Púť do Ríma – 400. výročie

Sympózium a celosvetové stretnutie vincentskej rodiny v Ríme pri príležitosti 400. výročia založenia vincentskej charizmy.                                               

V stredu 11.10.2017, vo večerných hodinách sa 2 plné autobusy pútnikov z vincentskej rodiny zo Slovenska vydali na cestu, ktorá viedla do večného mesta Ríma. Zišli sme sa skoro všetky vetvy vincentskej rodiny: kňazi z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, sestry Dcéry kresťanskej lásky – vincentky, sestry z kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul – satmárky, členovia zo Spolku sv. Vincenta alebo členovia zo Spolkov kresťanskej lásky, ako aj členovia zo Združenia Zázračnej medaily, mladí zo Združenia mariánskej mládeže, a takisto aj mladí laickí misionári z MISEVI. Spolu nás bolo cez 100 účastníkov a toto bola jedna z akcií, ktorá sa organizovala v tomto jubilejnom roku 400. výročia založenia vincentskej charizmy. Nocou viedla naša cesta cez Rakúsko a v skorých ranných hodinách sme prišli do severotalianského mesta Padova, kde sme mali v bazilike sv. Antona Paduánskeho sv. omšu. Po krátkej prehliadke baziliky sme sa znovu vydali na cestu, aby sme načas prišli do cieľa našej púte. Od 12.10. do 15.10.2017 sa totižto v Ríme uskutočnilo Sympózium, kde sa zišlo asi 10 tisíc pútnikov z vincentskej rodiny z celého sveta. Tu sme sa k nim aj my pripojili. Všetci sme dostali tašky s logom sympózia, kde sme mali žltú šatku, prívesok s našimi údajmi a s údajom z akej vetvy a krajiny pochádzame. Takto označení sme sa po vybavení sa s ubytovaním hneď v prvý večer premiestnili do baziliky sv. Jána v Lateráne, ktorá je matkou a hlavou všetkých kostolov mesta a sveta. Tu sme sa zúčastnili na spoločnej  modlitbe sv. ruženca, vedenej  ZZM, ktorá prebiehala v rôznych jazykoch. Po nej sme mali krátke, ale zato milé stretnutie s generálnym otcom, vincentínom pátrom Tomažom Mavričom.

.
V piatok v skorých ranných hodinách smerovali naše kroky do provinciálneho domu sestier vincentiek na Via Ezio v Ríme, kde sme sa mohli v ich kaplnke pokloniť nášmu Pánovi pred relikviou srdca sv. Vincenta de Paul, ktoré v tento jubilejný rok putuje po celom Francúzsku a pri tejto príležitosti prišlo aj do Ríma. Tu sme sa stretli aj s pánom biskupom Jánom Oroshom, ktorý nás prišiel podporiť do Ríma. Krátko pred poludním a popoludní sme mali v kostole „Casa Santa Luisa“ konferencie spojené s diskusiami, ktoré boli zamerané na prácu jednotlivých vetiev. Popoludní sme mali spoločnú sv. omšu a po nej sme sa rímskymi uličkami vybrali so sestrami satmárkami navštíviť baziliku Santa Maria Maggiore (Panny Márie Väčšej), ktorá sa síce nenachádza vo Vatikáne, ale je jeho exteritoriálnou súčasťou. V hlavnej lodi nás zaujal krásny kazetový strop a pod hlavným oltárom Ježišove jasličky z Betlehema. Po krátkej modlitbe sme baziliku opustili a navštívili sme ešte kostol sv. Alfonza v Ríme, kde je originálny obraz Matky ustavičnej pomoci a je považovaný za neobjavený poklad v Ríme.

V sobotu sme sa už od rána tešili na stretnutie so Sv. Otcom Františkom. Po skorých raňajkách sme sa preto ponáhľali na námestie Sv. Petra a chvíle čakania nám bol spríjemňovaný gospelovým kultúrnym programom. Sv. Otec prišiel presne na pravé poludnie o 12:00 hodine a prechádzal pomedzi nás na svojom papa mobile a srdečne nás pozdravoval. V príhovore, ktorý nasledoval nám odkázal: Chcel by som vás dnes povzbudiť, aby ste pokračovali na tejto ceste, ponúknuc vám tri jednoduché slovesá, o ktorých si myslím, že sú veľmi dôležité pre vincentínskeho ducha, ale tiež pre kresťanský život vo všeobecnosti: adorovať, prijímať a kráčať.“ aleboDrahí bratia a sestry, ďakujem vám, že ste v pohybe na cestách sveta, tak ako by to sv. Vincent od vás žiadal aj dnes. Želám vám, aby ste sa nezastavili, ale naďalej denne čerpali z adorovania Božiu lásku a šírili ju vo svete cez dobrú nákazlivosť lásky, ochoty a svornosti. Žehnám všetkých vás i tých chudobných, ktorých stretávate. A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť.“   🙂

.
Povzbudení týmto stretnutím a slovami  Sv. Otca sme len ťažko opúšťali Vatikán. Po sv. omši v kaplnke u sestier vincentiek na Via Ezio, sme sa malá skupina členov ZZM vybrali navštíviť baziliku Sant Andrea delle Fratte, kde je malá kaplnka Panny Márie Zázračnej medaily (Santuario Madonna del Miracolo). Tu mal známy žid Alphonse Ratisbonee 3. júna 1842 víziu, počas ktorej sa mu zjavila Panna Mária tak, ako je vyobrazená na Zázračnej medaile. Na základe tejto vízie zažil mladý žid svoje obrátenie. Zažil úplnú zmenu svojho vnútra, ako on sám povedal, spadol mu akoby závoj z očí a nie jeden, ale množstvo závojov a on náhle pochopil všetky pravdy, z ktorých nadobudol vieru a poznanie: „A vyšiel som z priepasti tmy, videl som až na dno priepasti extrémnej biedy, ktorá mi bola ukázaná vďaka  nekonečnému milosrdenstvu… mnoho ľudí zostúpilo pokojne do tejto priepasti so zavretými očami pýchy a ľahostajnosti… spýtal som sa, ako som sa naučil tieto pravdy, pretože je pravda, že som nikdy neotvoril knihu o náboženstve, ani som neprečítal jedinú stránku Biblie. Všetko, čo viem som nadobudol  vstupom do tohto kostola a keď som vyšiel von vidím všetko jasne… doslova nemajúci poznanie, zrazu som bol schopný interpretovať zmysel a ducha z dogiem , to všetko prišlo do mňa  a tieto dojmy boli tisíckrát rýchlejšie ako myšlienka a to nielenže sa dotklo mojej duše, ale to viedlo k novému životu… predsudky voči kresťanstvu už neexistovali, láska Božia ma vzala na miesto absolútne inej lásky.“ Ešte v tom istom roku prestúpil na katolícku vieru, dal sa pokrstiť a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V roku 1848 bol vysvätený za kňaza. Zázrak, ktorý sa uskutočnil vďaka tomu, že mal pri sebe Zázračnú medailu, ktorú predtým dostal, bol prvým väčším od roku 1830, kedy sa Panna Mária zjavila sv. Kataríne Labouré a žiadala ju o rozširovanie tejto medaily, ako aj o dôverné utiekanie sa k nej samej a vyprosovanie si milostí z jej žiariacich dlaní. Večer sme sa všetci stretli v bazilike sv. Pavla za hradbami, kde sme mali spoločný program, kde naši mladí zo ZMM zahrali krásne pásmo bez slov, ktoré zobrazovalo život Panny Márie a posolstvo Zázračnej medaily pre tento svet. Slovenskí ZMM-áci boli oslovení pre túto úlohu a zhostili sa jej naozaj svedomito a zodpovedne. Svoje pásmo ukončili srdcom poskladaným zo svojich rúk a v bazilike sa začínal ozývať tlkot ľudského srdca. To nádherným spôsobom spojili s príchodom relikvie srdca sv. Vincenta, ktoré sa k nám pomaly približovalo bazilikou. Počas večera odznievali aj mnohé modlitby a spevy v rôznych jazykoch.

.
V nedeľu sme sa znovu všetci stretli v bazilike sv. Pavla za hradbami a slávnostným slávením sv. omše sme ukončili  sympózium. Sv. omšu celebroval páter Tomaž Mavrič, ktorý sa k nám prihovoril povzbudivými slovami aj v homílii. Povzbudení týmto stretnutím a svedectvom mnohých, ktorí patria do rodiny sv. Vincenta de Paul sme sa v popoludňajších hodinách rozlúčili s Rímom a odchádzali sme do svojich domovov. Mladí zo ZZM nám cestu spríjemňovali svojim spevom, sestry DKL zase svojimi zážitkami o pôsobení v Ríme a v Paríži a páter Noga nezabúdal na modlitbu a organizačné veci. Bohu vďaka všetkým zúčastneným, ale hlavne organizátorom. A nám všetkým prajem, aby sme svoju lásku a pomoc rozdávali všetkým, s ktorými sa stretneme.

 

“Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!”

Alenka zo ZZM, účastníčka púte

.

zdieľajte - lajkujte :-)