V dňoch 15.7. až 18.7. 2017 sa malá skupinka členov Združenia Zázračnej medaily, spolu s rodinnými príslušníkmi, zúčastnila púte do kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily v Paríži na ulici rue de Bac, príležitosti 400. výročia vincentskej charizmy. Spolu s nami putoval aj kňaz, otec Jozef Garaj CM a sestra vincentka Ľudovika DKL. Naše malé spoločenstvo zozbierané z celého Slovenska sa stretlo v sobotné popoludnie 15.7.2017 na bratislavskom letisku a odtiaľ sme už v podvečer spoločne odlietali leteckou spoločnosťou Ryanair do Paríža. Vo večerných hodinách sme pod ochranou Panny Márie prileteli na letisko Beauvais a transferom sme sa dopravili do 3* hotela Median Paris Congres,
kde sme mali po tieto dni ubytovanie.
Na druhý deň sme sa po skorých raňajkách vydali do centra Paríža, kde sme v dopoludňajších hodinách navštívili asi najnavštevovanejšiu atrakciu v Paríži – Eiffelovu vežu. Kovová konštrukcia Eiffelovej vežy je postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny. Je najvyššou stavbou v Paríži a pomenovaná je po svojom staviteľovi Gustavovi Eiffelovi. Po krátkych kontrolách sme sa výťahmi vyviezli až na samý vrchol tejto 324 m vysokej architektonickej dominanty a zo všetkých jej strán sme mohli pozorovať panorámu Paríža. Po prehliadke „Eiffelovky“ sme sa krátkou prechádzkou popri pamätníku mieru a vojenskej školy École Militaire, ktorá bola založená z iniciatívy Madam de Pompadoure a s podporou kráľa Ľudovíta XV., dostali až
k Invalidovni, kde smerovali naše kroky. Invalidovňa (Les Invalides) je komplex budov obsahujúci múzeá
a pamiatky francúzskej vojenskej histórie, nemocnicu a domov pre vojnových veteránov, čo boli aj pôvodné účely budov. Dnes je to aj miesto, kde sú pochovaní niektorí z najväčších vojnových hrdinov Francúzska. Tu odpočíva v hrobke, pod zlatou kupolou dómu (Église du Dóme), Napoleon Bonaparte.
V popoludňajších hodinách sme sa metrom presunuli smerom na Rue de Bac do Kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily (Chapelle Notre-Dame de la Médaille Miraculeuse), hlavného cieľa našej púte. Z ulice je hlavný vchod ťažko postrehnuteľný a nezasväteným osobám možno aj neznámy, len tabuľky s označením pri vchode oznamujú, kde sa práve nachádzame. Keď vojdeme, pred očami sa nám rozprestrie malé nádvorie a na konci tohto nádvoria je hlavný vchod do kaplnky. V očakávaní vchádzame do kaplnky a vidíme, že je plná modliacich sa ľudí, rôznych rás a rôznych národností. Je plná, stále plná, po celý deň, po celý rok. Každú hodinu sa tu slávi svätá omša, ktorú si musí skupina ako my, objednať už 3 mesiace dopredu. Pôsobia tu aj naše slovenské sestry, dcéry kresťanskej lásky, ktoré nám pripravili krátku prezentáciu a oboznámili nás s miestom, po nej sme už mali svätú omšu. Všetci, čo prijímajú do svojich domácností kaplnku Panny Márie vedia, že sa tu na tomto miesta na ulici Rue de Bac, v malej kláštornej kaplnke, v roku 1830, zjavila sv. Kataríne Labouré Panna Mária s poslaním, okrem iného, aj dať raziť a rozširovať medaile, ktoré neskôr začali ľudia nazývať zázračné.
Na priečelí hlavnej lode je namaľovaný výjav zjavenia Panny Márie, ako ju videla sv. Katarína a po bokoch sú anjeli, ktorí hrajú a spievajú na slávu Boha Otca. Kaplnka žiari nebeskou farbou, ktorá je doplnená zlatými detailmi a na bokoch sa jagajú malé žiariace hviezdy a pôsobia dojmom, že sme v nebi. Všetko je také jasné a čisté, že na nás tak vplýva aj celá atmosféra v kaplnke. Nad hlavným oltárom stojí Panna Mária na veľkej zemeguli, vystiera k nám ruky a víta nás svojimi otvorenými dlaňami, z ktorých nám ponúka množstvo milostí. Slzy sa tisnú do očí, lebo si naplno uvedomujeme milosť tejto chvíle, že môžeme byť tu, na tomto mieste prítomní a môžeme do svojich sŕdc prijímať tieto dary a milosti.
Na pravej strane hlavnej lode je menšia socha Panny Márie, ktorá drží vo svojich dlaniach zemeguľu. Drží nás všetkých. Pod touto sochou leží v presklenenej, zlatomodrej truhle neporušené a zachované telo sv. Kataríny Labouré. Na ľavej strane je socha sv. Jozefa, ktorý drží v náručí malého Ježiška. Bočné oltáre sa nesú v tom istom farebnom prevedení. Na pravej strane je socha sv. Vincenta de Paul a na ľavej strane je v pozlátenej truhle ležiaca podobizeň s pozostatkami sv. Lujzy de Marillac.
Takto duchovne naplnení ideme nasýtiť aj svoje telo. Večeru máme v reštaurácii Monte Carlo na Rue Troyon.
Po večeri nasleduje večerná prechádzka po známej ulici Champs-Élysées (Elizejské polia) a je známa predovšetkým Víťazným oblúkom (Arc de Triomphe), ktorý tu bol našou prvou zastávkou. Tento parížsky monument dal postaviť Napoleon Bonaparte na počesť svojich víťazstiev a na stenách sú uvedené bojiská,
na ktorých bojovali Napoleonovi vojaci. Oblúk tvorí súčasť parížskej „axe de historique“ – historickej osi. Je to základná a asi najkrajšia os, ktorá prechádza Parížom. Začína v Louvri a končí sa budovou Grande Arche de la Fraternité – veľkým oblúkom bratstva. Najprestížnejšia a najširšia ulica v Paríži so svojimi kinami, kaviarňami
a luxusnými obchodmi so špecialitami je Champs – Élysées jedna z najznámejších ulíc na svete. Aj zmrzlina s mnohými nezvyklými príchuťami, tu chutí luxusne.
Tretí deň začíname sv. omšou na ulici Rue de Sévres v kostole sv. Vincenta de Paul (Chapelle Saint Vincnet
de Paul). Kostol je priestranný a obidve strany hlavnej lode lemuje mohutné stĺporadie. Nad hlavným oltárom je vysoko vyvýšená a v pokoji uložená, v striebornozlatej truhle, podobizeň s pozostatkami sv. Vincenta de Paul, zakladateľa misijnej spoločnosti sv. Vincente de Paul a spoluzakladateľa rehoľnej Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Po prehliadke malého múzea v priestoroch vedľa kostola sa vydávame cez ulicu znovu do Kaplnky Panny Márie Zázračnej Medaily, kde strávime zvyšok dopoludnia a potom sa metrom presúvame na nové, pre nás ďalšie pútavé miesto.
Ulicou rue de Arcole sa dostávame až ku katedrále, ktorá je neprehliadnuteľná zo žiadnej strany a vypína sa nad Seinou ako obrovský pamätník dávnych čias. Cathédrale Notre-Dame alebo inak Chrám Matky Božej v Paríži, ako pomenoval aj Victor Hugo svoj svetoznámy román, je gotickou stavbou, ktorá sa stavala zhruba 2.storčia a v 19. storočí sa začalo s jej rekonštrukciou. Ja veľkolepá aj v interiéri a človek sa tam cíti maličký ako zrnko. Jej nedokonalá veľkosť a vznešenosť akoby pripomínala nám všetkým dokonalú veľkosť a všemohúcnosť nášho Boha Otca. Ožiarená stovkami svetiel vrhá tiene dávnej minulosti. Po prehliadke Notre-Dame, pozdĺž brehu Seiny, ideme ďalej do histórie a ocitáme sa na kráľovskom nádvorí. Pred nami sa otvára palácový komplex, bývalé sídlo francúzskych kráľov Louvre. Nevšedným vstupom cez sklenenú Pyramídu Pompidou vchádzame do zámku, z ktorého je dnes jedno z najväčších múzeí sveta Musée du Louvre. Prejdeme do pavilónov ako Richelie, Sully, Denon a zrazu sa naskytá pastva pre naše oči. Pestrá zbierka umeleckých diel z celého sveta sa pripisuje dlhodobému zhromažďovaniu. Dnes Louvre vlastní obrovské množstvo zbierkových predmetov, diel maliarskeho umenia a mnoho ďalších skvostov, ktoré sa nedajú uvidieť nikde inde. Predmety sú umiestnené v jednotlivých sálach a obsahujú obrazy, fragmenty maliarskeho umenia, štýlový nábytok a historické potreby každodenného života, papyrusové zvitky, múmie, sochy, rôzne súsošia a okrídlené zvery. Prechádzame z miestnosti do miestnosti, zo sály do sály a cítime sa ako v labyrinte. Po večeri prechádzame nad podchodom, kde tragicky zahynula princezná Diana a na chvíľu sa zastavíme pri pamätníku Flamme de la librete, kde jej ľudia kladú na pamiatku kvety. Pomalou prechádzkou popri Seine sa dostávame až k mólu, kde kotví naša loď a potom sa už len necháme unášať vlnami a večernou plavbou po Seine zakončíme ďalší pekný deň.
Štvrtý a posledný deň našej púte po Paríži pripadol na deň, kedy sa Panna Mária prvý raz zjavila sv. Kataríne Labouré. Preto si toto výročie pripomenieme hneď ráno slávením sv. omše v Kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily. Tu naposledy vdychujeme atmosféru tohto požehnaného miesta, poslednými zábermi sa rozlúčime a plný vďačnosti si ešte vychutnáme posledný výstup na pahorok Montmartre (Hora mučeníkov), na ktorom sa vypína Basilique du Sacré-Cœur (Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca). Je to parížsky rímskokatolícky kostol a bazilika minor. Patrí medzi miestne významné pamiatky a vďaka svojej polohe je najvyšším bodom Paríža. Keď vojdeme hlavným vchodom na mozaike hlavnej lode nás čaká Ježiš s roztiahnutými rukami, akoby nás chcel všetkých objať a skryť vo svojom zlatom-horiacom a pokornom srdci, ktoré mu žiari z hrude. „Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdcia podľa svojho srdca“. Nenáročným výstupom na kupolu baziliky (300 schodov) sa nám naskytne krásny panoramatický výhľad na celé okolie a mi máme celý Paríž ako na dlani. Zovrieme dlaň a odnášame si ho domov – všetky naše dojmy, zážitky, spomienky, milosti a požehnania, ktoré sme tu našli, dostali a prijali…
Púť do Paríža, do Kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily zorganizovali sestry vincnetky z Nitry v spolupráci s CK Prima Trvael. Za všetko Bohu vďaka!
„Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“!
Alena Kozárová, ZZM
To bolo niečo úžasné chcem to zažiť znova a znova a ten pokoj ktorý sa nedá opísať to sa musí zažiť som nadšená že sa mi to podarilo tam byť a ďakujem všetkým ktorí tam boli a aj sprievodcom skvele zorganizovali aby sme vedeli čo najviac čo sa dalo za tie štyri dni vav, ďakujem.
Anna
Chcem sa hlavne poďakovať za možnosť zúčastniť sa púte do Paríža k Panne Márii ZM.
Vďaka patrí sestričkám za zorganizovanie a modlitby, ktorými ste nás počas celej púte sprevádzali. Vďaka aj pani Silvií, naozaj krásny mladý manželský pár, na ktorý bolo radosť sa pozerať. Obrovskú vďaku však vyslovujem nášmu sprevádzajúcemu kňazovi, o. Jozefovi. Je pre mňa schránkou duchovnej radosti a vyžarujúcej Božej lásky. Vďaka mu za zbierku básní, ktorou nás všetkých obdaroval. Som šťastná, že som mohla vidieť veľa sakrálnych a historických pamiatok Paríža. Ďakujem za krásne spoločenstvo, ktorí sme sa na tejto púti zišli.
Je to pre mňa vždy veľkým obohatením. Všetci boli úžasní.
Nedá mi však nespomenúť udalosť, ktorá sa stala v metre jednej našej pútničke. Keďže vystupovala, už keď sa dvere zatvárali a metro sa rozbiehalo, mohlo to skončiť tragédiou. V stotine sekundy som videla dva tiene, po oboch stranách dverí a tie sa roztvorili a metro zastavilo. Neostala v metre sama, ostali tam ešte asi štyri pútničky, ktoré potom povyskakovali, ale mne to pripadalo akoby povyletovali. Bol to pre mňa zvláštny pohľad. Keď som sa Janky, ktorá ostala vo dverách opýtala ako to bolo, povedala, že ona si myslela, že tie dvere roztiahla ona. Čo je však asi nemožné. Videla som, že ona mala ruky v tej polohe ako Panna Mária ZM,
z ktorých vysiela lúče. Myslím, že to bol zásah P. Márie ZM. Tak aj takéto zážitky mám okrem mnoho iných. Ďakujem za krásne spoločenstvo.
Eva