedia, ako osloviť svojich rovesníkov lepšie ako ktokoľvek iný.

          Žiadam Vás, aby ste sa počas tohto generálneho zhromaždenia zamysleli nad tým, ako založiť Združenie Zázračnej medaily v krajinách, v ktorých ešte nie je prítomné. Aký najlepší spôsob by sme si vybrali a urobili to? Stále máme pred sebou dlhú cestu, ak chceme založiť Združenie vo všetkých 165 krajinách, v ktorých je prítomná aspoň jedna vetva Vincentskej rodiny.

        Tým, že ste evanjelizátormi, horlivými misionármi , choďte až na kraj sveta, aby ste hlásali lásku, ktorú nám Ježiš prináša prostredníctvom takých konkrétnych znamení ako je Máriina Zázračná medaila. Keď budeme tak konať, budeme mať istotu, že kráčame po bezpečnej ceste.

Dovoľte mi na záver pomodliť sa túto peknú modlitbu pápeža Františka k Panne Márii:

Mária, Panna a Matka, ty, ktorá si pobádaná Duchom Svätým, privítala Slovo života v hĺbke tvojej pokornej viery: keď si sa úplne odovzdala Jemu Večnému, pomôž nám povedať naše vlastné „áno“ na naliehavé volanie, naliehavejšie než kedykoľvek predtým, aby sme ohlasovali Ježišovu radostnú zvesť. Naplnená Kristovou prítomnosťou, priniesla si radosť Jánovi Krstiteľovi, až zajasal v lone svojej matky. Prekypujúc radosťou, zaspievala si o veľkých veciach, ktoré ti urobil Boh. Stojac pod krížom s neochvejnou vierou prijala si radostnú útechu vzkriesenia a pripojila si sa k učeníkom v očakávaní Ducha, aby sa evanjelizujúca Cirkev mohla zrodiť. Získaj pre nás teraz nový zápal zrodený zo vzkriesenia, aby sme všetkým mohli priniesť Evanjelium života, ktoré víťazí nad smrťou. Daj nám svätú odvahu hľadať nové cesty, aby dar nevädnúcej krásy oslovil každého muža a ženu. Panna načúvania a rozjímania, Matka lásky, Nevesta večnej svadobnej hostiny, oroduj za Cirkev, ktorej si čistým vzorom, aby nikdy nebola uzavretá do seba, lebo inak by stratila vášeň pre ustanovenie Božieho kráľovstva. Hviezda novej evanjelizácie, pomôž nám prinášať žiarivé svedectvo spoločenstvu, službu, horlivosť a veľkorysú vieru, spravodlivosť a lásku k chudobným, aby tak radosť Evanjelia dosiahla všetky končiny Zeme, osvetľujúc aj okraje nášho sveta. Matka živého Evanjelia, prameň šťastia pre Božích maličkých, oroduj za nás. Amen. Aleluja!

Otázky:

1. Ako najlepšie postupovať, aby som pozvala ďalšie osoby, najmä mladých ľudí v mojej krajine, aby sa stali súčasťou Združenia Zázračnej medaily?

2. Aké konkrétne kroky môžem urobiť v spolupráci s ostatnými členmi, aby sme ľuďom priniesli posolstvo Zázračnej medaily slovom a skutkom?

3. Aké konkrétne kroky môžem urobiť v spolupráci s ostatnými členmi, aby sme priniesli Združenie Zázračnej medaily do krajín, v ktorých ešte stále nie je?

 

Tomaž Mavrič CM
generálny otec

 

Rím 19. septembra 2022

SVIATOK SVÄTÉHO VINCENTA DE PAUL

PREJSŤ OD ŠTRUKTÚRY „VINCENTSKEJ RODINY“
K „HNUTIU VINCENTSKEJ RODINY“

CENTRÁ VINCENTSKEJ SPIRITUALITY A FORMÁCIE

PO CELOM SVETE

Členom Vincentskej rodiny na celom svete

Drahé sestry a bratia!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Veľkými krokmi sa blížime k sviatku sv. Vincenta, ktorý oficiálne pripadá na 27. septembra, ale vzhľadom na miestne reality sa slávnosť môže konať aj v iný deň, aby sa na nej mohol zúčastniť čo najväčší počet ľudí.

Sme svedkami obnovenia osobných stretnutí, čo nás teší a povzbudzuje, pretože opäť môžeme vydávať svedectvo ako rodina, ako ľudia viery, ktorí sa zúčastňujú na Eucharistii a iných sláveniach, čo ešte pred rokom nebolo možné pre pandémiu. Je to pre nás ďalší dôvod, aby sme zmobilizovali všetky svoje sily a talenty a urobili z tejto slávnosti sv. Vincenta de Paul nezabudnuteľný sviatok po predchádzajúcich rokoch, kedy boli zhromaždenia veľmi obmedzené alebo zakázané.

V skutočnosti sa celý september nazýva vincentským mesiacom. V závislosti od štruktúry a programu Vincentskej rodiny v každej krajine môžu byť v priebehu celého mesiaca ponúkané rozličné podujatia, stretnutia a iniciatívy. Môžu to byť dni duchovnej obnovy pre mladých ľudí, ktorí hľadajú svoje povolanie k zasvätenému životu, ako aj formačné a charitatívne iniciatívy na prehĺbenie našej vincentskej spirituality a charizmy. Pozývame aj iných ľudí, ktorí možno nepoznajú sv. Vincenta de Paul a ostatných svätých, blahoslavených a Božích služobníkov Vincentskej rodiny, aby prostredníctvom našich slov a činov objavili vincentskú spiritualitu a charizmu.

Tohtoročný list na sviatok sv. Vincenta de Paul nesie názov: Prejsť od štruktúry „Vincentskej rodiny“ k „Hnutiu Vincentskej rodiny“ a „Centrá vincentskej spirituality a formácie po celom svete“.

Nie je to tak dávno, čo sa medzinárodní vodcovia rôznych vincentských kongregácií zasväteného života a laických združení začali každý rok stretávať, aby nadviazali užšie vzťahy a spoluprácu, keďže patria ku skupine s rovnakou spiritualitou a charizmou, aj keď si každá zachovala svoju špecifickosť a jedinečnosť. Táto skupina sa začala nazývať „Vincentská rodina“ a symbolizuje ju strom s mnohými vetvami. Kmeň stromu s koreňmi predstavuje našu spoločnú vincentskú spiritualitu a charizmu a každá vetva predstavuje konkrétnu kongregáciu alebo združenie. To preto často používame slovo vetva – vetvy, pričom máme na mysli krásny symbol stromu.

Vincentská rodina, tento krásny strom, sa rokmi rozrástol a stále rastie. Keď objavíme nové kongregácie a laické združenia, ktoré žijú a praktizujú vincentskú spiritualitu a charizmu, pozveme ich, aby sa pripojili k Vincentskej rodine a pridali tak k tomuto stále rastúcemu stromu novú vetvu.

Združovanie skupín bez ohľadu na ich pôvod za účelom spoločnej služby je súčasťou vincentskej tradície. Všimnime si úvod k Pravidlám pre panie kresťanskej lásky panovníckeho dvora:

Spoločnosť paní kresťanskej lásky bude zriadená, aby si ctila lásku nášho Pána a jeho svätej Matky a žien, ktoré ho nasledovali a starali sa o to, čo potreboval on, jeho spoločenstvo a niekedy aj davy, ktoré išli za ním, a taktiež chudobní ľudia. Budú ich podporovať a pomáhať Spoločnostiam kresťanskej lásky v Hôtel-Dieu, nájdeným deťom, galejníkom, dievčatkám slečny Poulaillon a de Lestang, chudobným devám slúžiacim v bratstvách kresťanskej lásky vo farnostiach, devám v Madeleine, a vo všetkých dobrých dielach, ktoré začali ženy v tomto storočí.¹

V poslednej dobe v mnohých krajinách Strednej a Južnej Ameriky začali vznikať takzvané vincentské bratstvá, napríklad Bratstvo vincentských právnikov, vincentských učiteľov, vincentských prekladateľov, vincentských špecialistov v oblasti komunikácie atď. Združujú ďalších ľudí, ktorí žijú rovnakú spiritualitu a rovnakú charizmu a cítia sa byť členmi Vincentskej rodiny. Spája ich služba chudobným.

Štruktúrovaných skupín ženských a mužských kongregácií a laických združení je v súčasnosti 165. Okrem toho mnoho ďalších ľudí, ktorých priťahuje a inšpiruje osoba sv. Vincenta de Paul a iní svätí, blahoslavení a Boží služobníci Vincentskej rodiny, nepatrí oficiálne do žiadnej jej vetvy. K vincentskej spiritualite a charizme sú priťahovaní prostredníctvom kníh, článkov, internetu, rádia, televízie a sociálnych sietí. Chcú si prehĺbiť poznatky o vincentskom spôsobe myslenia, reči a života, a tak sa stať aktívnymi účastníkmi v duchu sv. Vincenta de Paul s právom byť nazývaní „vincentíni“. Už teraz veľké množstvo ľudí, ktorí nepatria do nejakej konkrétnej skupiny, spôsobom ako žijú, slúžia, myslia, hovoria a konajú, inkarnujú vincentského ducha a vincentskú charizmu. Tu vidím, ako pokračuje vývoj Vincentskej rodiny a tento nádherný vincentský strom sa stáva niečím ako „Hnutie Vincentskej rodiny“.

Aké nástroje môžeme použiť alebo už používame na to, aby sme štruktúrovaným skupinám i ľuďom, ktorí nepatria do žiadnej vetvy Vincentskej rodiny, ponúkli duchovné stretnutia a kurzy vincentskej formácie a aby sme ich aktívne zapájali do rôznych projektov a iniciatív v rámci Vincentskej rodiny?

V mnohých častiach sveta je to už realitou alebo sa ňou postupne stáva. Učitelia, profesori, rodiny študentov vincentských škôl a univerzít, bývalí študenti rôznych inštitúcií, zamestnanci nemocníc a zdravotných stredísk, ďalší zamestnanci a ich rodiny, sociálni pracovníci, farníci vincentských farností a mnohí jednotlivci sa prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov či iným spôsobom oboznamujú s vincentskou cestou. Medzinárodná webová stránka Vincentskej rodiny – famvin.org – už ponúka mnoho materiálov z oblasti formácie vincentskej spirituality a charizmy. Podobne aj iné webové stránky Vincentskej rodiny ponúkajú obdobné možnosti formácie ľuďom v ktorejkoľvek časti sveta prostredníctvom sociálnych sietí.

Mnoho ženských a mužských kongregácií školí laický personál svojich inštitúcií, aby udržali vincentského ducha a charizmu. Keď sestry, bratia a kňazi opustia školu, univerzitu, nemocnicu, zdravotné stredisko atď., laickí spolupracovníci budú pripravení pokračovať vo vzdelávacích, zdravotníckych a sociálnych službách vo vincentskej tradícii.

Okrem všetkých vyššie spomenutých ľudí existuje mnoho ďalších skupín alebo osôb, ktoré žijú vincentskú spiritualitu a charizmu, no nie vždy sú spojení s Vincentskou rodinou, týmto krásnym stromom! Ako im môžeme pomôcť?

Toto je druhá časť tohoročného názvu pre sviatok sv. Vincenta de Paul – organizovať „Centrá vincentskej spirituality a formácie“ v rôznych krajinách sveta, kde je prítomná Vincentská rodina. V niektorých krajinách už takéto centrá vincentskej spirituality a formácie existujú, alebo rôzne vetvy ponúkajú kurzy v tejto oblasti.

Kontaktovanie už existujúcich centier by nám umožnilo zistiť, aký materiál je k dispozícii v rámci celej Vincentskej rodiny. Potom budeme môcť vyzvať ďalšie krajiny a regióny, aby otvorili centrá vincentskej spirituality a formácie tam, kde neexistujú, a zdieľať množstvo materiálu, ktorý je už pre takého centrá pripravený.

Sv. Vincent zdôraznil potrebu byť formovaným k formovaniu iných a jednému spolubratovi napísal:

Chválim Boha za mnoho kňazov, ktorých vám posiela biskup z…Budete ich mať dostatok, ak si dáte námahu a budete ich formovať v pravom duchu ich stavu, ktorý spočíva najmä vo vnútornom živote a v praktizovaní rozjímavej modlitby a čností. Nestačí ich totiž naučiť len spevy, obrady a trochu morálnej teológie. Dôležité je formovať ich k solídnej zbožnosti a oddanosti. A na to, pane, musíme byť my prví, ktorí sú tým naplnení, pretože by bolo takmer zbytočné poskytovať im len teoretické vedomosti, a nedávať im príklad. Musíme byť plnými nádržami, aby sme nechali našu vodu prúdiť bez toho, že by sme sa vyčerpali, a musíme vlastniť ducha, ktorým chceme, aby boli oživovaní oni, pretože nikto nemôže dať to, čo nemá.²

V novembri Výkonný výbor Vincentskej rodiny predloží túto tému na diskusiu na svojom výročnom zasadaní v Ríme.

Chcel by som povzbudiť všetkých medzinárodných, národných a regionálnych vodcov štruktúrovaných vetiev tohto krásneho stromu, ktorým je Vincentská rodina, aby pozvali čo najväčší počet členov bratstiev a spolupracovníkov, ktorí nepatria do žiadnej konkrétnej skupiny, k účasti na rôznych podujatiach, ktoré sa budú organizovať v rozličných krajinách v priebehu mesiaca septembra.

Ďakujem, že nám pošlete fotografie a videá z rôznych slávení, ktoré organizujete počas tohto vincentského mesiaca, alebo krátke články o nich na nasledujúce dve mailové adresy a my sa pokúsime zdieľať informácie cez rôzne komunikačné prostriedky.

Javier Fernández Chento: chento@famvin.org
Hugo Marcelo Vera, CM: nuntia@cmglobal.org

Nech sa Panna Mária Zázračnej medaily, sv. Vincent de Paul a všetci svätí,
blahoslavení a Boží služobníci Vincentskej rodiny prihovárajú u Ježiša za nás všetkých!

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

Originál na stiahnutie TU!

.

PANNA MÁRIA – MAJSTERKA ŠŤASTNEJ KAŽDODENNOSTI

Málo mužov pozná  každodennú námahu ženy, ktorá je zodpovedná za život v dome. Práca muža má najčastejšie produktívny charakter; jej ovocie možno merať, oceniť, premeniť na peniaze. To sa nedá urobiť s prácou, ktorá buduje rodinu.

Upratovanie, pranie, varenie, obšívanie, šitie, starostlivosť o dieťa alebo o chorého v dome, to je šedá každodennosť mnohých žien zodpovedných za vedenie domu. Taká je vôľa nebeského Otca – služba, ktorá nemá konca. Každé ráno zvestuje znovu vykonávanie tých istých činností, dôležitých pre život domácich.

Šťastná je žena, ktorá chápe tieto svoje práce ako úkon lásky, a teda ich plní pre niekoho. To je jediná šanca, aby námaha, ktorú musí vložiť do týchto málo viditeľných prác, bola prameňom šťastia, a nie znechutenia. Iba láska môže premeniť šedú každodennosť na šťastnú každodennosť. Najviac žien sa stáva svätými v námahe každodennej starostlivosti o deti a muža. Iba Boh pozná toto úsilie, a iba On ho dokáže spravodlivo odmeniť.

Majsterkou zasvätenia ženy do každodenného šťastia je Najsvätejšia Matka. Ona vykonávala všetky práce ženy a matky, aké vykonáva súčasná žena. K tomu patrilo aj pečenie chleba, pradenie vlny a ľanu, tkanie látok potrebných na oblečenie domácich. Ona dokázala toto všetko premeniť na akt lásky k Bohu a k tým, pre ktorých žila.

Dnes iba málo rodičov učí svoje dcéry tomuto najcennejšiemu umeniu, ako premeniť každodenné domáce práce na úkon lásky. To je zasvätenie, ktoré rozhoduje o veľkosti ženy. Ona je strážkyňou domáceho ohniska. Ako často dnes počujeme nariekanie, keď treba stále umývať hrnce, kŕmiť a prebaľovať dieťa; starať sa o staršieho človeka. A ak sa takéto nariekanie zakradne do srdca ženy, každý deň sa stáva veľmi ťažký, niekedy neznesiteľný.

Toto domáce zasvätenie každodennému životu treba zveľaďovať. Treba sa naučiť láske vyjadrenej nie sviatočne prestretým stolom, ale v chuti kávy podanej na raňajky, rýchlo umytého riadu po jedle, čistej utierky a vyblýskanej kuchyne. Treba vedieť, že láska sa stará o suché plienky dieťaťa, o úsmev pre unaveného dedka, o čas na spoločnú večeru.

Láska šťastnej každodennosti má ešte jednu hodnotu: nečaká na to, že domáci postrehnú únavu mamy, že sa poďakujú, že pomôžu. Je šťastná, keď sa jej dostane milej odpovede, ale nediví sa a nestráca nič zo svojej sily a svojej krásy, ak takú odpoveď nedostane.

Umenie zámeny každodennej služby v dome na akt lásky spôsobuje, že dom je ňou naplnený. Láska totiž, to nie sú pekné vyhlásenia. Tie vôbec nemusia byť. Láska, to je čin, ten potrebný, všedný, obyčajný, každodenný. Láska, to je čistá košeľa pre muža, to vyčistená pohovka, to je teplý obed podaný na stôl po návrate domácich, to je umenie súčasného vykonávania niekoľkých prác – pestovania dieťaťa, prípravy obeda a opatery staršieho synčeka, ktorý si v kúte robí domáce úlohy.

Táto láska má byť znakom vďačnosti voči Bohu, plnením Jeho vôle, a teda autentickou láskou a súčasne úkonom lásky voči domácim. Ak je to tak, srdce napĺňa opravdivá svätosť, vysoko odmeňovaná v nebi. Zriedka je totiž postrehnutá a odmenená na zemi.

Túto cestu k svätosti, cestu šťastnej každodennosti, nám vlastne odhaľuje Najsvätejšia Matka. Ona nám ukazuje dom postavený na láske, ktorá sa skladá z tisícich drobností, vykonaných v súlade s Božou vôľou a v duchu lásky k najbližším.

    Eduard Staniek

 

Rím, Pôstne obdobie 2022

Všetkým členom Vincentskej rodiny

MYSTIKA LÁSKY PRE 21. A ĎALŠIE STOROČIA

Drahí bratia a sestry!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Po šiestich rokoch sa končí moje funkčné obdobie. Týmto listom na Pôst by som chcel zhrnúť adventné a pôstne reflexie za posledných 6 rokov. Začnem svojím prvým posolstvom Vincentskej rodine pri príležitosti sviatku sv. Vincenta de Paul v roku 2016. Práve vtedy som sa po prvýkrát podrobnejšie zamyslel nad titulom „mystik lásky“, ktorý dávame nášmu Zakladateľovi. Vychádzajúc z tohto titulu, ktorý je môjmu srdcu taký drahý, som sa pokúsil objaviť pre seba a zároveň sa podeliť i s vami o to, čo som vrúcne túžil prehĺbiť, a síce, čo znamená stať sa „mystikom lásky“.

Úsilie týchto posledných 6 rokov sa tu vôbec nekončí. V skutočnosti je to len začiatok a výzva, aby sme sa aj naďalej ponárali do bohatstva a hĺbky toho, čo znamená stať sa „mystikom lásky“. Ide o výzvu neustále hľadať čo najhlbšie spojenie s Ježišom, a byť ako „kartuziáni vo svojich domoch a ako apoštoli vonku,“¹ „kontemplatívnym človekom v činnosti a apoštolom v modlitbe“².

Pri čítaní tohoročného listu na Pôst a vrátení sa k zamysleniam posledných šiestich rokov sme pozvaní vybrať si jeden bod alebo oblasť, v ktorej cítime, že Ježiš chce, aby sme sa jej venovali rozhodnejším a radikálnejším spôsobom. Ide o oblasť, v ktorej pociťujeme osobitnú potrebu jeho milosti a milosrdenstva, aby sa tak na nás mohol splniť Ježišov sen.

Teológ Karl Rahner na konci 20. storočia vyslovil tieto prorocké slová: „Kresťania 21 storočia budú buď mystikmi, alebo nebudú kresťanmi“. Prečo môžeme o Vincentovi povedať, že bol „mystikom lásky“?

Všetci vieme, že Vincent bol muž činu, a tak nás možno prekvapí, že ho môžeme predstavovať aj ako mystika. Ale v skutočnosti práve jeho mystická skúsenosť s Najsvätejšou Trojicou, a najmä Vtelením, motivovala všetky jeho činy v prospech chudobných ľudí. Giuseppe Toscani, CM, spojil mystiku a činnosť a išiel k jadru veci, keď ho nazval „mystik lásky“. Vincent žil v storočí mystikov, no ukázal sa ako mystik lásky.

Byť mystikom znamená mať aj skúsenosť tajomstva. U Vincenta išlo o hlbokú skúsenosť tajomstva Božej lásky. Vieme, že tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia boli jadrom jeho života. Zážitok všestrannej lásky Najsvätejšej Trojice k svetu a bezpodmienečne otvorená náruč vteleného Slova pre každého človeka formoval, podmieňoval a podnecoval jeho lásku k svetu a ku každému, najmä k bratom a sestrám v núdzi. Díval sa na svet očami Otca (Abba) a Ježiša, a každého prijímal s bezpodmienečnou láskou, teplom a energiou Ducha Svätého.

Vincentova mystika bola zdrojom jeho apoštolského pôsobenia. Tajomstvo Božej lásky a tajomstvo chudobných boli dva póly Vincentovej dynamickej lásky. Ale Vincentova cesta mala aj tretí rozmer a tým bol jeho spôsob nazerania na čas. Čas bol prostriedkom, ktorým sa mu prejavovala Božia prozreteľnosť. Konal podľa Božieho času a nie podľa svojho časového rytmu. „Robme dobro, ktoré sa nám naskytne“, odporúčal. „Nepredchádzajme Božiu prozreteľnosť.“

Ďalším aspektom časovosti u sv. Vincenta bola Božia prítomnosť tu a teraz: „Boh je tu!“ Boh je tu v čase. Boh je tu v ľuďoch, udalostiach, okolnostiach, chudobných. Boh k nám hovorí teraz, v nich a cez nich.

Pre Vincenta bola nevyhnutná aj horizontálna, aj vertikálna dimenzia spirituality. Lásku ku Kristovi a lásku k chudobným pokladal za nerozlučné. Svojich nasledovníkov neustále nabádal nielen konať, ale aj modliť sa, a nielen modliť sa, ale aj konať. Na námietku: „Ale, pane, je toľko vecí, ktoré treba urobiť, toľko služieb v dome, toľko práce v meste, na poli! Všade plno práce! Máme teda všetko nechať tak a myslieť len na Boha?“ rázne odpovedal:

„Nie, ale musíme posväcovať tieto práce tak, že v nich budeme hľadať Boha, a konať ich viac preto, aby sme ho v prácach našli, než preto, aby sme ich vykonali. Náš Pán chce, aby sme hľadali predovšetkým jeho slávu, jeho kráľovstvo, jeho spravodlivosť, a preto má byť prvoradým záujmom nášho vnútorného života, viery, dôvery, lásky, nábožných cvičení, modlitby, neistoty, pokorenia, práce a námah pre Boha, nášho zvrchovaného Pána! Chce, aby sme mu predkladali ustavičné obety služby a túžili získavať pozemské kráľovstvá pre neho, milosti pre jeho Cirkev a čnosti pre Spoločnosť. Ak sa raz takto utvrdíme v hľadaní Božej slávy, môžeme si byť istý, že ostatné príde.“

Vincenta by sme mohli opísať ako „dvojrozmerného“ mystika. Inými slovami, on videl toho istého Boha cez dve rôzne šošovky súčasne. Jednou šošovkou bola jeho osobná modlitba, tou druhou bol chudobný človek a svet, v ktorom žil. Každý uhol pohľadu ovplyvňoval ten druhý uhol, jeden prehlboval a spresňoval vnímanie toho druhého. Vincent „vnímal“ (a cítil) lásku Boha cez oba hranoly naraz a energicky reagoval na to, čo videl.

Vtelenie je jedným z ústredných tajomstiev spirituality sv. Vincenta de Paul.
Zanechal nám o ňom nasledujúce myšlienky:

„Podľa Buly o zriadení našej Spoločnosti máme zvlášť uctievať nevýslovné tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia. Snažme sa to splniť čo najvernejšie a ak možno, pri každej príležitosti. Predovšetkým ale dbajme na tieto tri veci:

1. vzbudzovať si často vrúcne úkony viery a nábožnosti voči týmto tajomstvám,
2. obetovať každodenne na ich oslavu nejaké modlitby a dobré skutky, a najmä ich sviatky osláviť slávnostne a čím nábožnejšie,
3. venovať pozornosť, aby sme poučovaním a svojím príkladom vštepili do sŕdc ľudí ich poznanie, úctu a slávenie.“⁴

Najsvätejšia Trojica je ďalším z hlavných tajomstiev spirituality sv. Vincenta. V Konštitúciách Misijnej spoločnosti môžeme čítať: „Ako svedkovia a ohlasovatelia Božej lásky máme prejavovať vrúcnu nábožnosť a úctu k tajomstvám Najsvätejšej Trojice a Vtelenia“⁵. Ježiš nám pomáha chápať vzťah, ktorý je medzi tromi osobami, intímne puto, ktoré ich spája a vplyv Trojice na každú osobu zvlášť, ako aj na spoločenstvo v jeho celku. Najsvätejšia Trojica je dokonalým vzorom „vzťahov“!

Tretím pilierom spirituality sv. Vincenta je Eucharistia. V pasáži o základoch našej spirituality, kde spomína Vtelenie a Najsvätejšiu Trojicu, sv. Vincent hovorí, že v Eucharistii nájdete všetko. Píše:

„Najlepší spôsob dobrého uctievania týchto tajomstiev je náležité slávenie a dobré prijímanie Najsvätejšej Eucharistie, či sa na ňu pozeráme ako na sviatosť alebo ako na obetu. Ona je totiž súhrnom všetkých tajomstiev viery a bezprostredne posväcuje, a napokon privedie k sláve duše tých, čo ju hodne prijímajú a dôstojne obetujú. V nej sa zároveň vzdáva najvyššia sláva Trojjedinému Bohu a Vtelenému Slovu. Preto sa nám viac ako všetko ostatné odporúča, aby sme voči tejto sviatosti i obete preukazovali náležitú úctu. Ba vynaložíme všetku horlivosť srdca, aby jej všetci takto vzdávali úctu a poklonu. A preto, nakoľko je to v našej moci, zabráňme každému neúctivému počínaniu alebo reči proti Sviatosti a bez prestania budeme poučovať iných, čo majú veriť o tomto tajomstve a ako ho majú uctievať.“⁶

K intuícii, že v Eucharistii nájdete všetko, sa pridávajú ďalšie prorocké a inšpirujúce slová, ktoré pochádzajú z jeho najhlbšej životnej skúsenosti: „láska je nekonečne vynaliezavá“⁷. Je to jedna z najznámejších Vincentových viet, ktorej špecifické slová použil v súvislosti s Eucharistiou, aby sa pokúsil vysvetliť, čo Eucharistia je, čo Eucharistia prináša a čo v Eucharistii nachádzame. Ježišova predstavivosť našla tento konkrétny spôsob, ako byť vždy s nami, neustále nás sprevádzať a zostať s nami po všetky dni až do konca sveta. Jeho láska, vynaliezavá do nekonečna, nás neprestáva prekvapovať ani dnes, tu a teraz!

Štvrtým pilierom je Blahoslavená Panna Mária.

1. „Osobitnú úctu pestujme aj k Panne Márii, Matke Kristovej a Matke Cirkvi, ktorá podľa slov Vincenta, najlepšie zo všetkých veriacich prenikla do zásad evanjelia a vo svojom živote ich aj uskutočňovala.

2. Úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii prejavíme tak, že zbožne oslávime jej sviatky a často ju budeme vzývať, najmä modlitbou sv. ruženca. Budeme rozširovať vznešený odkaz, ktorý nám svojou materinskou láskavosťou zjavila Zázračnou medailou.“⁸

Jedným z hlavných zdrojov, z ktorého Vincent ako mystik lásky čerpal, bolo každodenné rozjímanie. Jedna z najcitovanejších viet sv. Vincenta, prevzatá z konferencie členom Misijnej spoločnosti, výrečne vyjadruje Vincentov postoj:

„Dajte mi človeka modlitby, a on bude schopný urobiť čokoľvek. So svätým apoštolom bude môcť povedať: ,Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňujeʼ (Flp 4, 13). Misijná spoločnosť bude existovať dovtedy, dokedy si bude verne konať rozjímanie, pretože rozjímanie je ako nedobytná hradba, ktorá misionárov ochráni pred akýmikoľvek útokmi.“⁹

Vincent hovoril o každodennom rozjímaní. Svojim nasledovníkom povedal:

„Všetci si oddane konajme rozjímanie, pretože cezeň nám prídu všetky dobrodenia. Ak vytrváme vo svojom povolaní, bude to vďaka rozjímaniu; ak sa nám bude dariť v dielach, bude to vďaka rozjímaniu; ak neupadneme do hriechu – vďaka rozjímaniu; ak zotrváme v láske, ak budeme spasení, všetko bude vďaka Bohu a rozjímaniu. Tak ako Boh neodmieta žiadnu modlitbu, tak neudeľuje takmer nič bez modlitby.“¹⁰

Duchovné vedenie: Sv. Vincent často hovoril o potrebe duchovného vedenia. „… duchovné vedenie je naozaj veľmi prospešné. Poskytuje možnosť poradiť sa v ťažkostiach, povzbudiť sa pri znechutení, nájsť útočisko pri pokušeniach, načerpať silu v skleslosti; jedným slovom je to zdroj blaha a útechy, ak je duchovný vodca naozaj láskavý, obozretný a skúsený.“¹¹

Ako to vo svojej dobe jasne vyjadrili púštni otcovia a matky, cieľ rozhovoru s duchovným vodcom je jednoduchý: ide o čistotu srdca. Vincent preto odporúčal duchovné vedenie aspoň niekoľkokrát v roku¹², zvlášť počas duchovných cvičení alebo niektorých liturgických období, akým je napríklad pôstna doba.

Sviatosť zmierenia: Sv. Vincent považoval milosrdenstvo za jadro Radostnej zvesti. Opísal to takto: „… tá krásna čnosť, o ktorej sa hovorí: ʼMilosrdenstvo je najvlastnejšou črtou Boha.ʼ“¹³

Konštitúcie Misijnej spoločnosti nás nabádajú často pristupovať k sviatosti zmierenia, „aby sme šli cestou stálej konverzie a zostali verní nášmu povolaniu.“¹⁴

Zdieľanie viery: Konštitúcie to odporúčajú¹⁵ a zdôrazňujú, že v atmosfére modlitby

„v bratskom dialógu sa navzájom podieľame na výmene svojich duchovných a apoštolských skúseností“. Spôsob, akým to budeme robiť, je ponechaný na komunite, do ktorej patríme. Vincent si prial, aby zdieľanie bolo úprimné a konkrétne. Povedal:

„Je veľmi užitočné nazrieť do detailov ponižujúcich vecí, keď nám rozvážnosť dovolí otvorene sa vyznať, pretože je k nášmu prospechu, ak dokážeme prekonať odpor, ktorý človek cíti, keď si má priznať a vyjaviť to, čo by pýcha chcela ponechať v skrytosti. Svätý Augustín sám uverejnil tajné hriechy svojej mladosti, keď o sebe napísal knihu, aby celý svet poznal všetky pochabosti jeho omylov a extrémnych roztopašností. A či vyvolená nádoba – svätý Pavol – ten veľký apoštol, ktorý bol vynesený až do neba, nepriznal, že prenasledoval Cirkev? Dokonca to zaznačil písomne, aby až do konca čias ľudia vedeli, že bol prenasledovateľom.“¹⁶

Ďalším základným prvkom vincentskej spirituality je Božia prozreteľnosť. Sv. Vincent, ktorý plne dôveroval Božej prozreteľnosti, sa stal prozreteľnosťou pre iných, pre chudobných. „Prenechajme to vedeniu múdrej Božej prozreteľnosti. Sledujem ju so zvláštnou úctou. Skúsenosť ma učí, že v Spoločnosti všetko vykonala ona a že tie naše ľudské zámery ju len hatia.“¹⁷

Za skutočnosťou, ktorá urobila zo sv. Vincenta mystika lásky, je modlitba, ktorá mala v jeho živote centrálne miesto. Stala sa premieňajúcou silou. Modlitba je stav mysle, neustály vzťah s Ježišom. Rozprávam, počúvam a zdieľam sa s niekým, kto je „Láskou“ môjho života a komu sa snažím podobať.

„Verte mi, páni a bratia, verte, nepochybná zásada Ježiša Krista, o ktorej som vám často hovoril, je tá, že až keď sa srdce vyprázdni od seba samého, vtedy ho naplní Boh. Boh v ňom prebýva a koná. Túžba po zahanbení nás vyprázdňuje od nás samých – je to pokora, svätá pokora. Potom už nebudeme konať my, ale Boh v nás, a všetkému sa bude dariť.“¹⁸

Chorí a starí ľudia: Sv. Vincent viackrát hovoril o úlohe chorých:

„Ale pre Spoločnosť – úbohú Spoločnosť – ach, nech nikdy nie je dovolené nič neobvyklé – ani v stravovaní, ani v obliekaní! Pripúšťam to jedine v prípade chorých. Ach, chudáci pacienti! Pri starostlivosti o nich by bolo treba predať hoc aj kostolné kalichy. Boh mi pre nich dal veľké pochopenie a ja ho prosím, aby dal tohto ducha Spoločnosti.“¹⁹

„Kedykoľvek naši navštívia doma alebo vonku nejakého chorého, nech nevidia v ňom iba človeka, ale samého Krista, ako to on sám tvrdí, že to jemu preukazujeme takú službu.“²⁰

Keď sa Vincent de Paul stal „mystikom lásky“, pochopil a žil vzťah s chorými a starými ľuďmi podľa Ježišovho príkladu.

Na začiatku tohto listu som napísal, že úsilie uplynulých 6 rokov po tom, čo znamená stať sa „mystikom lásky“, sa tu vôbec nekončí. Pokračujme v ponáraní sa do jeho bohatstva a hĺbky.

Aby sme na tejto púti nestrácali nádej, pripomínajme si, že sám Ježiš nás povolal nasledovať ho na ceste nášho povolania. On vždy zostáva s nami, práve tak ako Panna Mária Zázračnej medaily, sv. Vincent de Paul a všetci ostatní svätí, blahoslavení a Boží služobníci Vincentskej rodiny. Nech sa za nás aj naďalej prihovárajú!

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

 

¹ Louis Abelly, Život ctihodného Božieho služobníka Vincenta de Paul, 1664, Kniha I, kapitola 22, str. 100.
² Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 42.
³ Coste XII, 132; Konferencia 198, „O hľadaní Božieho kráľovstva“ (Všeob. pravidlá, kap. II, čl.. 2), 21.2.1659.
⁴ Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, X, 2.
⁵ Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 48.
⁶ Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, X, 3.
⁷ Coste XI, 146; Konferencia 102, „Povzbudzujúce slová zomierajúcemu bratovi”, 1645.
⁸ Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 49.
⁹ Coste XI, 83; Konferencia 67, „O rozjímaní”.
¹⁰ Coste XI, 407; Konferencia 168, Opakovanie myšlienok z rozjímania, 10. augusta 1657.
¹¹ Coste III, 614; List 1192 sestre Jane Lepintre, 23. februára 1650.
¹² Porov. Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti X, 11.
¹³ Coste XI, 364; Konferencia 175, Opakovanie myšlienok z rozjímania 2. a 3. novembra 1656.
¹⁴ Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 45, § 2.
¹⁵ Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 46.
¹⁶ Coste XI, 53-54; Konferencia 36, „O pokore“.
¹⁷ Coste II, 418-419; List 678 Bernardovi Codoingovi.
¹⁸ Coste XI, 312; Konferencia 141, „O kňazoch“ [september 1655].
¹⁹ Coste XII, 410; Konferencia 220, „O chudobe“, 5. decembra 1659.
²⁰ Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, VI, 2.

 

Originál na stiahnutie TU!

 

Milí členovia a sympatizanti Združenia Zázračnej medaily!

            Určite nás začiatok tohtoročného Pôstneho obdobia  mnohých veľmi prekvapil. Ešte neskončila pandémia a už stojíme pred ďalšími bolestnými udalosťami, ktoré  výrazne ovplyvnia aj dianie na Slovensku. No aj tohto roku nám dobrotivý Pán Boh  ponúka možnosť, aby sme sa na slávnosť zmŕtvychvstania Pána Ježiša pripravili zodpovedne a s obnoveným srdcom na Vigíliu Bielej soboty z vrúcnosti srdca vyspievali radostné Aleluja.

Vo svetle udalostí posledných dní obracia celá Vincentská rodina svoj zrak na Ukrajinu postihnutú tragickým vojenským konfliktom. Straty na životoch, materiálne škody, obrovské utrpenie a strach sa stali realitou našich bratov a sestier na Ukrajine. Preto aj my – ako vetva Vincentskej rodiny – chceme  nasmerovať svoje snaženie na zmiernenie ich bolestnej situácie.

Na celé pôstne obdobie sme pre Vás pripravili pôstne výzvy na každý deň, ktoré budeme postupne zverejňovať na našom facebookovom profile a na webovej stránke ZZM. Prosíme, obetujte ich splnenie za mier na Ukrajine. Veď najmocnejšou zbraňou proti besneniu vojny je modlitba a pôst. Nezabúdajme na to, nezabúdajme na našich blížnych teraz, keď nás najviac potrebujú. Obracajme sa v modlitbách na nebeského Otca a prosme ho. Neustávajme v modlitbách. Prosme aj našu nebeskú Mamu, aby chránila svoje deti v týchto ťažkých chvíľach. Vytiahnime do boja tú najmocnejšiu zo zbraní – vyzbrojme sa svätým ružencom, modlime sa ho vo svojich rodinách a farských spoločenstvách. Vkladajme túto prosbu do svätých omší a eucharistických adorácií. Pripojme sa k výzve Svätého Otca Františka a otcov biskupov, ktorí nás pozývajú každý piatok dodržať pôst na tento úmysel. Začíname prísnym pôstom na Popolcovú stredu.

Link na facebook ZZM:  https://www.facebook.com/zdruzeniezazracnejmedaily
Webová stránka ZZM:    www.zzm.sk

Okrem modlitby a spolupatričnosti, Vincentská rodina spája svoje sily a realizuje aj praktickú pomoc ľuďom postihnutým vojnovým konfliktom. Prostredníctvom našich sestier vincentiek a pátrov vincentínov prítomných na misiách na Ukrajine, ale aj cez ukrajinskú organizáciu Depaul, sledujeme situáciu a riešime aktuálne potreby ľudí na Ukrajine, ale aj na Slovensku. Zapájajú sa viaceré naše skupinky, pomoc organizujú vo svojich farnostiach či spoločenstvách. Aby bola pomoc efektívna, je nutné, aby bola dobre zmapovaná a organizovaná. Preto by sme Vás chceli poprosiť, ak máte možnosť akýmkoľvek spôsobom pomôcť, vyplňte dotazník a zaregistrujte sa do našej databázy pomoci. Mapujeme hlavne možnosti ubytovania pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny, ale aj iný typ pomoci. Svoje možnosti vyplňte prosíme v priloženom linku a rozšírte ho aj vo svojich skupinkách medzi ostatných členov ZZM. V prípade potreby ďalších informácií môžete kontaktovať Silviu Lehutovú – AČ ZZM, kontakt 0905 236 994, mail silvia.lehutova@gmail.com 

Okrem materiálnej a ubytovacej pomoci predpokladáme v blízkej dobe aj potrebu personálnej a logistickej pomoci, poradenstva a sprevádzania. Ak máte možnosť a priestor na niektorú z týchto služieb, uveďte to, prosíme, v dotazníku.

Link na dotazník:  https://forms.gle/3PoS9vvNYhw2gCvSA

Ukrajine chceme pomôcť aj  financiami, ktoré zbierame prostredníctvom zbierky Boj proti hladu. Preto by sme Vás chceli poprosiť aj o finančnú pomoc.

Prispieť je možné na účet zbierky BPH:

Číslo účtu: 20286026/6500
IBAN: SK72 6500 0000 0000 2028 6026
BIC: POBNSKBA
Názov účtu: ZBIERKA BOJ PROTI HLADU
Účet spravuje: NZ SKL sv. Vincenta de Paul, Oravská 10, 94901 Nitra

Konštantný symbol: 0308 (pre priame platby z účtu na účet)
a 0358 (pri platbe poštovou poukážkou)
Variabilný symbol: 2021
Do správy pre príjemcu môžete uviesť heslo: Ukrajina

Prosíme Vás aj o sledovanie nášho profilu na facebooku,
kde budeme priebežne zverejňovať aktuálne výzvy a potreby. 

 

                                                                                   sr. Agneška, sr. Renáta, sr. Gemma,
                                                                                               sr. Mária a Silvia Lehutová, AČ ZZM

 

Rím, advent 2021

 

CHORÍ A STARÍ ĽUDIA
MOCNÍ STAVITELIA SVETLEJ A NÁDEJNEJ BUDÚCNOSTI

 

Milí členovia Vincentskej rodiny!
Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Cirkev nám každý rok ponúka dar milostiplného obdobia zvaného „Advent“, ktorý nám osobitným spôsobom pomáha pripraviť si srdce i myseľ na Vianoce. Pokračujúc v reflexii o sv. Vincentovi de Paul ako o „mystikovi lásky“ pozývam nás všetkých, aby sme v tohoročnom adventnom období meditovali o nepopierateľnom a životne dôležitom poslaní, ktoré majú chorí a starí ľudia v Cirkvi a vo svete, a tým aj v našich kongregáciách, združeniach, komunitách, rodinách a skupinách.

Ak na jednej strane dnešná spoločnosť tak často považuje chorých a starých ľudí za neužitočných pre rozvoj svetlej a nádejnej budúcnosti ľudstva, na druhej strane Ježiš v Biblii ruší všetky tieto predsudky a priznáva chorým a starým ľuďom privilegovanú úlohu v poslaní, ktoré mu zveril Otec – priviesť všetky národy k nemu, do jeho srdca, aby sa uskutočnilo Božie kráľovstvo.

Tento biblický zvrat pramení z radikálneho rozlíšenia toho, kto je v skutočnosti stredom všetkého. Kto je ten, kto dáva plný zmysel nášmu životu, tomu, čo robíme, čomu venujeme všetky svoje dary a talenty? Kto je hlavným zdrojom šťastia a radosti? Na prvom mieste nie je človek, ale Boh.

Ľudská spoločnosť často kladie do centra pozornosti človeka, pretože ten je fyzicky a psychicky schopný priniesť nejaký zisk. Boh nemá miesto, alebo ak áno, je umiestnený na treťom alebo na štvrtom mieste, v závislosti od sebeckých názorov jednotlivca. Logickým záverom je, že v danej chvíli sa chorí a starí ľudia stávajú, ako často opakuje pápež František, „skartovaní“ z našich spoločností (porov. Fratelli Tutti, č. 19 – 20), pretože už nemôžu prispievať k svetlej a nádejnej budúcnosti ľudstva.

Svätý Vincent hovoril o úlohe chorých pri viacerých príležitostiach:

„Už som mnohokrát povedal a nemôžem si pomôcť, aby som to v túto chvíľu nezopakoval znova, a síce, že chorých ľudí v Spoločnosti musíme pokladať za požehnanie Spoločnosti a domu. Máme to považovať za ešte pravdivejšie, pretože náš Pán Ježiš Kristus miloval tento stav utrpenia, ktorým on sám chcel prejsť, a stal sa človekom, aby trpel“ (Coste XII, 29 – 30; Konferencia 184, „O  dobrom využití choroby“, [28. júna 1658]).

„Máme dobrý dôvod chváliť Boha za to, že z jeho dobroty a milosrdenstva sú v Spoločnosti neduživí a chorí ľudia, ktorí robia zo svojej nemohúcnosti a utrpenia dejisko trpezlivosti, v ktorom sa skvejú všetky ich čnosti. Musíme ďakovať Bohu, že nám dal takéto osoby. Už som mnohokrát povedal a nemôžem to nepovedať znova, že neduživí a chorí členovia sú požehnaním Spoločnosti“ (Coste XI, 73; Konferencia 55, „O užitočnosti choroby a jej dobrom využití).

„Ale pre Spoločnosť – úbohú Spoločnosť – ach, nech nikdy nie je dovolené nič neobvyklé – ani v stravovaní, ani v obliekaní! Pripúšťam to jedine v prípade chorých. Ach, chudáci pacienti! Pri starostlivosti o nich by bolo treba predať hoc aj kostolné kalichy. Boh mi pre nich dal veľké pochopenie a ja ho prosím, aby dal tohto ducha Spoločnosti“ (Coste XII, 410; Konferencia 220, „O chudobe“, [5. decembra 1659]).

Pápež František vo svojom posolstve pri príležitosti 1. svetového dňa starých rodičov a seniorov citoval „svätého starca, ktorý sa stále modlí a pracuje pre Cirkev“, emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Modlitba mnohých starých ľudí môže zachrániť svet a môže mu pomáhať možno účinnejšie než nepokojná aktivita mnohých iných.“ Pápež František dodal: „To povedal takmer pred koncom svojho pontifikátu v roku 2012. Aké krásne! Vaša modlitba je veľmi vzácnym zdrojom: predstavuje pľúca, bez ktorých sa Cirkev a svet nezaobídu.“

Pápež tiež povedal: „Neexistuje vek, kedy sa – v povolaní ohlasovať evanjelium – ide do dôchodku“ a definoval povolanie starých ľudí: „Chrániť korene, odovzdávať vieru mladým a starať sa o maličkých.“ (Pápež František, Posolstvo k 1. svetovému dňu starých rodičov a seniorov, 25. júla 2021).

Pápež František počas jednej katechézy o rodine povedal: „Starí ľudia sú zásobárňou múdrosti nášho ľudu! […]  Musíme prebudiť kolektívny zmysel pre vďačnosť, ocenenie, pohostinnosť, ktoré dajú starému človeku pocítiť, že je živou súčasťou spoločenstva.“ Spoločnosť, ktorá nevie prejaviť vďačnosť a lásku, „je spoločnosťou zvrátenou. Cirkev vo vernosti Božiemu slovu nemôže tolerovať tieto degenerácie.“

„Kde niet úcty k starým ľuďom, tam niet budúcnosti pre mladých. Starý človek nie je cudzinec. Starý človek, to sme my: skôr či neskôr, ale nevyhnutne, i keď sa tým nezaoberáme. A ak sa my nenaučíme dobre zaobchádzať so seniormi, tak isto sa bude zaobchádzať s nami“ (Pápež František, generálna audiencia, streda 4. marca 2015).

Vincent pochopil tieto princípy. V Spoločných pravidlách – prvých Konštitúciách Misijnej spoločnosti, napísal:

„Kristovým osobitným záujmom bolo starať sa o chorých, obzvlášť chudobných a navštevovať ich. To aj najčastejšie odporúčal všetkým, ktorých posielal do svojej vinice. Aj Spoločnosť si chce osvojiť túto starostlivosť. Chce chorých navštevovať a pomáhať im nielen doma, ale aj vonku“ (VI, 1).

„Kedykoľvek naši navštívia doma alebo vonku nejakého chorého, nech nevidia v ňom iba človeka, ale samého Krista, ako to on sám tvrdí, že to jemu preukazujeme takú službu“ (VI, 2).

Svätý Vincent de Paul sa prihovoril aj samotným chorým týmito slovami:

„Naši chorí členovia si musia uvedomovať, že nie sú v izbe pre chorých a na posteli len preto, aby sa liečili a vyzdraveli. Ich príklad  má akoby z kazateľnice hlásať náuku o kresťanskom čnostnom živote, najmä o trpezlivosti a odovzda-nosti do Božej vôle. A majú sa stať ľúbeznou vôňou Kristovou všetkým, ktorí ich navštevujú alebo ošetrujú. Takto sa sila ich čností stane v slabosti dokonalou“ (VI, 3).

Počas adventného obdobia všetci čoraz viac objavujme v našich komunitách, rodinách a skupinách „živý poklad“ našich chorých a starých ľudí. Sú živou Ježišovou prítomnosťou medzi nami. Sú Ježišom, ktorému dlžíme všetku našu lásku, všetku starostlivosť, ktorú ľudsky môžeme ponúknuť. Zostávajú našimi učiteľmi, vzormi a pomocníkmi pri budovaní jasnej a nádejnej budúcnosti, pretože Ježiš k nám hovorí prostredníctvom nich a ukazuje nám, na akých základoch sme pozvaní budovať svoje sny, nádeje a ciele. Nesmieme podľahnúť mentalite niektorých spoločenských vrstiev, ktoré považujú starých a chorých ľudí za odpad spoločnosti: keď pominie prchavá chvíľa radosti, zostáva už len smútok, rozčarovanie, frustrácia a život bez zmyslu.

Keď sa Vincent de Paul stal „mystikom lásky“, pochopil a žil vzťah s chorými a starými ľuďmi podľa Ježišovho príkladu.

Nech nás toto adventné obdobie čoraz viac vedie do hlbín Ježišovho posolstva o chorých a starých ľuďoch, aby sme pri príprave na oslavu narodenia nášho Spasiteľa mohli spolu s nimi budovať svetlú a nádejnú budúcnosť vo svetle jeho prítomnosti.

Váš brat vo Svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

Originál na stiahnutie TU!