Svedectvá

16 ročná Simonka nám píše: “… môj dedko prvýkrát vo svojom živote vzal do rúk Bibliu a modlil sa, i môj ocino začal chodiť do kostola…“.

Mladý muž vyznal: „Jej zásluhou sme sa ako rodina viac modlili a viac nás to stmelilo. Jej zásluhou som sa po vyše 4 rokoch rozhodol ísť na sv. spoveď…“.

Počas pobytu Panny Márie v rodine, dochádza k zmiereniu rozvadených –
po 21 rokoch sa pani zmierila so svojou švagrinou. Mladé susedky sa zmierili pri vzájomnom odovzdaní si kaplnky .

V rómskej osade je 59 rodín, do ktorých Panna Mária prichádza. Všetci vravia, že počas pobytu Panny Márie prežívajú pokoj v celej rodine.

Počas pobytu Panny Márie sa stali aj telesné uzdravenia. Malého vtedy
3 ročného Adamka s ťažkou leukémiou našli spinkať pod kaplnkou Panny Márie. Stav je stabilizovaný. Je z neho miništrant.

Mladý muž nám napísal: “ Zázračná medaila má obrovskú silu. Ako 22 ročný som viedol život bez Boha – alkohol, cigarety, túlanie sa po nociach, nečistý život. Na 25. narodeniny som dostal od sestry zázračnú medailu. Po večeroch som sa začal modliť k Panne Márii, aby som skončil s tým životom. V plači som sa modlil do neskorej noci, aby mi to bolo odpustené“. Po troch rokoch sa oženil a na svadobnú cestu išiel aj s manželkou do Paríža na rue du Bac, kde zažil neopísateľný pocit blízkosti Panny Márie.

Mladá mamička dala do inkubátora zázračnú medailu a zomierajúci Adamko,
ktorému lekári už vôbec nedávali nádej na život, sa zachránil. Teraz má 3 roky.

2021
Ďakujeme sestričky za všetko. Modlime sa za všetkých a máme vás veľmi radi. Kaplnka Panny Márie nám putuje, v rodinách sa modlia, rozprávajú mi, niekedy pošlú fotku a dejú sa i zázraky. Nedávno mi kamarátka pri jasličkách ukázala zásnubný prsteň a hovorí so slzami v očiach: „Miška, no kaplnka …“ a potom sa rozhovorila. Žije s druhom, majú rodinku a 13 rokov sa modlí, aby sa dali na poriadok. Je veriaca a veľmi túži po manželstve a sviatostiach. A príde Panna Mária a zrazu sa všetko zmení. Tak jej aj zaspievame, keď už príde ten deň „D“. Chvála Pánu Bohu!

2021
Keď sa mi dostala do rúk nová kniha svedectiev Dar od Nepoškvrnenej, moje uverejnené svedectvo (str. 90) som hltavo prečítala v šere autobusovej zastávky ešte v ten večer. Ďalšie postupne v nasledujúcich dňoch, no v predvianočnom zhone (práca, vnúčatá, príprava domácnosti, choroba) som sa v kľude dostala ku knihe až v januárových dňoch, keď sme mali doma kaplnku P. Márie. Aký bol môj úžas, keď sa na strane 197 odvíjal ďalší príbeh z nášho života! Srdečná vďaka, sestričky, za zverejnenie. Veru, manžel „z trucu“ (zrejme) nebol ani na krste našej dcéry, teraz ju má asi najradšej. Vo viacerých udalostiach, ktoré prežívali autori, som viackrát našla podobnosti – k tým patrí napríklad i taká „náhoda“, že mi vedúca priniesla kaplnku Panny Márie v predvečer výročia narodenia poslednej dcéry, o ktorej sa v knihe píše. V tom týždni dovŕšil manžel 65 rokov; viacerí z rodiny sa u nás postupne vystriedali, keďže sme nemohli organizovať väčšie stretnutia. Niektorí z našich najbližších prekonávajú v týchto dňoch ochorenie spôsobené nebezpečným vírusom. Nemusím hádam opisovať pocit, ako je človeku, keď doslova hmatateľne cíti, ako ho Niekto drží za ruku…Ešte raz mnohokrát ďakujem.

Zásah Panny Márie pri výbere manžela
Podomová návšteva kaplnky Panny Márie je veľkým darom a milosťou, ktorú môžeme zažívať. Sama som túto milosť mohla zakúsiť na vlastnej koži. V jeden večer po prijatí kaplnky Panny Márie som Panne Márii zverila jednu prosbu. Modlila som sa za budúceho manžela a poprosila som Pannu Máriu, aby mi ho ona sama vybrala. Modlievala som sa modlitbu k archanjelovi Rafaelovi za budúceho manžela a časom mi padli oči na novénu k Panne Márii Zázračnej medaily, ktorú som sa začala modliť na tento úmysel. Môžem povedať, že Panna Mária zasiahla a hneď po ukončení novény som sa spoznala s chlapcom, teraz už mojím manželom. Pri našom prvom stretnutí si na mojom krku všimol Zázračnú medailu Panny Márie, ktorú som stále nosila a bol veľmi prekvapený, že nosím tú istú medailu, ktorú má aj on na krku. A tak mi Panna Mária do života priniesla muža, ktorý je členom Mariánskej mládeže a má veľkú lásku k Panne Márii. Ďakujeme Panne Márii za príhovor a milosť!

Kamión
Stalo sa to na  jeseň v roku 2006. Cestovali sme s manželom osobným autom z neďalekého mesta do dediny domov. Pri odbočovaní z hlavnej cesty doľava manžel zbadal v spätnom zrkadle rýchlo sa približujúci kamión. Nakoľko oproti išlo osobné auto, musel mu manžel dať prednosť. Keď manžel zbadal, že ten kamión vôbec nespomaľuje, šliapol na plyn a pokračovali sme v ceste bez odbočenia asi 2 km. Ja som v tých chvíľach držala v ruke Zázračnú medailu. Strelnou modlitbou som Pannu Máriu prosila o pomoc, bolo to náhle a stresujúce. Keď sme kamión za sebou už nevideli, vrátili sme sa a išli sme ho hľadať, kde je. Na mieste, kde manžel šliapol na plyn, kamión odbočil doľava a narazil do oproti idúceho auta, ktoré bolo spredu málo poškodené a šofér utrpel iba ľahké zranenie, tiekla mu krv z nosa a jeho spolujazdkyni sa nič nestalo. Pokračovali sme v hľadaní kamióna a našli sme ho ďaleko v dedine, na ulici, ktorá mierne stúpa do kopca, tu sa mu podarilo zastaviť.
Keď som sa šoféra spýtala, prečo išiel tak rýchlo, povedal, že mal niečo s brzdami, nefungovali, ale v tej chvíli, keď bol už blízko pri nás, asi 2 metre, neznáma sila mu otočila volant do protismeru doľava a vtedy okrajovo šuchol oproti idúce osobné auto. Ja som mala na krku retiazku so Zázračnou medailou Panny Márie, ktorú nosím už veľa rokov. Som presvedčená, že tá neznáma sila, ktorá stočila volant šoférovi, bola práve Panna Mária. Vďaka Ti, Panna Mária, za Tvoju veľkú záchranu!“

Môžem jesť takmer všetko
Kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily beriem ako veľké požehnanie pre našu farnosť a naše rodiny. Mnohí ľudia, rodiny, s ktorými sa stretám, vyjadrujú veľkú vďačnosť Panne Márii, veľmi ich teší, že sa necítia sami vo svojich životných trápeniach. Túžobne ju očakávajú, kedy príde zas.
Mám tiež jednu osobnú skúsenosť – teda myslím, že sa stal zázrak! Mala som dosť veľké problémy s pankreasom – vyše dva roky som sa trápila, nič som poriadne nemohla jesť, stále som mala kŕče a pod. Od toho apríla, ako k nám prišla Panna Mária do rodiny, mám dobré výsledky a môžem jesť takmer všetko. Vďaka Panne Márii! A ešte jeden darček sme dostali, čakáme šieste bábätko.

Svedectvo pána farára
Som kňazom jednej farnosti, kde máme niekoľko skupín, v ktorých putujú kaplnky Panny Márie po rodinách či osamelých ľuďoch. Mám veľa zážitkov a svedectiev, s ktorými sa mi ľudia zdôverujú pri sv. spovedi. Pripravil som si sviatočnú kázeň, kde sa zmieňujem aj o tom, aké zázraky prinášajú kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily v našej farnosti. Tu je časť z kázne.
„K hlbšiemu životu viery môže napomôcť modlitba. A preto sa v dnešnej katechéze venujme modlitbe. V živote  viery sa nedá  žiť bez modlitby… Svätý Ján Pavol II. kedysi napísal: ,Potrebujeme sa vrátiť k modlitbe a modlitbe za rodiny. Každý, najmä manželia potrebujú modlitbu, ticho a adoráciu pred sviatostným Kristom, aby hlbšie vrastali do Ježišovej lásky.´ Dnes si nebudeme hovoriť nejaký dojímavý príbeh, ktorý sa niekde stal, ale dnes sa povzbuďme životom viery priamo z našej farnosti. Myslím, že veľké požehnanie do našej farnosti prinieslo putovanie kaplniek Panny Márie Zázračnej medaily. Tie kaplnky a najmä modlitba pri nich prinášajú naozaj zázraky. Vaše výpovede najmä po spovedi, kde máte možnosť sa mi prihovoriť, sú nádherné. Niekedy je to len šťastný povzdych: Máme práve kaplnku. Ale za tým povzdychom je niečo úžasné, to, čo sa volá pokoj, radosť. A kto dnes vlastní tieto hodnoty, vlastní najviac. Spomeniem i dve konkrétne výpovede.
Istá matka spomína, že doma v rodine je jediná, ktorá sa modlí a má záujem o život z viery. Keď mala doma kaplnku Panny Márie a modlila sa pri nej, na jej prekvapenie si zrazu k nej sadol muž a s pokorou jej povedal, čo za celé roky nikdy predtým nevyslovil: „Prosím ťa, modli sa nahlas, ty sa vieš tak krásne modliť.“ A keď prišli počas toho týždňa domov deti s vnúčencami, hneď im oznámil: „Máme kaplnku, choďte sa najskôr pomodliť.“ Nie sú to zázraky? Mnohí ste to vyjadrili takou peknou vetou: „Keď je u nás kaplnka, všetci sa správajú inak, s väčšou úctou, pokorou, ale i túžbou modliť sa.“ Nie je to úžasné?
Alebo iná matka sa dlho modlila za syna, najmä na úmysel, aby po rokoch šiel k sv. spovedi. Keď mali u nich doma kaplnku Panny Márie, pri ktorej sa so svojimi blízkymi modlila, syn nebadane odišiel a keď sa vrátil, povedal: „Bol som na sv. spovedi.“  Zakrátko táto matka ochorela na rakovinu a veľmi rýchlo odišla do večnosti. Mala 55 rokov. Na pohrebe pri rozlúčke si vypýtal slovo jej syn, práve tento, za ktorého sa modlila a ktorý po dlhých rokoch prijal sviatosti. Syn predniesol tento príhovor za veľkej účasti ľudí:
„Najdrahšia mamička!
Obraciame oči k nebu a prosíme o milosrdenstvo, o silu a odvahu Ducha Svätého, aby sme sa s tým zmierili a prijali Božiu vôľu. Je to neuveriteľné. Ešte pred pár dňami si sa s nami rozprávala a zrazu si ticho. Ticho, tichúčko sa vkráda do našich duší a my sa pýtame stále to jedno slovo: PREČO? Drahý Bože, ďakujeme Ti, že tu maminka mohla byť s nami. Že sme spoznali úžasného človeka, ktorý sa nám snažil ukázať, ako správne žiť, ako pomáhať druhým, ako sa obetovať a rozdávať radosť, šťastie a lásku. Vytvorila si nám domov, kam sme sa vždy radi vracali. Starala si sa o nás všetkých najlepšie, ako si vedela a my ti za to nemôžeme dostatočne poďakovať. Prepáč mi tie roky, keď som odmietal Božie milosrdenstvo. To trápenie, ktorým si pre mňa prešla. No napokon si mi vymodlila správnu cestu, dala si mi tým ten najväčší dar a za to som ti nesmierne vďačný…“ „…Svojou dobrotou, pokorou a úsmevom si dokázala rozjasniť deň. Nie je všetko v živote len o úsmeve a o šťastí, ale aj o trápeniach a bolestiach. Ale ty si nám spolu s tatinkom ukázala, že všetky prekážky života sa dajú zvládnuť, ak rodina drží spolu. Srdce mi ide puknúť od žiaľu, keď si uvedomím, že si nám odišla. Že zajtra neprídeš domov, nepozdravíš nás, nepomodlíš sa už s nami. Ale…  zrazu prichádza pokoj. Prichádza sila. Veríme v Pána Boha. A Pán Boh nás učí, že cieľom je žiť tak, aby sme smerovali do neba. Ty si nám ukázala svojím životom, ako to môžeme dosiahnuť aj my. Dobrotou, pokorou, láskavosťou a modlitbami. Odišiel najúžasnejší človek, akého som poznal. Srdce mi krváca, ale duša sa raduje, pretože verím, že si už blízko nášho Nebeského Otecka. Takže ti nehovorím ZBOHOM, ale DOVIDENIA, drahá mamička.“

Panna Mária požiar nedovolila
Pán denne udeľuje milosti mne – úbohej hriešnici a nedovolil, aby mi zhorel byt. V roku 2014 do našej farnosti prišla putovná kaplnka Panny Márie Zázračnej medaily.
Z veľkej milosti Božej patrím do skupiny putovnej kaplnky, ktorá bola v mojej rodine už niekoľkokrát. V roku 2015 som na jar dostala chrípku s vysokými teplotami nad 39 °C. Moja myseľ a rozum boli oslabené, lebo som nekontrolovane nechala v kuchyni na stole zapálenú sviečku, ktorá nebola zabezpečená v skle ani v porceláne, bola len v umelej hmote položená na korkovej podložke. V ten večer sme sa spolu s manželom modlili posvätný ruženec v kuchyni pri Panne Márii. Po skončení modlitby sme odišli z kuchyne do obývačky, kde som zostala s manželom asi hodinu. Vôbec som si neuvedomila, že som zabudla na horiacu sviečku. Zrazu som si spomenula, že v kuchyni horí sviečka. Rýchlo som vybehla a hustý čierny dym bol už v celom byte okrem obývačky, lebo sme mali na nej zatvorené dvere. Keď som v kuchyni rozsvietila svetlo, videla som zázrak. Stôl nehorel, len tlel, aj obrus z umelých vlákien len tlel a Sväté Písmo – Nový Zákon, ktoré mávam položené na stole, len tlelo a tlenie sa zastavilo pri rohu knihy tam, kde začínali SLOVÁ PÁNA JEŽIŠA.
Nekonečne ďakujem našej Mamičke, Panne Márii, ktorej denne zasväcujem moju celú rodinu a zverujem naše životy a všetko, čo máme a čím sme, že vyprosila milosť u nášho VŠEMOHÚCEHO, MILOSTIVÉHO,  NEKONEČNE  DOBRÉHO  PÁNA, ktorý nedovolil, aby vznikol v mojom byte požiar.

Takáto je Matka lásky
Bolo to v decembri roku 2015, keď mojej najstaršej dcére, lekárke žijúcej v zahraničí, diagnostikovali nález ťažkej diagnózy. V januári prebehla operácia a potom boli naordinované ožarovania. Moja prvá myšlienka bola, ako vždy, prosiť o pomoc našu Nebeskú Matku Máriu Zázračnej medaily. Od tej chvíle, čo som sa to dozvedela, som denno-denne sa modlila každý deň deviatnik k Panne Márii (celý deviatnik každý deň). Okrem spomínaného ochorenia mala aj diagnózu duchovnú. V cudzom svete už neviedla život taký, v akom bola vychovaná doma.
Uzdraviť sa z tejto duchovnej diagnózy jej pomohol na moju prosbu duchovný otec zo Slovenska, ktorý sa jej ujal a pripravoval ju na vianočnú svätú spoveď, ktorú si naposledy vykonala cca pred 23-25 rokmi. To bol pre mňa najväčší, najkrajší vianočný darček! Po tejto uzdravujúcej liečbe duše začala opäť viac vnímať duchovné veci, pomáhala aj istému mladému kňazovi, ktorý žije tiež mimo domova a boril sa s ťažkou diagnózou. Liečba tela bola tiež úspešná, samozrejme vďaka Nebeskému Oteckovi, ako aj Panne Márii Zázračnej medaily, ku ktorej sa celá naša rodina s dôverou modlila a začala prijímať do svojich príbytkov kaplnku Panny Márie. Ona vždy prišla práve vtedy do našich domovov, keď sme to najviac potrebovali. Po opätovných vyšetreniach každých 6 mesiacov na MR-ku, vďaka Pánu Bohu je všetko v poriadku, berie ešte lieky, to znamená, že liečba ešte nie je ukončená a teda nemôžem to brat, ako „vyliečenie”. Ja verím a som presvedčená, že keď sa utiekame k najláskavejšej Maminke, ona sa nedá zahanbiť!
Ďalšia udalosť v našej rodine sa udiala v roku 2018, keď sa v máji moja najmladšia dcéra vydala vo veku 36 rokov. V tom istom roku v júni som prijala na našu ulicu do 25 rodín kaplnku. Keďže boli ešte prázdniny, žiadali si rodiny, aby začala putovať od septembra. Ja som počas tohto obdobia prinášala Pannu Máriu do rodín mojich dcér, ktoré bývajú v inom meste. Prosba Panne Márii o dar dieťatka sa naplnila, keď o mesiac jedna z nich zostala v požehnanom stave. Naša prosba bola vypočutá, nie raz, ale trikrát, lebo nám nebo požehnalo  trojičky – tri krásne princezničky! Prišli na svet o dva mesiac skôr a dnes už majú 10 mesiacov. Od vtedy neprestávam sa denno-denne modliť deviatnik k P. Márii – nepretržite!
Posledné, čo sa udialo v mojej rodine, bolo, keď moja prostredná dcéra bola takmer 1 rok bez práce. V mesiaci december 2019 bola u nás zasa putovná socha. Momentálne bývam u dcér, aby som im pomohla, tak som Pannu Máriu mala u nich. Pred odchodom do druhej rodiny som ju slzami v očiach prosila, že ak Ona nepomôže mojej dcére, ta už asi nikto! Sochu som odniesla do iného mesta, kde mám na starosti skupinu, a tak som tam zostala na pár dní. Zrazu telefonát: „Mamička, si prvá, ktorej to oznamujem: mám prácu, kde hneď 2.1.2020 aj nastúpim.“ Nuž takáto je Matka lásky! Pýtam sa sama seba, kto rozumie najlepšie našim potrebám a bolestiam, ak nie Tá Matka, ktorá objíma s láskou každého jedného človeka. Podomová návšteva kaplnky Panny Márie, ktorá je úžasnou pomocnicou pre každého jedného z nás.

Ján
Chcem sa podeliť s príbehom od môjho, dnes už nebohého otca. Týkalo sa to jeho kovového agnušteka Panny Márie na retiazke, ktorý nosieval od detstva na krku. Všetko by bolo v poriadku, keby ho na dovolenke v Rumunsku nestratil v mori. Prišla vlna a odtrhla mu retiazku aj s agnuštekom Panny Márie. Keď to zistil, bolo mu to veľmi ľúto, lebo ho mal dlhé roky a nikdy ho nestratil.

Ale čo sa stalo? O pár dní neskôr, už asi tušíte, otec si išiel zaplávať na úplne iné miesto ako vtedy, keď ho stratil. Rád sa potápal. Zrazu sa ponoril a po niekoľkých ponoreniach vo veľkej hĺbke sa mu niečo zablyšťalo na dne mora. Povedal si, že to ide preskúmať, čo to môže byť. A viete čo našiel? Svoj agnuštek. Síce už bez retiazky … no doteraz ma to fascinuje, ako môže niekto nájsť v mori takú malú vec a až po pár dňoch. Pripisujem to Panne Márii.

Ďalší príbeh je môj osobný. Boli sme malí chlapci aj s mojím bratom. Aj vtedy nám Panna Mária pomohla, keď sme ju prosili. Moja mama holdovala alkoholu a vždy robila strašný hurhaj veľa rokov. Keď prišla domov, veľmi sme trpeli aj s bratom. Mali sme 8 rokov. Trvalo to aj potom. Aj otec bol týraný od nej. Vždy to býva naopak. Muži týrajú ženy, ale u nás to bolo opačne. Vždy, keď prišla opitá, robila doma s otcom poriadky. Napádala ho aj s nožom, hádzala po ňom predmety. Kľakli sme si s bratom k soške Panny Márie a začali sa modliť. Nevedeli sme sa v takom veku veľmi modliť, ale pamätám si, že sme sa modlili vlastnými slovami s takou veľkou dôverou ako malé deti. Vždy do 5 minút bolo po hádke. Na mamu prišla vždy po modlitbe únava, šla si ľahnúť a bol kľud.

Teraz po otcovej smrti sa obrátila. Dokonca sa starala aj o otca, opatrovala ho až do smrti a každý deň sa modlí a chodí do kostola. Keďže bolo v našej rodine za tie roky tak veľa preklínania, bohorúhania, považujem to za zázrak. Veľmi to pomohlo aj mne. Mám Pannu Máriu vo veľkej úcte.

Laura
Naša rodina sa ku kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily dostala prostredníctvom kamarátky našej dcéry Laury – tety Danky. Termín, keď sa vo farnosti konalo predstavenie tejto aktivity a začínali sa organizovať prvé skupinky, sme nestihli. V tom čase sme bývali často v Bratislave na Klinike detskej hematológie a onkológie, kde sa naša Laura liečila od svojich 13. rokov.

Keď sme po nejakom čase zasa mohli byť doma a ísť na sv. omšu do nášho kostola, viacero ľudí nás zastavovalo a vraveli, že by sme sa mali zapísať do zoznamu. Netušili sme, o čom hovoria a už vôbec sme nevedeli, aký prínos to bude mať pre našu rodinu. Dostali sme sa teda do zoznamu členov Združenia Panny Márie Zázračnej medaily a onedlho si Panna Mária našla cestu aj do našej obývačky. Prvýkrát to bolo počas veľkej rodinnej oslavy – spoločnou modlitbou ju teda privítali aj členovia celej širšej rodiny. Z návštevy si všetci odnášali aj darček v podobe medailónu Panny Márie.

Kaplnka Panny Márie k nám odvtedy prichádzala pravidelne. A vždy v ten pravý čas – vtedy, keď sa blížilo niečo zložité a ťažké. Vtedy sme sa stretávali pri modlitbe sv. ruženca a viac sa zhovárali s našou Matkou Máriou. Nosili sme ju z poschodia na prízemie tak, aby bola stále blízko nás a mohli sme sa vidieť. Laura sa dokázala pozerať do jej tváre veľmi dlho – vždy sa pri tom usmievala. Boli kamarátky, také naozajstné. Po sv. omši sa chodievala modliť k soche Panny Márie spolu s tetou Dankou. Neviem vôbec, kde na to brala silu, ale vždy sa chcela ísť modliť. Vzhľadom na jej onkologickú diagnózu (2 operácie mozgu, chemoterapia, rádioterapia) bola takmer stále unavená, ale modlitba jej spôsobovala radosť. Ruženec sme sa modlievali aj v aute cestou do nemocnice, na chodbách pri čakaní na zákroky, alebo vonku na lavičkách. Mala ich viacero a nosila ich so sebou všade. Neboli to len nejaké talizmany, ale jej ozajstná opora.

Keď sme sa na jar 2020 vrátili z pobytu v nemocnici, prebiehala práve prvá Corona vlna. Všetko bolo zatvorené, cestovanie zakázané a nemohol k nám nikto prísť, aby nenakazil Lauru. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ktoré nám opäť prišla uľahčiť Panna Mária. Prostredníctvom tety Danky sa kaplnka zasa objavila v našom dome. Laure i všetkým nám robila spoločnosť nezvyčajne dlho. Bola u nás vtedy viac ako mesiac a Jej prítomnosť si veľmi vážime. Pomohla nám pripraviť sa na náš najťažší deň. Deň, kedy sa s nami rozlúčila naša milovaná, takmer osemnásťročná dcérka Laura. Modlili sme sa vtedy celá rodina ruženec. Ona sa už modliť nevládala a počas desiatka Ktorý ťa Panna vzal do neba skutočne odišla. Všetci veríme, že ruka v ruke s jej veľkou priateľkou Pannou Máriou.
Ďakujeme, Panna Mária.

Helenka, Nitra
Bolo to 12.12.2020, keď moja dcérka Renátka kúpila ako darček pod stromček sušičku na bielizeň. Doviezla ho domov a namontovala. Bolo to trošku komplikované kvôli zásuvkám, ale funguje to. Tu mi išla oznámiť, že už je to funkčné a vtom zakopla o šnúru. Spadla a zlomila si pravú ruku v zápästí.
Bola sobota, museli sme ísť taxíkom na traumatológiu. Dostala dlahu, potom nasledovali kontroly a polemiky, operovať, neoperovať? K tomu hroziaca nákaza z covidu To by bolo všetko jasné, ale ona tu nemá zdravotné poistenie, nakoľko žije v USA 29 rokov.

Mne nezostávalo nič iné, ako vždy s ružencom v ruke so slzami v očiach, prosiť o pomoc a svetlo z neba ohľadne operácie! Zo 7 lekárov po konzultácii 6 povedali, že oni by si to nedali operovať. Nakoniec sa dcérka rozhodla neletieť do USA a čakala, čo bude, keď jej dajú dolu sadru.  Zázrak! To sa inak nedá nazvať !
Boh koná na príhovor našej drahej nebeskej Matky Márie Zázračnej medaily! Ja som jej dávala medailu na tú zlomenú ruku! Verili sme, že to dobre dopadne!

Dňa 22.1.2021 sa sadra dala dolu, snímok ukázal, že zlomenina je v poriadku. Ona už v ten deň sadala za volant a šoférovala. Odvtedy všetko robí bez problémov, ukazuje mi: „Mami, pozri, veď ja ani neviem, že som mala ruku zlomenú. Ohýbala ju ako zdravú. Nepotrebuje žiadnu rehabilitáciu!
Čo dodať? ĎAKOVAŤ! Pána Boha zvelebovať a modlitbami splácať za vyprosené uzdravenie aj našej drahej nebeskej Matke Márii Zázračnej medaily.

NECH JE OSLÁVENÝ TROJJEDINÝ BOH, JEŽIŠ KRISTUS I SO SVOJOU MATKOU MÁRIOU!!!

Mária, Košice
Rada by som sa podelila o svedectvo s Pannou Máriou – o požehnaní, ktoré priniesla Panna Mária do nášho domu.

Odkedy je Panna Mária medzi nami, prehĺbil sa náš vzťah k modlitbe, modlíme sa viac a intenzívnejšie. Dokonca aj naše dospelé deti, ktoré spoločnú modlitbu už nepovažovali za dôležitú, v tomto čase prichádzajú, keď nemajú pracovné povinnosti a modlíme sa spolu. Aj synova priateľka, ktorá nie je katolíčka, keď je u nás v čase modlitby, prichádza a zúčastňuje sa aspoň svojou prítomnosťou a neodmietne ani prečítať úryvok z Biblie, keď ju o to požiadame. Keď je u nás v nedeľu v čase sv. omše, tak sa jej vždy zúčastní spolu s nami.

Naše manželstvo v týchto požehnaných dňoch naberá druhý dych, viac s manželom komunikujeme a snažíme sa myslieť na dobro toho druhého.

Aj v pracovnej oblasti Panna Mária pomohla. Syn, ktorému končila pracovná zmluva v tomto mesiaci a nebola veľká nádej, že si ho vo firme ponechajú, dostal, na jeho veľké prekvapenie, novú zmluvu na dobu neurčitú.
Všetky tieto milosti nám vyprosila naša nebeská Matka a my sme jej za to z hĺbky srdca vďační.

vedúca jednej skupinky ZZM
Mária, v deň prevzatia kaplnky si vniesla do môjho drahého života toľko pokoja! Navyše začalo poprchávať,  a tak  sme nešli na túru na Zobor, ale do rodiska nášho farára o. Daniela Bediho, ktorého si Pán povolal na sviatok  bl. Titusa Zemana  8.1.2018 vo veku 59 rokov. Bol veľkým ctiteľom  Fatimskej Panny Márie.

Akurát mala začať sv. omša. Krátko sme sa stíšili cez modlitbu Otče náš a Zdravas´ a začala som komunikovať len tak s o. Danielom. „Aha, už rozumiem, prečo si bol takým vášnivým Jej ctiteľom.“ Hlavný oltár je zasvätený Márii. V tom som zachytila „vsadenú“ vetu. (Už sa mi to viackrát stalo, takže som vedela, že to nie je zo mňa, ale je darom od nášho Pastiera.) „Čože  sú svetské starosti oproti kráse, ktorá nás čaká v nebi? …“

Asi vedel, že si ho Pán Boh povolá. Poprosil členku spoločenstva. S manželom som cítila potrebu pomodliť sa ruženec o pol dvanástej v noci. Zomrel medzi jedenástou a dvanástou hodinou. Potom som si otvorila knihu od Valtorty… Otec Daniel mal okrem iného aj úžasný zmysel pre humor…
PS: Nebo si samo vybralo členov. Naša skupinka zahŕňa 20 rodín.

Svedectvo….
Naša mamička  utrpela v 86-tich rokoch života ťažký úraz – obojstrannú zlomeninu panvovej kosti. Pre chorobu srdca ju nemohli operovať. Ako dlhodobo ležiacej v Nemocnici milosrdných bratov v Bratislave, pridružil sa aj silný zápal pľúc. Po dvoch mesiacoch hospitalizácie nám ju prepustili domov s tým, aby posledné chvíle svojho pozemského života prežila v kruhu svojich najbližších. Po požití lurdskej vody a vďaka opakovaným spoločným modlitbám pri soške Panny Márie Zázračnej medaily sa jej zdravotný stav nečakane začal zlepšovať a po niekoľkých mesiacoch začala chodiť, stala sa samostatnou.

Celodenné modlitby a utiekanie sa k Panne Márii ako svojej ochrankyni jej pomohli prekonať aj ďalšie zdravotné problémy – prežila dvakrát klinickú smrť, dvakrát mozgovú príhodu, srdcový infarkt – po ktorých sa opätovne začlenila do plnohodnotného života a dožila sa takmer 90 rokov.

Ďakujeme Ti, Panna Mária, za našu mamičku a budeme sa naďalej ešte vrúcnejšie k Tebe utiekať.
Vďačné deti s rodinami – rodiny Hupková, Strapáková, Krátka, Slížová

Evka z Nitry
Chcela by som Vám napísať svedectvo, ktoré mám so Zázračnou medailou, ktorú dala Panna Mária skrze Katarínu Labouré celému svetu.

Pred desiatimi rokmi sa narodila moja neter Hanka. Kráčala som pozrieť do pôrodnice moju sestru a po ceste do  nemocnice oproti mne išla sestrička vincentka, ktorá mi ponúkla túto medailu. V srdci som si povedala, že ja už toľko medailí mám, načo mi bude ďalšia! Napriek tomu z úcty k nej som si tú medailu zobrala.

Keď som prišla za sestrou do pôrodnice a našla som ju v slzách, strachu, zarmútenú, lebo lekári jej povedali, že Hanke našli v hlavičke nejakú cievku, ktorá môže prasknúť a môže mať krvácanie do mozgu. V TEJ CHVÍLI SOM VEDELA, PREČO SOM TÚ SESTRIČKU STRETLA!  Hneď som podala medailu mojej sestre so slovami: ,,DAJ TÚ MEDAILU HANKE POD HLAVIČKU DO VANKÚŠA A NEBOJ SA, PANNA MÁRIA SA O ŇU POSTARÁ!“

VĎAKA PÁNU BOHU A PANNE MÁRII MÁ DNES HANKA desať rokov a je krásne zdravé dievčatko!
Vďaka Ti, Panna Mária, za ochranu.

Mária zo Žarnovice
Som vedúcou skupinky zo Žarnovice a všetky moje dcéry prijímajú kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily. Jedna moja dcéra mala nevyliečiteľnú chorobu – psoriázu. Jej manžel veľmi prosil Pannu Máriu o jej uzdravenie a naša drahá Matka vyprosila uzdravenie u svojho Syna. A to nie je všetko. Keď mali doma putovnú kaplnku, dcéra prosila aj o bábätko a stalo sa. Otehotnela a už je v piatom mesiaci. Panna Mária Zázračnej medaily vyprosuje veľké zázraky a nám nič iné neostáva, len sa pred ňou skloniť a tisíckrát ďakovať každý deň, každú hodinu, každú minútu i každú sekundu.

Tatiana Bajanová
V januári 2017, keď som sa vracala zo služobnej cesty, prechádzala som cez cestu a zrazu si nepamätám nič.. zrazilo ma auto… jedno mi zastalo, druhé zrazilo. Bolo to 18 – ročné dievča, ktoré malo prvý deň požičané auto od mamy. Keď ma zrazila, zľakla sa a namiesto brzdy ešte raz šliapla na plyn. Mňa odhodilo a letela som ešte 10 m do protismeru.

Našťastie oproti nič nešlo. Mala som zlomených 12 rebier, krčnú chrbticu, pneumotorax, otvorenú trieštivú zlomeninu olecrano a ďalších 8 zranení a ležala som na ARE.
Ale vrátim sa k nehode… Zrazu som sa videla zhora, ako ležím na zemi a za mnou pri hlave stojí Panna Mária. Bola veľmi pekná, vysoká aj 4m, oblečená v bielom a na sebe mala niečo modré a ruky mala rozprestreté. Okolo mňa bolo obrovské svetlo od hlavy až po päty. Nechápala som, prečo som na zemi… čo tam robím… čo to znamená…

Potom som akoby veľkou rýchlosťou vošla do tela a už som len videla predo mnou svetlo okolo mňa. Cítila som prítomnosť Panny Márie, no už som ju nevidela. Okolo mňa kričali, že nežijem. Ja som ich počula, ale nemohla som im povedať, že žijem, lebo rebro mi prepichlo pľúca a nedalo sa mi poriadne nadýchnuť, ani hovoriť… Celá som bola dolámaná a nedalo sa mi ani pohnúť.
Okolo mňa, okolo toho kruhu, čo urobila Panna Mária – vyzeralo to, akoby rozprestrela svoj plášť nado mnou – behali malé čierne bytosti, ktoré sa chceli dostať dnu, akoby ku mne, ale nebolo im to umožnené kvôli tomu svetlu okolo…

Bol to veľmi silný zážitok pre mňa a tam som veľa pochopila.
Okolo mňa už behali ľudia dávali ma do polohy a o chvíľu prišla sanitka, všetko zmizlo…
Toto bolo v čase, keď sa začalo moje obrátenie. Chodila som na horu Živčák na Turzovku a zasvätila sa Panne Márii. Moje obrátenie začalo vtedy, keď mi moja mama dala zelený škapuliar a ktorý som mala aj pri nehode…
Nemusím písať, že môj život po nehode sa radikálne zmenil. Ďakujem Bohu i za to. Nedá sa opísať môj terajší vzťah
k Panne Márii a ako jej ďakujem za záchranu a premenu života.

Bratranec Jožko – svedectvo
Príbeh môjho bratranca Jožka píšem na česť Panny Márie Nepoškvrnenej. Srdce mám plné vďaky a viery, že práve jej príhovor zachránil jeho dušu. Jožko mal už skoro 60 rokov, bol rozvedený, mal 4 deti, žil sám v dome po rodičoch. Do kostola nechodil, o Pánu Bohu nechcel veľmi počúvať, ani o večnom živote. Modlila som sa za neho a rozmýšľala, ako mu pomôcť. Napadlo ma dať mu Zázračnú medailu, ktorú tiež nosím stále na krku. Raz v lete, cestou na návštevu k mame, som mu jednu zobrala. Vedela som, že najskôr ho nájdem v bare, v ktorom trávil veľa času. Poprosila som ho, aby vyšiel von a tam som mu ju dala s upozornením, že ju musí nosiť stále pri sebe. Prijal ju s úctou. Neprešla dlhá doba a ja som sa v decembri dozvedela od jeho susediek, že sa má zdravotne zle. Išla som ho navštíviť. Rozprávali sme sa, či by na zimu išiel do nejakého zariadenia pre osamelých. Na moje prekvapenie nenamietal a dokonca, keď som spomenula, či môžem prísť aj s kňazom, hneď súhlasil. A tak na druhý deň som prišla aj s pánom kaplánom, ktorý ho vyspovedal. Na ďalší deň ho už opäť brala záchranka, a na tretí deň zomrel. Keďže neverím na náhody, ešte napíšem zopár faktov. Vyspovedal sa na prvú adventnú nedeľu, 27. novembra 2022, kedy bol aj sviatok Panny Márie Zázračnej medaily. Keď mi v spomínanú nedeľu spolusestra v kláštore povedala, že je dnes taký sviatočný deň, spomenula som si, že v lete som mu darovala medailičku a bola som zvedavá, či ju ešte má. Po spovedi som sa ho na to opýtala a jeho odpoveď ma rozveselila. „No, keď si mi povedala, že ju mám mať stále pri sebe, bál som sa, že ju stratím, a tak som ju zjedol.“ Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“ Ďakujem ti, Panna Mária!
KristiAna

Toto je len časť svedectiev a zážitkov s Pannou Máriou putujúcou po rodinách.
Tu môžete pridať svoje svedectvo.

Napríklad: Anna Poláková z Bratislavy
Zadávajte s predvoľbou a bez medzier
zdieľajte - lajkujte :-)