V Ríme 19. novembra 2018
Všetkým členom Vincentskej rodiny
Drahí bratia a sestry!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!
Pred dvoma rokmi som Vám vo svojom prvom liste k sviatku svätého Vincenta písal o svätom Vincentovi de Paul ako o mystikovi lásky. Keď sa nad svätým Vincentom zamyslíme ako nad mystikom lásky a pokúsime sa ho v tomto ohľade nasledovať, musíme si pripomenúť, že nebol mystikom v takom slova zmysle, v akom ho Cirkev chápe obvykle. Vincent de Paul bol skutočný mystik, avšak mystik lásky. Očami viery videl, kontemploval a slúžil Kristovi v osobe chudobných. Keď sa dotýkal rán marginalizovaných ľudí, veril, že sa dotýka Kristových rán. Keď sa staral o ich najhlbšie potreby, bol presvedčený, že prejavuje úctu svojmu Pánovi a Učiteľovi.
V tohoročnom advente sa chcem s Vami podeliť o jeden z hlavných zdrojov, z ktorého Vincent čerpal ako mystik lásky. Je ním každodenné rozjímanie. Všetky skupiny, ktoré založil alebo s ktorými sa stretával, – laickí členovia Bratstiev kresťanskej lásky, kňazi a bratia malej Spoločnosti, Misijnej spoločnosti, Dcéry kresťanskej lásky, Panie kresťanskej lásky, kňazi Utorkových konferencií – povzbudzoval, aby každý deň pili z prameňa rozjímavej modlitby.
Jeden z najviac citovaných výrokov sv. Vincenta je z konferencie, ktorú mal pre členov Misijnej spoločnosti. Veľmi výstižne totiž vyjadruje jeho presvedčenie:
Dajte mi človeka modlitby, a on bude schopný urobiť čokoľvek. So svätým apoštolom bude môcť povedať: „Všetko môžem v Tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Misijná spoločnosť bude existovať dovtedy, dokedy si bude verne konať rozjímanie, pretože rozjímanie je ako nedobytná hradba, ktorá misionárom poskytne bezpečie proti všetkým druhom útokov.[1]
Vincent hovoril o každodennom rozjímaní. Svojim nasledovníkom prízvukoval:
Všetci si oddane konajme rozjímanie, pretože cez neho nám prídu všetky dobrodenia. Ak vytrváme vo svojom povolaní, bude to vďaka rozjímaniu; ak sa nám bude dariť v dielach, bude to vďaka rozjímaniu; ak neupadneme do hriechu – vďaka rozjímaniu; ak zotrváme v láske, ak budeme spasení, všetko bude vďaka Bohu a rozjímaniu. Tak ako Boh neodmieta žiadnu modlitbu, tak neudeľuje takmer nič bez modlitby.[2]
V snahe povzbudiť svojich synov a dcéry v praktizovaní rozjímania si poslúžil mnohými metaforami, ktoré bežne používali duchovní autori jeho doby. Hovorieval im, že čím je pokrm pre telo, tým je rozjímavá modlitba pre dušu.[3] Je „prameňom mladosti“, pri ktorom sa osviežime.[4] Je zrkadlom, v ktorom môžeme vidieť všetky svoje škvrny a upraviť sa, aby sme boli milšími Bohu[5]. Je občerstvením uprostred tvrdej každodennej práce v službe chudobným.[6] Misionárom povedal, že je kázňou, ktorú kážu sebe samým.[7] Pre kazateľa je knihou poznania, kde nájde večné pravdy, ktoré má ohlasovať Božiemu ľudu.[8] Je jemnou rosou, ktorá každé ráno osviežuje dušu, – povedal dcéram kresťanskej lásky.[9]
Vincent podnecoval svätú Lujzu de Marillac, aby viedla mladé sestry k rozjímavej modlitbe.[10] Poskytol im veľa praktických konferencií na túto tému. Ubezpečoval sestry, že rozjímanie je v skutočnosti veľmi jednoduchá modlitba, že je to taký polhodinový rozhovor s Bohom. Povedal, že ak sa niektorí ľudia tešia, že sa môžu rozprávať s kráľom, my by sme sa mali tešiť, že sa každý deň môžeme rozprávať s Bohom od srdca k srdcu.[11]
Vincent chápal rozjímanie ako rozhovor s Bohom, s Ježišom, počas ktorého vyja-drujeme svoje najhlbšie pocity (on to nazýval „afektívnou modlitbou“) a snažíme sa spoznať, čo Boh od nás v ten deň chce, najmä s ohľadom na našu službu chudobným. Rozjímanie charakterizuje hlboká vďačnosť za mnohé Ježišove dary, osobitne za povolanie slúžiť chudobným. Vzíde z neho rozhodnutie, ako by sme im od tej chvíle mohli slúžiť ešte lepšie. U niektorých, ba u mnohých, ústi k tichej kontemplácii Ježišovej lásky k nám i k chudobným a to nás núti vysielať „šípy lásky“, ktoré „preniknú nebesia“ a dotknú sa srdca nášho Pána.[12]
Pre Vincenta bol hlavným predmetom rozjímania život a učenie Ježiša Krista. Zdôrazňoval, že sa znova a znova musíme upriamovať na „tajomstvá“ Ježišovho ľudského života: na jeho narodenie, vzťah s Máriou a Jozefom, na udalosti jeho verejného pôsobenia, na zázraky, na jeho prednostnú lásku k chudobným. Vyzýval nás, aby sme čítali Sväté písmo a meditovali nad tým, čo Ježiš konal a čomu učil.[13] V jeho učení obracal našu pozornosť najmä na Kázanie na hore.[14] Zvlášť odporúčal, aby sme sa v rozjímaní zamerali na utrpenie a kríž Ježiša Krista.[15]
Metóda, ktorú predkladal svätý Vincent, bola v podstate metódou svätého Františka Saleského.[16] Urobil len nepatrné úpravy. Bol o niečo strohejší než František Saleský, keď hovoril o používaní fantázie. Hoci si cenil afektívnu modlitbu, silný dôraz kládol na potrebu konkrétnych predsavzatí. Najmä pri konferenciách dcéram kresťanskej lásky dômyselne spájal duchovnú múdrosť so zdravým rozumom. Vystríhal sestry pred vyhľadávaním „krásnych myšlienok“, ktoré nikam nevedú. Kňazov varoval, aby rozjímanie nepovažovali za čas na špekulatívne úvahy.
Metóda, ktorú navrhol sv. Vincent de Paul, pozostáva z troch etáp:
- Príprava
a. Najskôr sa máme sústrediť na Božiu prítomnosť. To môžeme urobiť rozličnými spôsobmi: uvedomením si, že Ježiš je prítomný v Najsvätejšej sviatosti, predstavením si Boha, ktorý kraľuje nad celým svetom, zamyslením sa nad Božou prítomnosťou v našom srdci.
b. Potom poprosíme o pomoc, aby sme dokázali dobre rozjímať.
c. Napokon si vyberieme, o čom chceme rozjímať – či už o nejakom tajomstve z Ježišovho života, o čnosti, alebo nad nejakou staťou z Písma či sviatku dňa.
- Hlavná časť rozjímania
a. Meditujeme o predmete, ktorý sme si vybrali.
b. Ak je predmetom nejaká čnosť, hľadáme motívy, pre ktoré ju máme milovať a praktizovať. Ak ide o tajomstvo z Ježišovho života – napríklad o jeho utrpenie, predstavíme si, čo sa udialo, a uvažujeme nad jeho významom.
c. Pri meditácii predkladáme Bohu to, čo je v našom srdci (napríklad láska ku Kristovi, ktorý pre nás tak veľmi trpel, ľútosť nad hriechom, vďačnosť). Vincent v podstate povzbudzoval svojich nasledovníkov, aby:
- uvažovali o predmete rozjímania,
- spoznali motívy na jeho prijatie,
- urobili si konkrétne predsavzatia na jeho uskutočnenie v živote.
- Zakončenie
Poďakujeme Bohu za čas rozjímania a za milosti, ktoré sme počas neho dostali. Prednesieme mu predsavzatia, ktoré sme si dali. Potom poprosíme o pomoc, aby sme ich dokázali uskutočniť.
Denné rozjímanie je neodmysliteľnou súčasťou našej spirituality. Svätý Vincent bol absolútne presvedčený o jeho dôležitosti v našom živote i v našej službe chudobným. Nazval ho „dušou našej duše“[17]. Tušil, že bez neho by sme nevytrvali pre ťažkosti, ktoré prináša služba najopustenejším ľuďom.
Týmto adventným listom chcem povzbudiť každého člena Vincentskej rodiny, aby sa rozhodol začať, alebo vytrvalo pokračovať v každodennom rozjímaní. Každý inštitút zasväteného života v rámci Vincentskej rodiny má svoje vlastné Konštitúcie a Štatúty, v ktorých je uvedený spôsob života modlitby, vrátane času vyznačeného na denné rozjímanie. Chcem povzbudiť aj laické vetvy Vincentskej rodiny, aby sa denne venovali rozjímavej modlitbe, aj keby to malo byť len päť či desať minút.
Vincent uznával, že je mnoho spôsobov rozjímania a povzbudzoval k ich praktizo-vaniu. Poniektorí isto použijú iné metódy než tú, ktorú často učil a ktorú som opísal vyššie. Aj keď môžeme používať iné spôsoby rozjímania, je dôležité, aby sme poznali a nezabúdali na metódu, ktorú nám zanechal svätý Vincent de Paul. Napokon, najdôležitejšie je, aby sme svoju myseľ i srdce zapojili do meditatívneho rozhovoru s Ježišom a robili to denne a vytrvalo.
Zoznam najpoužívanejších tém na rozjímanie, ktoré nám zanechal svätý Vincent de Paul, je dlhý:
– Ježišov vzťah s Bohom Otcom – Ježišov smäd po spravodlivosti
– jeho hlboká ľudská láska k priateľom – jeho túžba priniesť pokoj
. jeho súcitná a činná láska k ľuďom – jeho boj s pokušením
. na okraji spoločnosti – kríž
– kráľovstvo, ktoré ohlasoval – zmŕtvychvstanie
– komunita, ktorú tvoril s apoštolmi – Ježišova poslušnosť Otcovej vôli
– Ježišova modlitba – Ježišova tichosť
– prítomnosť hriechu vo svete a v nás – umŕtvovanie
– Ježišova snaha odpúšťať – apoštolská horlivosť
– jeho moc uzdravovať – chudoba
– jeho postoj služobníka – čistota
– jeho láska k pravde / k jednoduchosti – poslušnosť
– jeho pokora – Ježišova radosť a vzdávanie vďaky
Všetky tieto témy sa vzťahujú na naše poslanie pri chudobných. Každá nám pomôže nasledovať Vincenta, mystika lásky. Aká úžasná príležitosť sa nám ponúka, aby sme v tohoročnom advente znova oživili každodenné rozjímanie, ktoré už zostane súčasťou nášho duchovného života, až kým neprejdeme z tejto zeme do večnosti!
Pri rozjímaní vždy vychádzajme zo Svätého písma, z liturgických čítaní daného dňa. Nevypĺňajme čas rozjímania čítaním náboženskej knihy. Duchovné čítanie si môžeme urobiť v inom čase dňa.
Rozjímať znamená zostať pred Bohom, pred Ježišom skrze jeho slovo. Znamená to dať mu svoje srdce k plnej dispozícii a dovoliť mu, aby sa nám prihováral, zatiaľ čo my sme ochotní počúvať. Rozjímať znamená zachytiť, čo nám Ježiš každý deň hovorí. Znamená dôverovať Božej prozreteľnosti, zápasiť s každým pokušením vynechať každodenné rozjímanie alebo si ho zanedbať. Stačí jednoducho byť s Ježišom deň čo deň v tichu našej mysle i srdca, aj keby náš duch ostal prázdny a my by sme mali dojem, že sme k ničomu nedospeli a že sme zbytočne stratili pol hodiny, pretože Ježiš v nás nevzbudil žiadnu myšlienku, žiaden pocit alebo podnet. Stačí jednoducho veriť v spôsob, akým Ježiš komunikuje s Bohom Otcom. On často trávil celú noc v modlitbe. Stačí len prejaviť Ježišovi svoju absolútnu lásku k nemu a vyjadriť ju skrátka tým, že zostaneme s ním, stále pripravení zachytiť jeho posolstvo v čase, ktorý určí Božia prozreteľnosť. Skrátka, byť tam každý deň s otvoreným srdcom, aby sme sa nepripravili o chvíľu milosti a nepremeškali Ježišovu návštevu.
V posledných rokoch Vincent s čoraz väčším pohnutím vyslovoval slová o Božej láske. Zjavne vychádzali z jeho rozjímania. Počas konferencie spolubratom 30. mája 1659 sa nahlas modlil:
Pozrime sa na Božieho Syna. Ach, aké je jeho srdce plné lásky! Aký plameň v ňom horí! Ježišu môj, prosím ťa, ty sám nám povedz, čo ťa pritiahlo z neba na zem, aby si znášal toľké zlorečenie, prenasledovanie a mučenie. Ó, Spasiteľ! Ó, prameň lásky poníženej na ľudskú úroveň a trápenej mukami! Ako si v takomto položení dokázal milovať viac blížneho než seba samého? Prišiel si, aby si vzal na seba všetky naše biedy, prijal prirodzenosť hriešnika, viedol strastiplný život a kvôli nám podstúpil hanebnú smrť. Môže byť ešte väčšia láska? Kto by však dokázal milovať takým jedinečným spôsobom? Jedine náš Pán, ktorý tak miloval stvorenia, že opustil trón nebeského Otca, aby sa stal človekom a prijal telo podrobené slabostiam. A prečo? Preto, aby nás svojím príkladom a slovom naučil láske k blížnemu. Práve táto láska ho priviedla na kríž a uskutočnila podivuhodné dielo nášho vykúpenia. Ó, bratia moji, keby sme mali aspoň trochu tejto lásky, či by sme zostali so založenými rukami? Či by sme nechali zahynúť tých, ktorým môžeme pomôcť? Ó, nie! Láska nemôže zostať nečinná. Núti nás pracovať na spáse a prinášať úľavu iným.[18]
Len málo svätých bolo tak aktívnych ako svätý Vincent, no jeho činnosť vychádzala z jeho hlbokého spojenia s Bohom, s Ježišom. Akým šťastím je mať takého úžasného zakladateľa!
Nech Vás v tejto adventnej dobe Boh naplní svojím požehnaním.
Váš brat vo svätom Vincentovi,
Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený
[1] Vincent de Paul, Korešpondencia, Konferencie, Dokumenty, Coste XI, s. 83; Konferencia 67, „O modlitbe“.
[2] Coste XI, 407; Konferencia 168, Opakovanie myšlienok z rozjímania – 10. augusta 1657.
[3] Coste IX, 416; Konferencia 37 „O rozjímaní“ z 31. mája 1648.
[4] Tamže 418.
[5] Tamže 417.
[6] Coste IX, 402; Konferencia 36 „O dobrom využití pokynov“ z 1. mája 1648.
[7] Coste XI, 84; Konferencia 68 „O Rozjímaní“.
[8] Porov. Coste XII, 15; Konferencia 181, Opakovanie myšlienok z rozjímania „O diele ordinantov“ [1658].
[9] Coste IX, 402; Konferencia 36 „O dobrom využití pokynov“ z 1. mája 1648.
[10] Coste IV, 47; List 1240 svätej Lujze [medzi rokmi 1647 a 1651].
[11] Coste IX, 116; Konferencia 15 „Vysvetľovanie pravidiel“ zo 14. júna 1643.
[12] Coste IX, 37; Konferencia 5, „O vernosti v stávaní a rozjímaní“ zo 16. augusta 1640.
[13] Porov. Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti I, 1.
[14] Coste XII, 118; Konferencia 197, „O evanjeliových zásadách“ zo 14. februára 1659.
[15] Coste IX, 50; Konferencia 7, „O jubileu“ z 15. októbra 1641.
[16] Coste X, 587; Konferencia 105, „Vstávanie, rozjímanie, spytovanie svedomia a iné duchovné cvičenia“ zo 17. novembra 1658.
[17] Coste IX, 416; Konferencia 37, „O rozjímaní“ z 31. mája 1648.
[18] Coste XII, 264-265; Konferencia 207 „O láske“ z 30. mája 1659 (Všeobecné pravidlá, kapitola II., článok 12).