Rozhodnúť sa ísť na duchovné cvičenie a nájsť si aj čas, je mnohokrát zložité v dnešnom uponáhľanom svete. Práve toto stíšenie sa s Bohom nám otvára priestor a nové smerovanie, ako a kam by sme mali ísť a hlavne s kým kráčať. Mnoho podnetné myšlienky a úvahy, či rozjímania nad Božím slovom nás sprevádzali aj počas týchto duchovných cvičení vo Svite (16.-18.10.2015).
Hoci nás páter Ondrej Skočík, CM často vyzýval, aby sme dodržali silencium, pre niektorých to bolo naozaj náročné.
No napriek tomu, to Božie vedenie prichádzalo. Prichádzalo práve v tichu. Otvorili sme si srdcia a počúvali. Mohli sme rozjímať so živým Kristom v kaplnke, ktorú pre nás pripravili sestra Renáta a sestra Gemma.
.
Modlitba Otče náš, sa pre nás nestáva už len odriekaním, ale uvedomením si každého vyrieknutého slova nás posilňuje
v ešte hlbšej viere. Pripomenutie si toho, ako sme sa k nej dostali, kto bol našim vzorom a aké okolnosti nás viedli k tomu aby sa z nás stali kresťania, i odpovede na otázky, či sme schopní prekonávať krízy a prekážky a nepohlcuje nás duchovná lenivosť, boli jednou z tém našich rozjímaní. Stres, ktorému sme dennodenne vystavení nemá za následok naše vyhorenie? Dokážeme byť zapálení pre vieru ako horiace pece, ktoré svojim čisto plápolajúcim ohňom pre Krista vedia zapáliť ľudí vo svojom okolí, aby ho spolu s nami nasledovali? Dokážeme nájsť rovnováhu medzi pracujúcou Martou a modliacou sa Máriou v nás?
Myšlienok na zamyslenie sa sme mali k dispozícii veľa, spoločné ranné a večerné chvály, sväté omše, modlitba ruženca, stíšenie sa v kaplnke pri adorácii, to všetko nám pomáhalo odpovede nachádzať a zamýšľať sa nad nimi. Bolo cítiť, že naša nebeská Matka Panna Mária, rozprestrela nad nami svoj ochranný plášť a pomáhala nám stávať sa jednoduchými, nenahraditeľnými a milovanými ňou i jej synom.
Katarína, účastníčka DC
.