O 10 rokov po Zázračnej medaile – Panna Mária znova prichádza do Materinca na Rue du Bac, aby prostredníctvom sestry Justíny Biskeyburu darovala Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a vôbec Cirkvi – Zelený škapuliar pre záchranu hriešnikov. Vedela, že sestry pri svojej službe prichádzajú do styku s rôznymi chudobnými – veriacimi i neveriacimi a snažia sa o to, aby nikto neodišiel do večnosti bez zmierenia sa s Bohom, preto pre „uľahčenie tejto práce“ dala tento viditeľný znak Jej blízkosti a Jej pôsobenia. Zelený škapuliar je jedným z prejavov Jej lásky k hriešnikom.
Sestra Justína ako 22-ročná vstúpila do seminára v Paríži na Rue du Bac a tu počas duchovných cvičení, keď sa modlila pred soškou Panny Márie, sa jej 28. januára 1840 zjavila Panna Mária. Mala oblečené biele šaty a modrý plášť. Ruky držala na srdci, z ktorého vychádzali žiariace lúče. Zjavenie sa opakovalo viackrát. Väčšinou na sviatky Panny Márie. Po ukončení formácie bola s. Justína preložená do Blangy, kde vyučovala. Tu sa jej dňa 8. septembra 1840 počas rozjímania zjavila Panna Mária. V pravej ruke držala svoje srdce celé v plameňoch a v ľavej ruke mala istý druh škapuliara – bol to obdĺžnikový kúsok zelenej látky. Na jednej strane bol obraz znázorňujúci Pannu Máriu ako ju sestra videla v skutočnosti a na druhej strane videla „Srdce prebodnuté mečom, žiariace jasnými lúčmi skvejúce sa ako slnko a priezračné ako krištáľ. Okolo srdca bol oválny nápis: “Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás teraz i v hodinu smrti našej.“ V strede nápisu vyčnieval zo srdca zlatý kríž.
Vnútorný hlas jej súčasne vysvetľoval: „Tento znak má prostredníctvom dcér kresťanskej lásky prispieť k obráteniu hlavne neveriacich a pripraviť ich na dobrú smrť.
Pri novom zjavení 8. septembra 1846 dostala upresnenia od Panny Márie: „Tento škapuliar nie je ako ostatné, rúchom nejakého spolku, ktorý sa zavesí na krk. Nie je potrebná ani zvláštna formula svätenia a podávania. Stačí, keď kňaz posvätí škapuliar a potom ho niektorý hriešnik alebo neveriaci nosí, – možno mu ho dať aj bez jeho vedomia do šiat, do postele alebo do izby. Nech sa denne pomodlia povzdych: „Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás teraz i v hodinu smrti našej!“
Ak sa osoba, ktorá nosí škapuliar, nemodlí túto modlitbu, má sa ju miesto nej pomodliť ten, kto jej ho dal. Ku škapuliaru sa viažu mnohé milostí, ktoré sú úmerné stupňu dôvery – to znázorňujú lúče rôznej veľkosti, vychádzajúce zo Srdca Presvätej Panny.
Medzitým sa otec Aladel usiloval, aby škapuliar dostal cirkevné schválenie – od sv. Otca Pia IX. – 1870 – Svätý Otec ho vzal, poprezeral a povedal: „Je to krásny, zbožný obraz – napíšte tým dobrým sestrám, že ich splnomocňujem vyhotovovaním škapuliara.“ Z účinnosti zeleného škapuliara sú mnohé skúsenosti.
