Kategória: Listy predstavených

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky Mária Kleopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“

28.marec 2024

Drahí vedúci skupiniek, drahí aktívni a všeobecní členovia ZZM a všetci ctitelia Panny Márie.

Sme na prahu Veľkonočného trojdnia, kedy budeme sláviť tajomstvo Pánovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania.

K sláveniu týchto dní sme spoločne kráčali počas celého pôstneho obdobia, pričom sme sa snažili toto obdobie naplniť skutkami pokánia – pôstom, almužnou a modlitbou. Mnohí z nás sa zapojili aj do našej tohtoročnej pôstnej výzvy – postiť sa podľa návodu svätého Otca Františka trochu inak, ako sme zvyknutí. Veríme, že aj tento nový spôsob prežitia pôstu vám, a cez vás aj vašim blížnym, priniesol mnoho dobrého. Teraz, keď sme vstupujeme do Veľkonočného tridua, prichádza čas upriamiť svoj pohľad na centrum týchto dní – na Krista na kríži.

Postavme sa k jeho nohám spolu s jeho najdrahšou matkou. Pozrime sa aj na ňu – stojacu pri umierajúcom a trpiacom synovi. Neuvidíme žiaden krik, žiadne trhanie vlasov, žiadnu beznádej. Len tichú odovzdanosť. V tej chvíli nemohla urobiť nič viac. Len tam byť, stáť pri svojom synovi, hoci jej srdce bolo bolesťou roztrhané na tisíc kusov. A tak nás Mária bez slov učí, že niekedy odovzdanosť je všetko, čo treba. Stáť verne na mieste, kde sa napĺňa naše povolanie, nech už sme sa tam dostali akokoľvek strmou krížovou cestou, nech je to akokoľvek ťažké.

Nezabudnime, že vo všetkých našich situáciách, náročných chvíľach, v momentoch smútku a beznádeje, stojí pri nás tá, ktorú nám Ježiš na kríži dal za Matku. „Hľa, tvoja matka!“ S dôverou v jej mocný príhovor sa na ňu obracajme vždy, keď je naša myseľ nepokojná a srdce naplnené beznádejou. Spomeňme si na ňu, stojacu s dôverou v konečné víťazstvo svojho Syna nad smrťou vždy, keď budeme strácať vieru a nádej.

Postavme sa aj my pred Ježiša na kríži, zdroj nášho pokoja, a prosme ho o pokoj srdca a pokoj vo svete. Pretože tento pokoj nám vydobyl na kríži darovaním seba samého. A s rozradosteným srdcom si vypočujme pozdrav, ktorým víťazný Kristus, vzkriesený Kristus, pozdravil svojich učeníkov. Pokoj vám! (Jn 20,19.21) Kristus, svetlo sveta víťazí nad každou tmou. Kristus, svetlo sveta k nám prichádza v najtmavších chvíľach , v najhlbšej temnote a prináša nám svetlo nádeje. Toto svetlo žiari z kríža, žiari z prázdneho hrobu. Zapáľme sa aj my týmto svetlom a staňme sa svetlom pre druhých!

Vyprosujem Vám požehnané a milostiplné Veľkonočné sviatky.

Bc. Silvia Lehutová, prezident ZZM

K pozdravu sa pripájajú aj národný direktor ZZM P. Jozef Noga CM, sestra koordinátorka Agnesa Šurinová DKL, regionálne sestry Alena Jurkyová DKL,  Gemma Blašková DKL,  Mária Gostíková DKL a sestra Renáta Bezáková DKL, ktorá sa venuje službe vo formácii AČ.

PS: Milí vedúci, prosíme rozšírte tento list medzi členmi svojich skupiniek Podomovej návštevy, podporte a nadchnite ich, aby sme dokázali spoločne rásť v láske k Panne Márii pre dobro celej Cirkvi a celej spoločnosti. 

List na stiahnutie – TU!

.

Nie, nestačí sa postiť, dodržiavať pravidlá, plniť úlohy misie; treba to robiť v duchu Ježiša Krista, to znamená dokonale, pre ten istý cieľ a za každých okolností, ako to robil on sám.    (sv. Vincent de Paul)

 

12. február 2024

Drahí vedúci skupiniek, drahí aktívni a všeobecní členovia ZZM a všetci ctitelia Panny Márie.

 

Popolcovou stredou vstupujeme do pôstneho obdobia, ktoré nás pozýva k vnútornej premene, k nasledovaniu Ježiša Krista. Pôstny čas je obdobím, keď si ešte intenzívnejšie uvedomujeme, že sme Kristovými vyslancami. On, ktorý trpel a zomrel za nás, nás pozýva, aby sme konali skutky pokánia nielen za svoje hriechy, ale aj za hriechy celého sveta.

Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli sviatok Panny Márie Lurdskej, ktorá mladučkej Bernadete – a cez ňu nám všetkým – adresuje tieto slová. „Pokánie, pokánie, pokánie!“ Tak nám hovorí naša nebeská Mama vždy, keď sa zjavuje človeku:. „Robte pokánie!“

A tu prichádza otázka, ako najlepšie realizovať pokánie? Odpoveď je jednoduchá. Máme v ruke tri mocné zbrane. Pôst, modlitbu a almužnu.

Almužna – alebo aj konanie dobra v prospech núdznych – je prirodzeným a správnym zhmotnením našej vnútornej túžby nezištne sa darovať druhým. V duchu kresťanskej lásky a v zhode s našou vincentskou charizmou sa práve v pôstnom období máme ešte viac a úprimnejšie angažovať v pomoci tomu, kto je v tiesni, v ochrane slabších, v nasledovaní Krista v skutkoch milosrdenstva. Nezabúdajme na slová zo Skutkov apoštolov „Blaženejšie je dávať, ako prijímať“ (Sk 20, 35)

Naša modlitba má byť, podľa vzoru Panny Márie – ktorá dala Bohu svoje bezpodmienečné a okamžité „Áno!“ – predovšetkým priestorom, v ktorom dovolíme Bohu v sebe konať. Nie presadzovať svoju vôľu, ale nechať toho, ktorý nás najlepšie pozná, pôsobiť v našom živote. Meniť naše vnútro a tým meniť aj svet okolo nás.

A čo pôst? Každý z nás si predstaví ten najtypickejší – a povedzme si otvorene – možno aj najľahší spôsob. Odopriem si mäso, odopriem si sladkosť.. a je to vybavené. Čo tak ale urobiť niečo zložitejšie? Čo sa stane, ak si dám napríklad pôst od klebetenia? Čo ak sa budem postiť od smútku a zatrpknutosti? Nájsť ten správny spôsob pôstu nám pomôže aj návod Sv. Otca Františka, ktorý sme sa rozhodli prijať ako našu tohtoročnú pôstnu výzvu. Môžete túto výzvu zdieľať so svojimi rodinami, priateľmi, či vo svojom farskom spoločenstve.

Na záver ešte slová Sv. Otca Františka z tohtoročného pôstneho posolstva s akcentom na citát zo svätého písma z knihy Exodus „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 20, 3): „Je čas konať, no v Pôstnom období konať znamená aj zastaviť sa. Zastaviť sa v modlitbe, prijať Božie slovo a zastaviť sa ako Samaritán v prítomnosti zraneného brata. Láska k Bohu a k blížnemu je jedna a tá istá láska. Nemať iných bohov znamená zastaviť sa v prítomnosti Boha, pri tele blížneho.“ Tieto slová nech sú pre nás obrazom našej charizmy, majme ich na mysli vždy, keď stretneme brata alebo sestru v núdzi.

Prajem vám požehnané a na skutky pokánia bohaté pôstne obdobie,

Bc. Silvia Lehutová, prezident ZZM

 

K pozdravu sa pripájajú – národný direktor ZZM P. Jozef Noga CM, sestra koordinátorka Agnesa Šurinová DKL, regionálne sestry Mária Gostíková DKL, Gemma Blašková DKL, Alena Jurkyová DKL a sestra Renáta Bezáková DKL, ktorá sa venuje službe vo formácii AČ. 

PS: rozšírte prosím tento list medzi členov svojich skupiniek, vložte ho do kaplnky, prípadne zverejnite iným spôsobom 

 

Originál listu – TU!
Prianie – TU!

.

Drahí vedúci skupiniek, drahí aktívni a všeobecní členovia ZZM a všetci ctitelia Panny Márie.

Adventné obdobie sa zajtrajšou štvrtou adventnou nedeľou končí a my zároveň už v ten istý večer privítame nášho Spasiteľa Ježiša Krista v bezbrannom, nevinnom dieťati, uloženom v jasliach. Kým sa tak ale stane, pripomeňme si, čo tomu predchádzalo.

V čítaniach štvrtej adventnej nedele, ktorá je nazývaná nedeľou anjelov, anjelskou nedeľou, budeme počuť slová z časti Lukášovho evanjelia, keď Boh skrze anjela Gabriela oslovuje Pannu Máriu. „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1,28).

Keď sa Boh rozhodol prísť na svet, aby nás v prirodzenosti človeka spasil, potreboval na to matku. A ona oslovenie Boha prijíma, vedome a dobrovoľne plní vôľu Božiu. Vo chvíli zvestovania a potom už vždy.

Tak ako Pannu Máriu, tak Boh oslovuje aj každého z nás. Nepotrebujeme k tomu zjavenia, či zázraky, alebo nadprirodzené javy. Všetko čo potrebujeme, je mať otvorenú myseľ, srdce a vôľu, aby sme dokázali vnímať a plniť Božiu vôľu. A naša matka Panna Mária nám chce pri plnení jeho vôle pomáhať. Nezacláňa nám pohľad na svojho Syna, ale upriamuje náš pohľad priamo na neho. Je pre nás vzorom a posilou vo viere. Upriamme teda svoj pohľad na dieťa Ježiša. A neskončime len pri pohľade. Lebo iba samotný pohľad na dieťa narodené v jasliach nestačí. Dovoľme mu, aby sa narodilo v našich srdciach. A potom urobme všetko pre to, aby sa narodilo v srdciach našich blížnych.. v rodine, v susedstve, medzi priateľmi..

Nezabúdajme v týchto sviatočných chvíľach ani na núdznych, prinesme dieťa Ježiša aj k nim. Vo vľúdnom slove, v pomoci, v pozornosti. V realizovaní drobných skutkov milosrdnej lásky. Tak, ako to od nás vyžaduje naša vincentská charizma.

A na záver vám ešte vinšujem tak, ako je to u nás zvykom..

Vinšujem vám tieto sviatky, narodenia Krista Pána, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské!

Požehnané prežitie Vianoc praje
Bc. Silvia Lehutová, prezident ZZM

K pozdravu sa pripájajú aj národný direktor ZZM P. Jozef Noga CM, sestra koordinátorka Agnesa Šurinová DKL, regionálne sestry Mária Gostíková DKL, Gemma Blašková DKL, Alena Jurkyová DKL a sestra Renáta Bezáková DKL, ktorá sa venuje službe vo formácii AČ.

 

List na stiahnutie TU!

.

Drahí vedúci skupiniek, drahí aktívni a všeobecní členovia ZZM a všetci ctitelia Panny Márie,

Už zajtra 27. novembra slávime najväčší sviatok nášho združenia – sviatok Panny Márie Zázračnej medaily. Pripomíname si chvíľu, keď sa Panna Mária prihovára sv. Kataríne Labouré slovami: „Daj zhotoviť medailu podľa tohto vzoru. Tí, ktorí ju budú nosiť s veľkou dôverou a budú sa modliť povzdych, ktorý je na nej, obsiahnu veľké milosti..“

Tieto slová cez sestru Katarínu adresovala každému z nás. My všetci, ktorí patríme do ZZM, sme pozvaní nasledovať Pannu Máriu a cez Ňu sa priblížiť k Jej Synovi. Nasledujúc ju v čnostiach, napredujme aj my vo svojom duchovnom živote. Buďme svetlom a soľou všade tam, kam nás Božia prozreteľnosť postaví.

Dnes sme zároveň slávili sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. Veľmi ma oslovila myšlienka sv. Jána Pavla II., ktorý zvlášť vyzdvihuje jeden atribút Krista Kráľa – atribút služby. Nie, nie je to typická vlastnosť kráľa. Očakávali by sme, že kráľ bude panovať a bude vyvýšený. Namiesto toho k nám prichádza Kráľ, ktorý je korunovaný tŕňmi a pribitý na kríž. Prichádza Kráľ, ktorý nás chce zachrániť, ktorý chce byť Kráľom našich sŕdc. Dovoľme mu to. Skúsme sa mu pripodobniť práve v tomto atribúte, snažme sa slúžiť svojim blížnym. Takto budeme viac Kristom, presne tak, ako sa o to snažil aj zakladateľ vincentských diel sv. Vincent. Neobíďme ani jedného núdzneho, hľadajme v ich tvári tvár Krista.

Máme na to veľa možností, či už v rámci svojej farnosti, v pomoci charite, či podpore niektorého z diel vincentskej rodiny. Špeciálne v tejto dobe blížiaceho sa adventu a Vianoc, keď vrcholí zbierka Boj proti hladu.

Mnohí z vás sa už do nej zapojili – či už pomocou, alebo priamo organizáciou zbierky vo svojej farnosti či v spoločenstve. Ak ste tak ešte neurobili, ak váhate, nebojte sa. Jednoduchý akt dobroty spôsobí veľa dobrého. Informácie, ako pomôcť, či ako zbierku (samozrejme po predchádzajúcom súhlase správcu svojej farnosti) zrealizovať, nájdete na stránke www.bojprotihladu.sk Prípadne sa môžete s otázkami obrátiť na svoju regionálnu sestru, či sestry vincentky vo svojom najbližšom okolí. Využite túto možnosť ako spoločnú aktivitu pre členov ZZM vo svojej farnosti, ako možnosť na stretnutie a vytvorenie spoločenstva.

Chceli by sme dať do pozornosti aj tradičný vreckový kalendár vincentskej rodiny na rok 2024, ktorí si za milodar 1 eur môžete objednať u svojej regionálnej sestry, u sestier vincentiek, či priamo u pátrov lazaristov. Takisto máme ešte k dispozícii výtlačky časopisu Vincent v nás č.3 – veľmi vás povzbudzujeme v jeho odbere, v umiestnení k materiálom putujúcim s kaplnkou, aby sa tak členovia vašej skupinky dozvedeli viac o vincentskej rodine, do ktorej všetci patríme.

No a na záver máme tú najdôležitejšiu správu – dnešným dňom sme zavŕšili takmer dvojmesačné formácie nových aktívnych členov nášho združenia. Dnes 26.11. v Prešove sme do aktívneho členstva prijali 11 nových členov, minulú nedeľu 26.11. v Nitre prijalo aktívne členstvo 17 členov a v nedeľu 5.11. v Žiline prijalo aktívne členstvo 16 členov ZZM. Novým aktívnym členom blahoželáme, vyprosujeme im všetky potrebné milosti k tomu, aby boli prínosom pre celú Cirkev, pre celú spoločnosť, aby všetko, čo načerpali počas formácií pretavili do skutkov v duchu vincentskej charizmy.

Verím, že zajtrajší deň bude pre vás všetkých iný, ako tie ostatné, slávnostný a radostný. Či už ho prežijete vo svojom farskom spoločenstve, alebo súkromne, či v kruhu svojej rodiny. Nech je s vami Tá, ktorá je našim vzorom, ktorej sviatok budeme sláviť. My všetci sa spojíme, ako jedna veľká duchovná rodina.

Prajem vám požehnaný sviatok Panny Márie Zázračnej medaily,

Bc. Silvia Lehutová, prezident ZZM

K pozdravu sa pripája národný direktor ZZM P. Jozef Noga CM, sestra koordinátorka Agnesa Šurinová DKL, regionálne sestry Mária Gostíková DKL, Gemma Blašková DKL, Alena Jurkyová DKL a sestra Renáta Bezáková DKL, ktorá sa venuje službe vo formácii AČ.

PS: Milí vedúci, prosíme rozšírte tento list medzi členmi svojich skupiniek Podomovej návštevy, podporte a nadchnite ich, aby sme dokázali spoločne rásť v láske k Panne Márii pre dobro celej spoločnosti.

 

List na stiahnutie TU!

.

Rím 13. februára 2023

 

LIST NA PÔST
„Urobiť z našich rodín a komunít predchuť neba“

Drahí členovia Hnutia Vincentskej rodiny!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Boh od stvorenia sveta nechcel, aby človek žil v hermeticky uzavretom prostredí, kde by nemal vzťah s druhou osobou. Nechcel, aby bol ostrovom v oceáne, kde by nebola možnosť žiadneho pohybu a kde by jedinou osobou, s ktorou by sa na svete stretol, bol on sám a nik iný. Naopak, Boh od stvorenia sveta chcel, aby ľudia mali vzťahy a stále kontakty, aby sa pre svoj osobný rast navzájom potrebovali, aby iní ľudia boli pre nich zrkadlom, v ktorom môžu vidieť oveľa objektívnejšie temné a svetlé stránky svojho života. Na počiatku Boh stvoril muža a ženu, z ktorých sa utvorili rodiny. Tento univerzálny model „byť spolu“ sa obnovoval vo všetkých spoločnostiach a v celej histórii ľudstva až po súčasnosť.

Zasvätené osoby často používajú slovo „komunita“ na označenie rodín, ktoré sa spájajú, aby tvorili oblasti, viceprovincie, provincie a kongregácie. Kontemplatívne kongregácie rovnakým spôsobom žijú pospolu, podobne ako pustovníci, ktorí fyzicky väčšinu času žijú sami, ale patria do nejakej komunity, rodiny. Takisto aj laické združenia používajú rôzne vyjadrenia, aby zdôraznili, že členovia sú spolu, výrazy ako skupiny, tímy atď., v ktorých sa istý počet osôb stretáva pre špecifické dôvody či ciele. Boh takto stvárňuje náš život s veľmi konkrétnym cieľom a poslaním.

Za týmto všetkým je Ježišova jediná túžba vidieť celé ľudstvo v „nebi“, vo „večnej blaženosti“, v „nekonečnom napĺňaní našich najväčších snov a túžob“. Naše rodiny, komunity, skupiny, tímy, atď. sú cestou k dosiahnutiu tohto cieľa. Preto sme povzbudzovaní prispievať k budovaniu skvelých rodín, komunít, skupín a tímov, a tak spolupracovať na splnení najhlbšej Ježišovej túžby.

Svätý Vincent de Paul, mystik kresťanskej lásky, urobil zo „spoločného života“ dôležitý prvok svojej charizmy a spirituality. Komunitný život je v skutočnosti jedným zo základných spôsobov prežívania vincentskej spirituality a charizmy. Čím viac vkladáme svoje srdce a energiu do budovania zdravých, hlboko duchovných a kontemplatívnych rodín, komunít skupín a tímov, tým viac realizujeme svoje sny, ciele a plníme poslanie, ktoré dal Ježiš každému z nás na tejto zemi.

Vieme, že ako ľudské bytosti nie sme dokonalí. Uvedomujeme si to najmä vo vzťahu, keď naše rozdielne myšlienky, názory, priority a charaktery narazia a namiesto šťastia prinášajú smútok, sklamanie, bolesť a odmietnutie. Ako napísal svätý Vincent jednému zo svojich bratov:

„Ak sa pravdivo poznáte, musíte sa považovať za nehodného žiť a musí vás udivovať, ako vás Boh znáša. Pokora, ktorá by z tohto poznania mala vzísť, by vás mala viesť skôr k tomu, aby ste sa utiahli, než aby ste sa predvádzali. Milosti, ktoré vám Boh udelil, sú len pre vás a pre to, aby vás urobil lepším na mieste a v stave, do ktorého vás uviedol.“¹

Vo svojom liste na Pôst 2017 som predstavil meditáciu o Najsvätejšej Trojici ako jeden zo základov vincentskej spirituality. Rád by som sa vrátil k niektorým bodom tohto listu, ktoré nám môžu pomôcť budovať zdravé, hlboko duchovné a kontemplatívne rodiny, komunity, skupiny a tímy.

Čo hovorí Najsvätejšia Trojica mne osobne, rodine, komunite, skupine či tímu, do ktorého patrím?

Ježiš nám pomáha pochopiť Najsvätejšiu Trojicu – jej identitu, poslanie a úmysel Otca, Syna a Ducha Svätého. Pomáha nám porozumieť, aký je vzťah medzi tromi Osobami, aké úzke puto ich spája a aký vplyv má Najsvätejšia Trojica na každého človeka jednotlivo, ako aj na každú rodinu, komunitu, skupinu a tím.

Postupne, ako s pomocou Božej milosti budeme odkrývať a viac poznávať nerozlu-čiteľné spojenie medzi Trojicou a každým človekom, medzi Trojicou a rodinou, komunitou, skupinou či tímom, budeme sa stále viac približovať k dokonalému modelu „vzťahov“, ktoré sú základnými zložkami nášho života, a to takým spôsobom, že v hĺbke nášho bytia sme jedno s Bohom, čiže s Najsvätejšou Trojicou i medzi sebou.

Od Ježiša vieme niečo o Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Najsvätejšiu Trojicu nám predstavil ako dokonalý model „vzťahov“.

Pri uvažovaní o Trojici je potrebné zaangažovať aj vôľu a snahu inkarnovať tento dokonalý model „vzťahov“ do konkrétnej životnej situácie, v ktorej sa práve nachádzame, do rodiny, komunity, tímu alebo skupiny, do ktorej patríme.

Najsvätejšia Trojica je dokonalým vzorom „vzťahov“! Ježiš nám ukazuje ideál.

Vzájomný vzťah medzi Otcom a Synom.
Vzájomný vzťah medzi Otcom a Duchom Svätým.
Vzájomný vzťah medzi Synom a Duchom Svätým.
Vzájomný vzťah Otca, Syna a Ducha Svätého.

Čo môžeme vidieť na týchto „vzťahoch“?
1) Môžeme vidieť, že pozornosť je zameraná vždy na druhú osobu a nie na seba.
2) Môžeme vidieť, že na prvé miesto je postavená vždy tá druhá osoba a nie ona sama.
3) Môžeme vidieť, že chvála, vďačnosť a obdiv sú vždy venované tej druhej osobe a nie sebe.
4) Môžeme vidieť, že každá z troch osôb Najsvätejšej Trojice sa vždy vyslovuje, že pre splnenie svojho poslania potrebuje spoluprácu s tou druhou osobou.
5) Môžeme vidieť, že každá z troch Božských osôb hovorí vždy jasne, že by bolo nedostatočné a neúčinné, keby každá z nich konala sama.

Čo znamená model vzťahov v živote Najsvätejšej Trojice pre môj osobný život:
a) môj vzťah s Bohom,
b) môj vzťah s komunitou?

Svätý Vincent nás učí ako aplikovať model vzťahov Najsvätejšej Trojice na naše vzťahy v rodine, komunite, skupine či tíme:

„Pestujme v sebe tohto ducha, ak chceme mať v sebe obraz Božskej Trojice a ak chceme mať posvätný vzťah s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Čo je základom jednoty a dôverného spojenia v Bohu, ak nie rovnosť a rozdielnosť troch osôb? A čo plodí lásku, ak nie ich podobnosť? A keby medzi nimi nebola láska, čo by tam bolo príjemné? – pýta sa blažený biskup zo Ženevy. V Najsvätejšej Trojici je teda rovnakosť: čo chce Otec, to chce aj Syn; čo robí Duch Svätý, to robí Otec i Syn. Počínajú si rovnako, majú tú istú moc a robia to isté. Hľa, počiatok dokonalosti a náš vzor! Buďme jednotní! Aj keď nás bude niekoľko, budeme ako jeden a vytvoríme svätú jednotu v mnohosti. Ak jej už trochu máme, nie však dostatok, prosme Boha o to, čo nám chýba. Všimnime si, v čom sa od seba navzájom líšime, aby sme sa všetci usilovali viac sa vzájomne podobať a byť si rovnými, pretože podobnosť a rovnosť plodia lásku a láska vedie k jednote. Všetci sa teda snažme mať rovnaký záujem a rovnakú radosť z toho, čo sa realizuje, či už naším pričinením, alebo bez nás.“²

„Žite spolu, akoby ste mali iba jedno srdce a jednu dušu (porov. Sk 4, 32), aby ste touto jednotou ducha boli skutočným obrazom jednoty Boha, veď svojím počtom predstavujete tri osoby Najsvätejšej Trojice.

Preto prosím Ducha Svätého, ktorý je spojivom Otca a Syna, aby podobne spájal aj vás. Nech vám dá hlboký pokoj v protirečeniach a ťažkostiach, ktoré sa pri chudobných tak často vyskytujú. Ale nezabúdajte ani na to, že v tom je váš kríž, ktorým vás náš Spasiteľ priťahuje k sebe, do svojho odpočinku. Všetci si vážia vašu prácu a ľudia s vyšším postavením nepoznajú úctyhodnejšiu a svätejšiu službu na zemi, ako keď sa vykonáva oddane.“³

Na doplnenie kontemplácie Najsvätejšej Trojice nám pri uvažovaní o prostriedkoch na posilnenie našich rodín, komunít, skupín a tímov pre službu môže pomôcť aj freska od brata Marka Eldera, CM, ktorá je nad vchodom do generálnej kúrie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Ríme. Ako členovia Hnutia Vincentskej rodiny sme pozvaní naďalej pokračovať v stále väčšej integrácii vincentskej spirituality a charizmy do nášho života, do života našich rodín, komunít, skupín a tímov.

Prvé, čo si každý, kto prichádza z vonku, všimne, je freska umiestnená pri hlavnom vchode do domu. Pokrýva štyri steny hlavného vchodu. Na čelnej stene vidíme obraz svätého Vincenta de Paul zložený z množstva tvárí rôznych ľudí, ktorí symbolicky predstavujú celé Hnutie Vincentskej rodiny a tých, ktorým sme povolaní slúžiť. Hnutie Vincentskej rodiny je v každom historickom okamihu stálym portrétom svätého Vincenta.

Ľavá stena predstavuje päť čností, ktoré tvoria našu vincentskú identitu: jednoduchosť, pokoru, tichosť, umŕtvovanie a horlivosť za spásu duší. Hoci každá kongregácia alebo laické združenie vo Vincentskej rodine môže klásť väčší dôraz na tie, či iné evanjeliové čnosti, všetky stvárňujú a obohacujú našu vincentskú identitu.

Pravá strana zobrazuje evanjeliové rady – alebo, ako im tiež hovoríme, sľuby: čistotu, chudobu a poslušnosť. Každý človek je povolaný žiť evanjeliové rady podľa vlastnej identity ako laik alebo ako zasvätená osoba. V rôznych kongregáciách možno nájsť jeden alebo viac ďalších sľubov, ako je napríklad sľub stability znázornený na tejto freske.

Štvrtá stena je stenou hlavného vchodu – či skôr – stenou východu z domu. Čo vidíme? V hornej časti nad hlavnou bránou vidíme obraz Ducha Svätého a slovo „evanjelizovať“. Po oboch stranách hlavnej brány vidíme pšeničné pole, kde sa pšenica mieša s tými istými ľudskými tvárami, ktoré vytvárajú portrét svätého Vincenta na prvej stene, ktorú vidíme pri vstupe do domu.

Dovoľte mi urobiť jedno prirovnanie. Bohatstvo ikon, fresiek, liturgických spevov, sviec, vône kadidla a obradov v byzantských chrámoch vo vás vyvoláva pocit, že ste v nebi a prežívate nebeskú liturgiu, keď ste v kostole na Eucharistii. Svet vonku je radikálne iný, ale vstupom do kostola a účasťou na Eucharistii vchádzate do neba. Naplnení všetkými potrebnými milosťami odchádzate z kostola a vraciate sa do sveta.

To isté by sa dalo povedať o freske, ktorú sme si práve opísali. Naplnení Ježišovým duchom, Duchom Svätým, vincentskou spiritualitou a charizmou vychádzame, ako nás k tomu pozýva freska, do pšeničných polí sveta, aby sme ho evanjelizovali.

Skôr ako sa vyberieme na pšeničné polia sveta musia byť naše rodiny, komunity, skupiny a tímy stvárnené podľa vzoru Najsvätejšej Trojice, oblečené do vincentskej spirituality a charizmy, aby sme sa ako rodiny, komunity, skupiny a tímy nechali naplniť Duchom Svätým, a potom šli do sveta ohlasovať Radostnú zvesť chudobným!

„Nech vám všetkým Boh… udelí milosť…žiť tak, aby ľúbezná vôňa vášho života a vašej práce priťahovala mnohých ďalších pre rozkvet nášho svätého náboženstva!“⁴

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

1″Coste VI, 146; list 2181 jednému bratovi koadjútorovi, 10. decembra 1656.
2″Coste XII, 256-257; konferencia 206, „O rovnakosti“ 23. mája 1659.
3″Coste IV, 235-236; list 1389 sestre Anne Hardemont v Hennebont, 30. júla 1651.
4″Coste V, 428; list 1924 Karolovi Ozenne do Krakova, 29. septembra 1655. 

Originál na stiahnutie TU!

.

 

Rím 18. novembra 2022

LIST NA ADVENT
EVANJELIOVÉ RADY:
UNIVERZÁLNE POVOLANIE K SVÄTOSTI

Všetkým členom Vincentskej rodiny

Drahí bratia a sestry!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Tento Adventný list je pozvaním k modlitbe, meditácii a prehĺbeniu evanjeliových rád, ktoré nám pomáhajú kráčať po ceste so svätým Vincentom de Paul, „mystikom lásky“. Ježiš je stredobodom nášho života, konania i našich túžob. Pre nás kresťanov je ústredným bodom, vzorom a osobou, ktorú máme klásť na prvé miesto vo svojom živote, či už sme povolaní k manželskému životu, celibátu alebo k nejakej forme zasväteného života. Chudoba, čistota a poslušnosť sú v Ježišovom živote nespornými a výraznými znakmi, veď bol chudobný, čistý a poslušný.

Keď hovoríme o evanjeliových radách chudoby, čistoty a poslušnosti zvyčajne ich spájame so zasväteným životom. Zasvätené osoby kráčajú špecifickou cestou, ktorú potvrdzujú zložením sľubov. Evanjeliové rady sú však súčasťou odpovede na univerzálne povolanie k svätosti každého kresťana, ale vždy podľa jeho zvláštneho povolania, daného samotným Ježišom.

Ježiš zostáva prototypom spôsobu života podľa troch evanjeliových rád. Hoci mal všetko, žil chudobne. Bol čistý, a to mu dávalo veľkú slobodu vo vzťahoch. Bol poslušný a jasne sa vyjadril, že jeho poslanie na zemi sa bude odvíjať podľa Otcovho plánu a úplne sa odovzdal do vôle svojho Otca až do poslednej sekundy svojho pozemského života, až po smrť na kríži, kedy pred návratom do domu svojho Otca zvolal: „Dokonané je!“ (Jn 19, 30)

Základom evanjeliovej rady chudoby je život Božieho Syna:

„Ježiš Kristus, hoci mal všetko, nemal nič. Bol učiteľom a pánom celého sveta a stvoril všetky dobrá, ktoré sú v ňom. Z lásky k nám sa však zriekol ich užívania. Hoci bol pánom celého sveta, urobil sa najchudobnejším zo všetkých ľudí. Mal toho dokonca menej než najmenšie zvieratᓹ.

Spoločná výzva slúžiť chudobným nás, vincentínov, núti svedčiť vo svete o našom pripodobňovaní sa Kristovi, čo sa začalo pri krste a prehlbuje sa až do nášho návratu do Otcovho domu. Prioritou vincentínov nie je hromadenie materiálnych statkov a finančných zdrojov pre sebecké účely, pretože vždy máme na pamäti a v srdci, že chudobní sú „naši páni a učitelia“, ktorí majú nárok na naše zdroje. Časté uvažovanie nad tým, ako by sme im mohli pomôcť, nám podľa evanjeliovej rady chudoby pomáha žiť striedmym a jednoduchým spôsobom života. Vincentská misia nás stavia do sveta chudobných. Vincentská chudoba podporuje komunitu služby a solidarity s našimi bratmi a sestrami.

Predpokladá tiež stvárňovať svoj život podľa príkladu chudobného Ježiša, ktorý evanjelizoval najviac opustených ľudí. Sv. Vincent podľa dlhej tradície Cirkvi rozlišuje medzi vnútornou a vonkajšou chudobou, pričom obe sú nevyhnutné. „Duchovná chudoba“ bez vonkajších prejavov nie je vierohodná. „Hmotná chudoba“ bez duchovnej motivácie sa často spája so zlom.

Evanjeliová rada čistoty sa tiež týka všetkých kresťanov – samozrejme tých, ktorí skladajú sľub, ale aj ženatých a slobodných ľudí. My vincentíni sme pravidelne v kontakte s chudobnými, preto im máme pomáhať nielen materiálne, ale aj duchovne. Ku každému musíme pristupovať integrálnym spôsobom a hodnotu čistoty zdieľať v rámci evanjelizácie. Chudobní budú chápať kresťanské vzťahy podľa toho, ako žijeme v súlade s hodnotami evanjelia a ako sme svetlom a soľou zeme pre ľudstvo.

K čistote patrí vnútorná a vonkajšia zdržanlivosť, podľa stavu života, aby afektivita a sexualita boli prežívané s hlbokou úctou k iným i k sebe samému. Celibát predpokladá zrieknutie sa manželstva a jemu vlastných sexuálnych prejavov.

Pre vincentínov v zasvätenom živote sú tieto dva prvky sľubu – čistota a celibát – vonkajšími prejavmi ich úplného obetovania sa. Treba ich vnímať ako záväzok „osobitnej zodpovednosti za službu chudobným“, a nie ako odmietnutie zodpovednosti za rodinu. Požiadavky radikálneho nasledovania Ježiša vedú zasvätených vincentínov k tomu, aby sa celkom obetovali pre vec Božieho kráľovstva.

Vincentínom evanjeliová rada čistoty vo všeobecnosti pomáha rásť v dôvernom vzťahu s Ježišom. Čistota ako veľkorysé sebadarovanie iným podporuje naše poslanie evanjelizácie a lásky k chudobným, čo je výrazom veľkodušnosti a tvorivosti. Rovnako ako chudoba, aj čistota podporuje slúžiacu komunitu, ktorá môže účinne pôsobiť len cez priateľské a bratské vzťahy.

Sme povolaní rozvíjať slobodu a vzájomnú pomoc prostredníctvom zdravých priateľstiev a obozretnosti, čo vedie k apoštolskej horlivosti. Musíme si byť vedomí svojich slabostí, priznať si, že potrebujeme pokoru a nevyhnutnú Ježišovu pomoc. Sv. Vincent tvrdí: „Pokora je vynikajúcim prostriedkom na získanie a zachovanie čistoty.“² Sú chvíle, kedy vernosť Ježišovi vyžaduje obetu. Sv. Vincent odporúča praktizovať ozajstné sebazaprenie (umŕtvovanie) vnútorných a vonkajších zmyslov a vyhýbať sa takým prejavom afektivity a sexuality, ktoré nie sú v súlade s celibátom. Pretože naša ľudskosť má svoje silné i slabé stránky, musíme o ťažkostiach úprimne hovoriť s Ježišom a s inými osobami, ktoré nám môžu pomôcť, napríklad náš spovedník či duchovný vodca.

Treťou evanjeliovou radou je poslušnosť. Je určená ľuďom, ktorí sú otvorení pre Ježišovo posolstvo. Napriek pochybnostiam a neistotám sa odovzdávajú Ježišovi a dôverujú mu v presvedčení, že cesta, ktorú nám navrhuje, je tá najlepšia. Ako nám pripomína sv. Vincent: „Na skutkoch konaných z poslušnosti [je] Božie požehnanie.“³

Poslušnosť zahŕňa evanjeliové hodnoty a postoje, akými sú pokora, jednoduchosť, miernosť, dialóg, dar načúvania v manželskom živote, v celibáte alebo v zasvätenom živote. Aj keď sa sv. Vincent prihovára zasväteným osobám, často uvádza príklad poslušnosti a úcty laikov:

«Poznal som jedného sudcu kráľovského dvora… Hoci bol dlhoročným sudcom, nikdy neurobil nič bez toho, že by sa neporadil. Ak nemal pri sebe nikoho, zavolal si sluhu: „No tak, Petrík, vyskytla sa takáto záležitosť; čo myslíš, ako by som ju mal riešiť?“ Sluha mu odpovedal: „Pane, myslím, že by ste urobili dobre, keby ste to urobili tak a tak.“ — „Dobre, Peter, máš pravdu, budem sa riadiť tvojou radou.“ A sudca mi povedal, že zakúšal také mocné Božie požehnanie, že všetko, čo robil takýmto spôsobom, dopadlo dobre.»⁴

Keď sa dvaja ľudia – alebo viacerí – nedokážu medzi sebou dohodnúť, najmä v dôležitých otázkach, práve evanjeliová rada poslušnosti ich vovedie do stavu vnútorného pokoja a zmierenia, o akom ani nesnívali. Ako kresťania a vincentíni sa snažíme nemať posledné slovo, ani vždy mať pravdu, ale postaviť sa do pozície sluhu, ktorý slúži, a nie do pozície toho, komu sa slúži.

Nech uvažovanie a vnútorné prehĺbenie evanjeliových rád pomôže každému z nás odpovedať na univerzálne povolanie k svätosti, a tak získať veľké požehnanie.

„Akí blažení sú tí, ktorí sa takto odovzdávajú Bohu, aby robili to, čo robil Ježiš Kristus, a po ňom praktizujú čnosti, ktoré praktizoval on: chudobu, poslušnosť, pokoru, trpezlivosť, horlivosť a ďalšie čnosti! Lebo takto sú pravými učeníkmi tohto Majstra. Žijú čisto jeho duchom a s vôňou jeho života šíria zásluhy všetkého, čo vykonal pre posvätenie duší, za ktoré zomrel a vstal z mŕtvych.“⁵

Moja adventná modlitba a prosba za všetkých členov Vincentskej rodiny: „Majte bázeň pred naším Pánom a veľmi ho milujte. Ponúknite mu svoje ťažkosti a bežné služby, a všetko robte len preto, aby ste sa mu páčili. Tak budete rásť v milosti a v čnosti.“⁶

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

¹ Coste XI, 224; Konferencia 130 „O chudobe“, 6. augusta 1655.
² Coste XI, 168; Konferencia 111, „O čistote“, 13. novembra 1654.
³ Coste VI, 560; List 2431 Františkovi Villain, Kňazovi Misijnej spoločnosti, v meste Troyes, 25. októbra 1657.
⁴ Coste XIII, 642; Dokument 160, Rada z 20. júna 1647.
⁵ Coste VIII, 543; List 3314 Jozefovi Beaulac [1656].
⁶ Coste IV, 410; List 1512 sestrám z Valpuiseaux, 23. júna 1652.

Originál na stiahnutie TU!