Návšteva vo farnosti Omšenie a požehnanie kaplniek PM

Naša dolina je známa mariánskou úctou, ale v tomto roku sa ešte niečo zmenilo. Vo farnosti začala Podomová návšteva Panny Márie Zázračnej medaily. Túto medailu síce viacerí z nás už dlhé roky nosili na ruženci alebo na retiazke, ale nie každý vedel, aké milosti a dary sú s ňou spojené. V jednu februárovú nedeľu však prišlo vysvetlenie. Najskôr nás na konci sv. omše oslovila sestra Gemma zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a pozvala nás na popoludňajšie stretnutie.

.
Popoludní nám spolu so sestrou Renátou predstavili Združenie Zázračnej medaily, pričom nás povzbudili aj silnými svedectvami. Domov sme si odniesli medaily a sprievodný materiál. Odkaz a posolstvo Panny Márie sa nás naozaj dotkli. Nebolo treba dlho čakať. Po úvodnom stretnutí so sestrami vincentkami sa v našej farnosti vytvorili 4 skupiny záujemcov – dve v D. Porube a ďalšie dve v Omšení. Každá skupina má približne 25 členov. Prihlásili sa nielen celé rodiny, ale aj osoby, ktoré žijú v domácnosti samé. Krátko nato nás 4. marca navštívil otec Jozef Garaj CM, požehnal pripravené kaplnky a odovzdal ich štyrom prvým rodinám. Po sv. omši nám povedal, že ešte nikdy nepočul, aby sa niekto modlil modlitbu prijatia tak nahlas a vrúcne, ako u nás. Nás to samozrejme potešilo, ale to bol iba začiatok. Malý Danko priniesol na toto stretnutie Panne Márii hneď dva výkresy a nevedel sa dočkať, kedy si ju rodina odnesie domov. Priznal sa, že najradšej by si ju doma nechal navždy. Danko si u nás vo farnosti „vyslúžil“ prezývku Máriin bojovník, pretože má s ňou veľmi krásny a neobyčajný vzťah. Aj keď má len 7 rokov, je príkladom aj pre ľudí na sklonku života.

.
Panna Mária teda putuje po našich rodinách a domoch už 4. mesiac. Neodradila nás ani výnimočná situácia spojená s prepuknutím pandémie COVID-19. Navštívila už viaceré domácnosti, ďalšie sa zasa nevedia dočkať, kedy k nim príde. Svojou prítomnosťou povzbudila rodiny s ťažko chorými, vdovy, bezdetné páry, osoby prežívajúce svoju starobu a chorobu, osamelých ľudí, ale aj dobre fungujúce, šťastné a početné rodiny. 8. marca dokonca dostala tulipán ako všetky ženy a dievčatá v rodine, kde práve prebývala. Najkrajším kvetom sú však pre ňu naše čisté a jej Synovi oddané srdcia. To je výzva na celý život. Cestu nám ukázala, pozvaní sme, máme čo robiť. Myslím, že na jej tvári dokážeme vyčariť nejeden úsmev aj napriek našej nedokonalosti. Je našou skutočnou Matkou a za to jej ďakujeme.

.
Zuzana Grabczak, koordinátorka z Omšenia