Rím, Pôstne obdobie 2022
Všetkým členom Vincentskej rodiny
MYSTIKA LÁSKY PRE 21. A ĎALŠIE STOROČIA
Drahí bratia a sestry!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!
Po šiestich rokoch sa končí moje funkčné obdobie. Týmto listom na Pôst by som chcel zhrnúť adventné a pôstne reflexie za posledných 6 rokov. Začnem svojím prvým posolstvom Vincentskej rodine pri príležitosti sviatku sv. Vincenta de Paul v roku 2016. Práve vtedy som sa po prvýkrát podrobnejšie zamyslel nad titulom „mystik lásky“, ktorý dávame nášmu Zakladateľovi. Vychádzajúc z tohto titulu, ktorý je môjmu srdcu taký drahý, som sa pokúsil objaviť pre seba a zároveň sa podeliť i s vami o to, čo som vrúcne túžil prehĺbiť, a síce, čo znamená stať sa „mystikom lásky“.
Úsilie týchto posledných 6 rokov sa tu vôbec nekončí. V skutočnosti je to len začiatok a výzva, aby sme sa aj naďalej ponárali do bohatstva a hĺbky toho, čo znamená stať sa „mystikom lásky“. Ide o výzvu neustále hľadať čo najhlbšie spojenie s Ježišom, a byť ako „kartuziáni vo svojich domoch a ako apoštoli vonku,“1 „kontemplatívnym človekom v činnosti a apoštolom v modlitbe“2.
Pri čítaní tohoročného listu na Pôst a vrátení sa k zamysleniam posledných šiestich rokov sme pozvaní vybrať si jeden bod alebo oblasť, v ktorej cítime, že Ježiš chce, aby sme sa jej venovali rozhodnejším a radikálnejším spôsobom. Ide o oblasť, v ktorej pociťujeme osobitnú potrebu jeho milosti a milosrdenstva, aby sa tak na nás mohol splniť Ježišov sen.
Teológ Karl Rahner na konci 20. storočia vyslovil tieto prorocké slová: „Kresťania 21 storočia budú buď mystikmi, alebo nebudú kresťanmi“. Prečo môžeme o Vincentovi povedať, že bol „mystikom lásky“?
Všetci vieme, že Vincent bol muž činu, a tak nás možno prekvapí, že ho môžeme predstavovať aj ako mystika. Ale v skutočnosti práve jeho mystická skúsenosť s Najsvätejšou Trojicou, a najmä Vtelením, motivovala všetky jeho činy v prospech chudobných ľudí. Giuseppe Toscani, CM, spojil mystiku a činnosť a išiel k jadru veci, keď ho nazval „mystik lásky“. Vincent žil v storočí mystikov, no ukázal sa ako mystik lásky.
Byť mystikom znamená mať aj skúsenosť tajomstva. U Vincenta išlo o hlbokú skúsenosť tajomstva Božej lásky. Vieme, že tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia boli jadrom jeho života. Zážitok všestrannej lásky Najsvätejšej Trojice k svetu a bezpodmienečne otvorená náruč vteleného Slova pre každého človeka formoval, podmieňoval a podnecoval jeho lásku k svetu a ku každému, najmä k bratom a sestrám v núdzi. Díval sa na svet očami Otca (Abba) a Ježiša, a každého prijímal s bezpodmienečnou láskou, teplom a energiou Ducha Svätého.
Vincentova mystika bola zdrojom jeho apoštolského pôsobenia. Tajomstvo Božej lásky a tajomstvo chudobných boli dva póly Vincentovej dynamickej lásky. Ale Vincentova cesta mala aj tretí rozmer a tým bol jeho spôsob nazerania na čas. Čas bol prostriedkom, ktorým sa mu prejavovala Božia prozreteľnosť. Konal podľa Božieho času a nie podľa svojho časového rytmu. „Robme dobro, ktoré sa nám naskytne“, odporúčal. „Nepredchádzajme Božiu prozreteľnosť.“
Ďalším aspektom časovosti u sv. Vincenta bola Božia prítomnosť tu a teraz: „Boh je tu!“ Boh je tu v čase. Boh je tu v ľuďoch, udalostiach, okolnostiach, chudobných. Boh k nám hovorí teraz, v nich a cez nich.
Pre Vincenta bola nevyhnutná aj horizontálna, aj vertikálna dimenzia spirituality. Lásku ku Kristovi a lásku k chudobným pokladal za nerozlučné. Svojich nasledovníkov neustále nabádal nielen konať, ale aj modliť sa, a nielen modliť sa, ale aj konať. Na námietku: „Ale, pane, je toľko vecí, ktoré treba urobiť, toľko služieb v dome, toľko práce v meste, na poli! Všade plno práce! Máme teda všetko nechať tak a myslieť len na Boha?“ rázne odpovedal:
„Nie, ale musíme posväcovať tieto práce tak, že v nich budeme hľadať Boha, a konať ich viac preto, aby sme ho v prácach našli, než preto, aby sme ich vykonali. Náš Pán chce, aby sme hľadali predovšetkým jeho slávu, jeho kráľovstvo, jeho spravodlivosť, a preto má byť prvoradým záujmom nášho vnútorného života, viery, dôvery, lásky, nábožných cvičení, modlitby, neistoty, pokorenia, práce a námah pre Boha, nášho zvrchovaného Pána! Chce, aby sme mu predkladali ustavičné obety služby a túžili získavať pozemské kráľovstvá pre neho, milosti pre jeho Cirkev a čnosti pre Spoločnosť. Ak sa raz takto utvrdíme v hľadaní Božej slávy, môžeme si byť istý, že ostatné príde.“
Vincenta by sme mohli opísať ako „dvojrozmerného“ mystika. Inými slovami, on videl toho istého Boha cez dve rôzne šošovky súčasne. Jednou šošovkou bola jeho osobná modlitba, tou druhou bol chudobný človek a svet, v ktorom žil. Každý uhol pohľadu ovplyvňoval ten druhý uhol, jeden prehlboval a spresňoval vnímanie toho druhého. Vincent „vnímal“ (a cítil) lásku Boha cez oba hranoly naraz a energicky reagoval na to, čo videl.
Vtelenie je jedným z ústredných tajomstiev spirituality sv. Vincenta de Paul.
Zanechal nám o ňom nasledujúce myšlienky:
„Podľa Buly o zriadení našej Spoločnosti máme zvlášť uctievať nevýslovné tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia. Snažme sa to splniť čo najvernejšie a ak možno, pri každej príležitosti. Predovšetkým ale dbajme na tieto tri veci:
- vzbudzovať si často vrúcne úkony viery a nábožnosti voči týmto tajomstvám,
- obetovať každodenne na ich oslavu nejaké modlitby a dobré skutky, a najmä ich sviatky osláviť slávnostne a čím nábožnejšie,
- venovať pozornosť, aby sme poučovaním a svojím príkladom vštepili do sŕdc ľudí ich poznanie, úctu a slávenie.“4
Najsvätejšia Trojica je ďalším z hlavných tajomstiev spirituality sv. Vincenta. V Konštitúciách Misijnej spoločnosti môžeme čítať: „Ako svedkovia a ohlasovatelia Božej lásky máme prejavovať vrúcnu nábožnosť a úctu k tajomstvám Najsvätejšej Trojice a Vtelenia“5. Ježiš nám pomáha chápať vzťah, ktorý je medzi tromi osobami, intímne puto, ktoré ich spája a vplyv Trojice na každú osobu zvlášť, ako aj na spoločenstvo v jeho celku. Najsvätejšia Trojica je dokonalým vzorom „vzťahov“!
Tretím pilierom spirituality sv. Vincenta je Eucharistia. V pasáži o základoch našej spirituality, kde spomína Vtelenie a Najsvätejšiu Trojicu, sv. Vincent hovorí, že v Eucharistii nájdete všetko. Píše:
„Najlepší spôsob dobrého uctievania týchto tajomstiev je náležité slávenie a dobré prijímanie Najsvätejšej Eucharistie, či sa na ňu pozeráme ako na sviatosť alebo ako na obetu. Ona je totiž súhrnom všetkých tajomstiev viery a bezprostredne posväcuje, a napokon privedie k sláve duše tých, čo ju hodne prijímajú a dôstojne obetujú. V nej sa zároveň vzdáva najvyššia sláva Trojjedinému Bohu a Vtelenému Slovu. Preto sa nám viac ako všetko ostatné odporúča, aby sme voči tejto sviatosti i obete preukazovali náležitú úctu. Ba vynaložíme všetku horlivosť srdca, aby jej všetci takto vzdávali úctu a poklonu. A preto, nakoľko je to v našej moci, zabráňme každému neúctivému počínaniu alebo reči proti Sviatosti a bez prestania budeme poučovať iných, čo majú veriť o tomto tajomstve a ako ho majú uctievať.“6
K intuícii, že v Eucharistii nájdete všetko, sa pridávajú ďalšie prorocké a inšpirujúce slová, ktoré pochádzajú z jeho najhlbšej životnej skúsenosti: „láska je nekonečne vynaliezavá“7. Je to jedna z najznámejších Vincentových viet, ktorej špecifické slová použil v súvislosti s Eucharistiou, aby sa pokúsil vysvetliť, čo Eucharistia je, čo Eucharistia prináša a čo v Eucharistii nachádzame. Ježišova predstavivosť našla tento konkrétny spôsob, ako byť vždy s nami, neustále nás sprevádzať a zostať s nami po všetky dni až do konca sveta. Jeho láska, vynaliezavá do nekonečna, nás neprestáva prekvapovať ani dnes, tu a teraz!
Štvrtým pilierom je Blahoslavená Panna Mária.
- „Osobitnú úctu pestujme aj k Panne Márii, Matke Kristovej a Matke Cirkvi, ktorá podľa slov Vincenta, najlepšie zo všetkých veriacich prenikla do zásad evanjelia a vo svojom živote ich aj uskutočňovala.
- Úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii prejavíme tak, že zbožne oslávime jej sviatky a často ju budeme vzývať, najmä modlitbou sv. ruženca. Budeme rozširovať vznešený odkaz, ktorý nám svojou materinskou láskavosťou zjavila Zázračnou medailou.“8
Jedným z hlavných zdrojov, z ktorého Vincent ako mystik lásky čerpal, bolo každodenné rozjímanie. Jedna z najcitovanejších viet sv. Vincenta, prevzatá z konferencie členom Misijnej spoločnosti, výrečne vyjadruje Vincentov postoj:
„Dajte mi človeka modlitby, a on bude schopný urobiť čokoľvek. So svätým apoštolom bude môcť povedať: ,Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňujeʼ (Flp 4, 13). Misijná spoločnosť bude existovať dovtedy, dokedy si bude verne konať rozjímanie, pretože rozjímanie je ako nedobytná hradba, ktorá misionárov ochráni pred akýmikoľvek útokmi.“9
Vincent hovoril o každodennom rozjímaní. Svojim nasledovníkom povedal:
„Všetci si oddane konajme rozjímanie, pretože cezeň nám prídu všetky dobrodenia. Ak vytrváme vo svojom povolaní, bude to vďaka rozjímaniu; ak sa nám bude dariť v dielach, bude to vďaka rozjímaniu; ak neupadneme do hriechu – vďaka rozjímaniu; ak zotrváme v láske, ak budeme spasení, všetko bude vďaka Bohu a rozjímaniu. Tak ako Boh neodmieta žiadnu modlitbu, tak neudeľuje takmer nič bez modlitby.“10
Duchovné vedenie: Sv. Vincent často hovoril o potrebe duchovného vedenia. „… duchovné vedenie je naozaj veľmi prospešné. Poskytuje možnosť poradiť sa v ťažkostiach, povzbudiť sa pri znechutení, nájsť útočisko pri pokušeniach, načerpať silu v skleslosti; jedným slovom je to zdroj blaha a útechy, ak je duchovný vodca naozaj láskavý, obozretný a skúsený.“11
Ako to vo svojej dobe jasne vyjadrili púštni otcovia a matky, cieľ rozhovoru s duchovným vodcom je jednoduchý: ide o čistotu srdca. Vincent preto odporúčal duchovné vedenie aspoň niekoľkokrát v roku12, zvlášť počas duchovných cvičení alebo niektorých liturgických období, akým je napríklad pôstna doba.
Sviatosť zmierenia: Sv. Vincent považoval milosrdenstvo za jadro Radostnej zvesti. Opísal to takto: „… tá krásna čnosť, o ktorej sa hovorí: ʼMilosrdenstvo je najvlastnejšou črtou Boha.ʼ“13
Konštitúcie Misijnej spoločnosti nás nabádajú často pristupovať k sviatosti zmierenia, „aby sme šli cestou stálej konverzie a zostali verní nášmu povolaniu.“14
Zdieľanie viery: Konštitúcie to odporúčajú15 a zdôrazňujú, že v atmosfére modlitby
„v bratskom dialógu sa navzájom podieľame na výmene svojich duchovných a apoštolských skúseností“. Spôsob, akým to budeme robiť, je ponechaný na komunite, do ktorej patríme. Vincent si prial, aby zdieľanie bolo úprimné a konkrétne. Povedal:
„Je veľmi užitočné nazrieť do detailov ponižujúcich vecí, keď nám rozvážnosť dovolí otvorene sa vyznať, pretože je k nášmu prospechu, ak dokážeme prekonať odpor, ktorý človek cíti, keď si má priznať a vyjaviť to, čo by pýcha chcela ponechať v skrytosti. Svätý Augustín sám uverejnil tajné hriechy svojej mladosti, keď o sebe napísal knihu, aby celý svet poznal všetky pochabosti jeho omylov a extrémnych roztopašností. A či vyvolená nádoba – svätý Pavol – ten veľký apoštol, ktorý bol vynesený až do neba, nepriznal, že prenasledoval Cirkev? Dokonca to zaznačil písomne, aby až do konca čias ľudia vedeli, že bol prenasledovateľom.“16
Ďalším základným prvkom vincentskej spirituality je Božia prozreteľnosť. Sv. Vincent, ktorý plne dôveroval Božej prozreteľnosti, sa stal prozreteľnosťou pre iných, pre chudobných. „Prenechajme to vedeniu múdrej Božej prozreteľnosti. Sledujem ju so zvláštnou úctou. Skúsenosť ma učí, že v Spoločnosti všetko vykonala ona a že tie naše ľudské zámery ju len hatia.“17
Za skutočnosťou, ktorá urobila zo sv. Vincenta mystika lásky, je modlitba, ktorá mala v jeho živote centrálne miesto. Stala sa premieňajúcou silou. Modlitba je stav mysle, neustály vzťah s Ježišom. Rozprávam, počúvam a zdieľam sa s niekým, kto je „Láskou“ môjho života a komu sa snažím podobať.
„Verte mi, páni a bratia, verte, nepochybná zásada Ježiša Krista, o ktorej som vám často hovoril, je tá, že až keď sa srdce vyprázdni od seba samého, vtedy ho naplní Boh. Boh v ňom prebýva a koná. Túžba po zahanbení nás vyprázdňuje od nás samých – je to pokora, svätá pokora. Potom už nebudeme konať my, ale Boh v nás, a všetkému sa bude dariť.“18
Chorí a starí ľudia: Sv. Vincent viackrát hovoril o úlohe chorých:
„Ale pre Spoločnosť – úbohú Spoločnosť – ach, nech nikdy nie je dovolené nič neobvyklé – ani v stravovaní, ani v obliekaní! Pripúšťam to jedine v prípade chorých. Ach, chudáci pacienti! Pri starostlivosti o nich by bolo treba predať hoc aj kostolné kalichy. Boh mi pre nich dal veľké pochopenie a ja ho prosím, aby dal tohto ducha Spoločnosti.“19
„Kedykoľvek naši navštívia doma alebo vonku nejakého chorého, nech nevidia v ňom iba človeka, ale samého Krista, ako to on sám tvrdí, že to jemu preukazujeme takú službu.“20
Keď sa Vincent de Paul stal „mystikom lásky“, pochopil a žil vzťah s chorými a starými ľuďmi podľa Ježišovho príkladu.
Na začiatku tohto listu som napísal, že úsilie uplynulých 6 rokov po tom, čo znamená stať sa „mystikom lásky“, sa tu vôbec nekončí. Pokračujme v ponáraní sa do jeho bohatstva a hĺbky.
Aby sme na tejto púti nestrácali nádej, pripomínajme si, že sám Ježiš nás povolal nasledovať ho na ceste nášho povolania. On vždy zostáva s nami, práve tak ako Panna Mária Zázračnej medaily, sv. Vincent de Paul a všetci ostatní svätí, blahoslavení a Boží služobníci Vincentskej rodiny. Nech sa za nás aj naďalej prihovárajú!
Váš brat vo svätom Vincentovi,
Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený
1 Louis Abelly, Život ctihodného Božieho služobníka Vincenta de Paul, 1664, Kniha I, kapitola 22, str. 100.
2 Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 42.
3 Coste XII, 132; Konferencia 198, „O hľadaní Božieho kráľovstva“ (Všeob. pravidlá, kap. II, čl.. 2), 21.2.1659.
4 Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, X, 2.
5 Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 48.
6 Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, X, 3.
7 Coste XI, 146; Konferencia 102, „Povzbudzujúce slová zomierajúcemu bratovi”, 1645.
8 Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 49.
9 Coste XI, 83; Konferencia 67, „O rozjímaní”.
10 Coste XI, 407; Konferencia 168, Opakovanie myšlienok z rozjímania, 10. augusta 1657.
11 Coste III, 614; List 1192 sestre Jane Lepintre, 23. februára 1650.
12 Porov. Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti X, 11.
13 Coste XI, 364; Konferencia 175, Opakovanie myšlienok z rozjímania 2. a 3. novembra 1656.
14 Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 45, § 2.
15 Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 46.
16 Coste XI, 53-54; Konferencia 36, „O pokore“.
17 Coste II, 418-419; List 678 Bernardovi Codoingovi.
18 Coste XI, 312; Konferencia 141, „O kňazoch“ [september 1655].
19 Coste XII, 410; Konferencia 220, „O chudobe“, 5. decembra 1659.
20 Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, VI, 2.
