Rím 18. novembra 2022
LIST NA ADVENT
EVANJELIOVÉ RADY:
UNIVERZÁLNE POVOLANIE K SVÄTOSTI
Všetkým členom Vincentskej rodiny
Drahí bratia a sestry!
Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!
Tento Adventný list je pozvaním k modlitbe, meditácii a prehĺbeniu evanjeliových rád, ktoré nám pomáhajú kráčať po ceste so svätým Vincentom de Paul, „mystikom lásky“. Ježiš je stredobodom nášho života, konania i našich túžob. Pre nás kresťanov je ústredným bodom, vzorom a osobou, ktorú máme klásť na prvé miesto vo svojom živote, či už sme povolaní k manželskému životu, celibátu alebo k nejakej forme zasväteného života. Chudoba, čistota a poslušnosť sú v Ježišovom živote nespornými a výraznými znakmi, veď bol chudobný, čistý a poslušný.
Keď hovoríme o evanjeliových radách chudoby, čistoty a poslušnosti zvyčajne ich spájame so zasväteným životom. Zasvätené osoby kráčajú špecifickou cestou, ktorú potvrdzujú zložením sľubov. Evanjeliové rady sú však súčasťou odpovede na univerzálne povolanie k svätosti každého kresťana, ale vždy podľa jeho zvláštneho povolania, daného samotným Ježišom.
Ježiš zostáva prototypom spôsobu života podľa troch evanjeliových rád. Hoci mal všetko, žil chudobne. Bol čistý, a to mu dávalo veľkú slobodu vo vzťahoch. Bol poslušný a jasne sa vyjadril, že jeho poslanie na zemi sa bude odvíjať podľa Otcovho plánu a úplne sa odovzdal do vôle svojho Otca až do poslednej sekundy svojho pozemského života, až po smrť na kríži, kedy pred návratom do domu svojho Otca zvolal: „Dokonané je!“ (Jn 19, 30)
Základom evanjeliovej rady chudoby je život Božieho Syna:
„Ježiš Kristus, hoci mal všetko, nemal nič. Bol učiteľom a pánom celého sveta a stvoril všetky dobrá, ktoré sú v ňom. Z lásky k nám sa však zriekol ich užívania. Hoci bol pánom celého sveta, urobil sa najchudobnejším zo všetkých ľudí. Mal toho dokonca menej než najmenšie zvieratá“1.
Spoločná výzva slúžiť chudobným nás, vincentínov, núti svedčiť vo svete o našom pripodobňovaní sa Kristovi, čo sa začalo pri krste a prehlbuje sa až do nášho návratu do Otcovho domu. Prioritou vincentínov nie je hromadenie materiálnych statkov a finančných zdrojov pre sebecké účely, pretože vždy máme na pamäti a v srdci, že chudobní sú „naši páni a učitelia“, ktorí majú nárok na naše zdroje. Časté uvažovanie nad tým, ako by sme im mohli pomôcť, nám podľa evanjeliovej rady chudoby pomáha žiť striedmym a jednoduchým spôsobom života. Vincentská misia nás stavia do sveta chudobných. Vincentská chudoba podporuje komunitu služby a solidarity s našimi bratmi a sestrami.
Predpokladá tiež stvárňovať svoj život podľa príkladu chudobného Ježiša, ktorý evanjelizoval najviac opustených ľudí. Sv. Vincent podľa dlhej tradície Cirkvi rozlišuje medzi vnútornou a vonkajšou chudobou, pričom obe sú nevyhnutné. „Duchovná chudoba“ bez vonkajších prejavov nie je vierohodná. „Hmotná chudoba“ bez duchovnej motivácie sa často spája so zlom.
Evanjeliová rada čistoty sa tiež týka všetkých kresťanov – samozrejme tých, ktorí skladajú sľub, ale aj ženatých a slobodných ľudí. My vincentíni sme pravidelne v kontakte s chudobnými, preto im máme pomáhať nielen materiálne, ale aj duchovne. Ku každému musíme pristupovať integrálnym spôsobom a hodnotu čistoty zdieľať v rámci evanjelizácie. Chudobní budú chápať kresťanské vzťahy podľa toho, ako žijeme v súlade s hodnotami evanjelia a ako sme svetlom a soľou zeme pre ľudstvo.
K čistote patrí vnútorná a vonkajšia zdržanlivosť, podľa stavu života, aby afektivita a sexualita boli prežívané s hlbokou úctou k iným i k sebe samému. Celibát predpokladá zrieknutie sa manželstva a jemu vlastných sexuálnych prejavov.
Pre vincentínov v zasvätenom živote sú tieto dva prvky sľubu – čistota a celibát – vonkajšími prejavmi ich úplného obetovania sa. Treba ich vnímať ako záväzok „osobitnej zodpovednosti za službu chudobným“, a nie ako odmietnutie zodpovednosti za rodinu. Požiadavky radikálneho nasledovania Ježiša vedú zasvätených vincentínov k tomu, aby sa celkom obetovali pre vec Božieho kráľovstva.
Vincentínom evanjeliová rada čistoty vo všeobecnosti pomáha rásť v dôvernom vzťahu s Ježišom. Čistota ako veľkorysé sebadarovanie iným podporuje naše poslanie evanjelizácie a lásky k chudobným, čo je výrazom veľkodušnosti a tvorivosti. Rovnako ako chudoba, aj čistota podporuje slúžiacu komunitu, ktorá môže účinne pôsobiť len cez priateľské a bratské vzťahy.
Sme povolaní rozvíjať slobodu a vzájomnú pomoc prostredníctvom zdravých priateľstiev a obozretnosti, čo vedie k apoštolskej horlivosti. Musíme si byť vedomí svojich slabostí, priznať si, že potrebujeme pokoru a nevyhnutnú Ježišovu pomoc. Sv. Vincent tvrdí: „Pokora je vynikajúcim prostriedkom na získanie a zachovanie čistoty.“2 Sú chvíle, kedy vernosť Ježišovi vyžaduje obetu. Sv. Vincent odporúča praktizovať ozajstné sebazaprenie (umŕtvovanie) vnútorných a vonkajších zmyslov a vyhýbať sa takým prejavom afektivity a sexuality, ktoré nie sú v súlade s celibátom. Pretože naša ľudskosť má svoje silné i slabé stránky, musíme o ťažkostiach úprimne hovoriť s Ježišom a s inými osobami, ktoré nám môžu pomôcť, napríklad náš spovedník či duchovný vodca.
Treťou evanjeliovou radou je poslušnosť. Je určená ľuďom, ktorí sú otvorení pre Ježišovo posolstvo. Napriek pochybnostiam a neistotám sa odovzdávajú Ježišovi a dôverujú mu v presvedčení, že cesta, ktorú nám navrhuje, je tá najlepšia. Ako nám pripomína sv. Vincent: „Na skutkoch konaných z poslušnosti [je] Božie požehnanie.“3
Poslušnosť zahŕňa evanjeliové hodnoty a postoje, akými sú pokora, jednoduchosť, miernosť, dialóg, dar načúvania v manželskom živote, v celibáte alebo v zasvätenom živote. Aj keď sa sv. Vincent prihovára zasväteným osobám, často uvádza príklad poslušnosti a úcty laikov:
«Poznal som jedného sudcu kráľovského dvora… Hoci bol dlhoročným sudcom, nikdy neurobil nič bez toho, že by sa neporadil. Ak nemal pri sebe nikoho, zavolal si sluhu: „No tak, Petrík, vyskytla sa takáto záležitosť; čo myslíš, ako by som ju mal riešiť?“ Sluha mu odpovedal: „Pane, myslím, že by ste urobili dobre, keby ste to urobili tak a tak.“ — „Dobre, Peter, máš pravdu, budem sa riadiť tvojou radou.“ A sudca mi povedal, že zakúšal také mocné Božie požehnanie, že všetko, čo robil takýmto spôsobom, dopadlo dobre.»4
Keď sa dvaja ľudia – alebo viacerí – nedokážu medzi sebou dohodnúť, najmä v dôležitých otázkach, práve evanjeliová rada poslušnosti ich vovedie do stavu vnútorného pokoja a zmierenia, o akom ani nesnívali. Ako kresťania a vincentíni sa snažíme nemať posledné slovo, ani vždy mať pravdu, ale postaviť sa do pozície sluhu, ktorý slúži, a nie do pozície toho, komu sa slúži.
Nech uvažovanie a vnútorné prehĺbenie evanjeliových rád pomôže každému z nás odpovedať na univerzálne povolanie k svätosti, a tak získať veľké požehnanie.
„Akí blažení sú tí, ktorí sa takto odovzdávajú Bohu, aby robili to, čo robil Ježiš Kristus, a po ňom praktizujú čnosti, ktoré praktizoval on: chudobu, poslušnosť, pokoru, trpezlivosť, horlivosť a ďalšie čnosti! Lebo takto sú pravými učeníkmi tohto Majstra. Žijú čisto jeho duchom a s vôňou jeho života šíria zásluhy všetkého, čo vykonal pre posvätenie duší, za ktoré zomrel a vstal z mŕtvych.“5
Moja adventná modlitba a prosba za všetkých členov Vincentskej rodiny: „Majte bázeň pred naším Pánom a veľmi ho milujte. Ponúknite mu svoje ťažkosti a bežné služby, a všetko robte len preto, aby ste sa mu páčili. Tak budete rásť v milosti a v čnosti.“6
Váš brat vo svätom Vincentovi,
Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený
1 Coste XI, 224; Konferencia 130 „O chudobe“, 6. augusta 1655.
2 Coste XI, 168; Konferencia 111, „O čistote“, 13. novembra 1654.
3 Coste VI, 560; List 2431 Františkovi Villain, Kňazovi Misijnej spoločnosti, v meste Troyes, 25. októbra 1657.
4 Coste XIII, 642; Dokument 160, Rada z 20. júna 1647.
5 Coste VIII, 543; List 3314 Jozefovi Beaulac [1656].
6 Coste IV, 410; List 1512 sestrám z Valpuiseaux, 23. júna 1652.
Originál na stiahnutie TU!