Dnes, 11. 1. 2026, som v kostole Notre Dame prežila požehnaný a dotýkajúci sa zážitok, za ktorý chcem z celého srdca ďakovať Bohu. Pán mi doprial stretnutie so sestrou Máriou zo Združenia Zázračnej Medaily – ženou viery, lásky a tichej, no o to silnejšej horlivosti.
Prostredníctvom jej slov nám boli priblížené zjavenia svätej Kataríne Labouré. Sestra Mária o nich hovorila s takou jednoduchosťou, pokorou a úctou, že sa naše srdcia mohli otvoriť a prijať posolstvo, ktoré nám Panna Mária zverila. Symboly, slová i ticho týchto stretnutí neboli len historickým rozprávaním – boli živým pozvaním k dôvere v Božiu lásku a materinskú starostlivosť Panny Márie.
Osobitne silno na mňa zapôsobilo vysvetlenie Zázračnej medaily. Uvedomila som si, akým veľkým darom je možnosť nosiť ju s vierou a úplnou dôverou – ako tiché, no neustále „áno“ Bohu a Márii. Milosti, ktoré sú s ňou spojené, nie sú odmenou za dokonalosť, ale prejavom nekonečnej lásky Boha k svojim deťom, ktoré sa Mu s dôverou odovzdávajú.
Sestra Mária nás zároveň láskavo pozvala zapojiť sa do modlitby 22 až 25 domácností pri kaplnke Nepoškvrnenej Panny Márie. Nebola to len výzva k modlitbe, ale pozvanie vstúpiť do vzťahu – do blízkosti Márie, ktorá nás vždy vedie k svojmu Synovi.
Najhlbšie vo mne však zostala myšlienka, ktorú sestra Mária vyslovila: že glóbus, na ktorom Panna Mária stojí, predstavuje celý svet – každého človeka osobitne. Každého z nás drží vo svojom materinskom srdci. Každého miluje bez podmienok, bez rozdielov, presne takého, aký je. Táto pravda ma naplnila hlbokým pokojom a radosťou.
Aj vďaka tomuto svedectvu viery som sa rozhodla zapojiť do modlitby pri kaplnke Nepoškvrnenej Panny Márie. Cítim veľkú vďačnosť a túžbu rásť v dôvere – k Bohu, ktorý nás nekonečne miluje, a k Panne Márii, ktorá nás nikdy neopúšťa.
Zo srdca ďakujem, sestra Mária, za Vaše slová plné lásky, pokoja a nádeje. Nech Boh žehná vašu službu a nech Panna Mária naďalej vedie všetkých, ktorí sa k nej s dôverou utiekajú.
„Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“
Katarína Majzlánová
