V Ríme 19. novembra 2018

 

Všetkým členom Vincentskej rodiny

 

Drahí bratia a sestry!

Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Pred dvoma rokmi som Vám vo svojom prvom liste k sviatku svätého Vincenta písal  o svätom Vincentovi de Paul ako o mystikovi lásky. Keď sa nad svätým Vincentom zamyslíme ako nad mystikom lásky a pokúsime sa ho v tomto ohľade nasledovať, musíme si pripomenúť, že nebol mystikom v takom slova zmysle, v akom ho Cirkev chápe obvykle. Vincent de Paul bol skutočný mystik, avšak mystik lásky. Očami viery videl, kontemploval a slúžil Kristovi v osobe chudobných. Keď sa dotýkal rán marginalizovaných ľudí, veril, že sa dotýka Kristových rán. Keď sa staral o ich najhlbšie potreby, bol presvedčený, že prejavuje úctu svojmu Pánovi a Učiteľovi.

V tohoročnom advente sa chcem s Vami podeliť o jeden z hlavných zdrojov, z ktorého Vincent čerpal ako mystik lásky. Je ním každodenné rozjímanie. Všetky skupiny, ktoré založil alebo s ktorými sa stretával, – laickí členovia Bratstiev kresťanskej lásky, kňazi a bratia malej Spoločnosti, Misijnej spoločnosti, Dcéry kresťanskej lásky, Panie kresťanskej lásky, kňazi Utorkových konferencií – povzbudzoval, aby každý deň pili z prameňa rozjímavej modlitby.

Jeden z najviac citovaných výrokov sv. Vincenta je z konferencie, ktorú mal pre členov Misijnej spoločnosti. Veľmi výstižne totiž vyjadruje jeho presvedčenie:

Dajte mi človeka modlitby, a on bude schopný urobiť čokoľvek. So svätým apoštolom bude môcť povedať: „Všetko môžem v Tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13). Misijná spoločnosť bude existovať dovtedy, dokedy si bude verne konať rozjímanie, pretože rozjímanie je ako nedobytná hradba, ktorá misionárom poskytne bezpečie proti všetkým druhom útokov.[1]

Vincent hovoril o každodennom rozjímaní. Svojim nasledovníkom prízvukoval:

Všetci si oddane konajme rozjímanie, pretože cez neho nám prídu všetky dobrodenia. Ak vytrváme vo svojom povolaní, bude to vďaka rozjímaniu; ak sa nám bude dariť v dielach, bude to vďaka rozjímaniu; ak neupadneme do hriechu – vďaka rozjímaniu; ak zotrváme v láske, ak budeme spasení, všetko bude vďaka Bohu a rozjímaniu. Tak ako Boh neodmieta žiadnu modlitbu, tak neudeľuje takmer nič bez modlitby.[2]

V snahe povzbudiť svojich synov a dcéry v praktizovaní rozjímania si poslúžil mnohými metaforami, ktoré bežne používali duchovní autori jeho doby. Hovorieval im, že čím je pokrm pre telo, tým je rozjímavá modlitba pre dušu.[3] Je „prameňom mladosti“, pri ktorom sa osviežime.[4] Je zrkadlom, v ktorom môžeme vidieť všetky svoje škvrny a upraviť sa, aby sme boli milšími Bohu[5]. Je občerstvením uprostred tvrdej každodennej práce v službe chudobným.[6] Misionárom povedal, že je kázňou, ktorú kážu sebe samým.[7] Pre kazateľa je knihou poznania, kde nájde večné pravdy, ktoré má ohlasovať Božiemu ľudu.[8] Je jemnou rosou, ktorá každé ráno osviežuje dušu, – povedal dcéram kresťanskej lásky.[9]

Vincent podnecoval svätú Lujzu de Marillac, aby viedla mladé sestry k rozjímavej modlitbe.[10] Poskytol im veľa praktických konferencií na túto tému. Ubezpečoval sestry, že rozjímanie je v skutočnosti veľmi jednoduchá modlitba, že je to taký polhodinový rozhovor s Bohom. Povedal, že ak sa niektorí ľudia tešia, že sa môžu rozprávať s kráľom, my by sme sa mali tešiť, že sa každý deň môžeme rozprávať s Bohom od srdca k srdcu.[11]

Vincent chápal rozjímanie ako rozhovor s Bohom, s Ježišom, počas ktorého vyja-drujeme svoje najhlbšie pocity (on to nazýval „afektívnou modlitbou“) a snažíme sa spoznať, čo Boh od nás v ten deň chce, najmä s ohľadom na našu službu chudobným. Rozjímanie charakterizuje hlboká vďačnosť za mnohé Ježišove dary, osobitne za povolanie slúžiť chudobným. Vzíde z neho rozhodnutie, ako by sme im od tej chvíle mohli slúžiť ešte lepšie. U niektorých, ba u mnohých, ústi k tichej kontemplácii Ježišovej lásky k nám i k chudobným a to nás núti vysielať „šípy lásky“, ktoré „preniknú nebesia“ a dotknú sa srdca nášho Pána.[12]

Pre Vincenta bol hlavným predmetom rozjímania život a učenie Ježiša Krista. Zdôrazňoval, že sa znova a znova musíme upriamovať na „tajomstvá“ Ježišovho ľudského života: na jeho narodenie, vzťah s Máriou a Jozefom, na udalosti jeho verejného pôsobenia, na zázraky, na jeho prednostnú lásku k chudobným. Vyzýval nás, aby sme čítali Sväté písmo a meditovali nad tým, čo Ježiš konal a čomu učil.[13] V jeho učení obracal našu pozornosť najmä na Kázanie na hore.[14] Zvlášť odporúčal, aby sme sa v rozjímaní zamerali na utrpenie a kríž Ježiša Krista.[15]

Metóda, ktorú predkladal svätý Vincent, bola v podstate metódou svätého Františka Saleského.[16] Urobil len nepatrné úpravy. Bol o niečo strohejší než František Saleský, keď hovoril o používaní fantázie. Hoci si cenil afektívnu modlitbu, silný dôraz kládol na potrebu konkrétnych predsavzatí. Najmä pri konferenciách dcéram kresťanskej lásky dômyselne spájal duchovnú múdrosť so zdravým rozumom. Vystríhal sestry pred vyhľadávaním „krásnych myšlienok“, ktoré nikam nevedú. Kňazov varoval, aby rozjímanie nepovažovali za čas na špekulatívne úvahy.

 

Metóda, ktorú navrhol sv. Vincent de Paul, pozostáva z troch etáp:

1. Príprava

a. Najskôr sa máme sústrediť na Božiu prítomnosť. To môžeme urobiť rozličnými spôsobmi: uvedomením si, že Ježiš je prítomný v Najsvätejšej sviatosti, predstavením si Boha, ktorý kraľuje nad celým svetom, zamyslením sa nad Božou prítomnosťou v našom srdci.

b. Potom poprosíme o pomoc, aby sme dokázali dobre rozjímať.

c. Napokon si vyberieme, o čom chceme rozjímať – či už o nejakom tajomstve z Ježišovho života, o čnosti, alebo nad nejakou staťou z Písma či sviatku dňa.

 

2. Hlavná časť rozjímania

a. Meditujeme o predmete, ktorý sme si vybrali.

b. Ak je predmetom nejaká čnosť, hľadáme motívy, pre ktoré ju máme milovať a praktizovať. Ak ide o tajomstvo z Ježišovho života – napríklad o jeho utrpenie, predstavíme si, čo sa udialo, a uvažujeme nad jeho významom.

c. Pri meditácii predkladáme Bohu to, čo je v našom srdci (napríklad láska ku Kristovi, ktorý pre nás tak veľmi trpel, ľútosť nad hriechom, vďačnosť). Vincent v podstate povzbudzoval svojich nasledovníkov, aby:

• uvažovali o predmete rozjímania,
• spoznali motívy na jeho prijatie,
• urobili si konkrétne predsavzatia na jeho uskutočnenie v živote.

 

3. Zakončenie

Poďakujeme Bohu za čas rozjímania a za milosti, ktoré sme počas neho dostali. Prednesieme mu predsavzatia, ktoré sme si dali. Potom poprosíme o pomoc, aby sme ich dokázali uskutočniť.

            Denné rozjímanie je neodmysliteľnou súčasťou našej spirituality. Svätý Vincent bol absolútne presvedčený o jeho dôležitosti v našom živote i v našej službe chudobným. Nazval ho „dušou našej duše“[17]. Tušil, že bez neho by sme nevytrvali pre ťažkosti, ktoré prináša služba najopustenejším ľuďom.

 

Týmto adventným listom chcem povzbudiť každého člena Vincentskej rodiny, aby sa rozhodol začať, alebo vytrvalo pokračovať v každodennom rozjímaní. Každý inštitút zasväteného života v rámci Vincentskej rodiny má svoje vlastné Konštitúcie a Štatúty, v ktorých je uvedený spôsob života modlitby, vrátane času vyznačeného na denné rozjímanie. Chcem povzbudiť aj laické vetvy Vincentskej rodiny, aby sa denne venovali rozjímavej modlitbe, aj keby to malo byť len päť či desať minút.

Vincent uznával, že je mnoho spôsobov rozjímania a povzbudzoval k ich praktizo-vaniu. Poniektorí isto použijú iné metódy než tú, ktorú často učil a ktorú som opísal vyššie. Aj keď môžeme používať iné spôsoby rozjímania, je dôležité, aby sme poznali a nezabúdali na metódu, ktorú nám zanechal svätý Vincent de Paul. Napokon, najdôležitejšie je, aby sme svoju myseľ i srdce zapojili do meditatívneho rozhovoru s Ježišom a robili to denne a vytrvalo.

Zoznam najpoužívanejších tém na rozjímanie, ktoré nám zanechal svätý Vincent de Paul, je dlhý:

 

– Ježišov vzťah s Bohom Otcom                                                         – Ježišov smäd po spravodlivosti
–   jeho hlboká ľudská láska k priateľom                                               – jeho túžba priniesť pokoj
.   jeho súcitná a činná láska k ľuďom                                                   – jeho boj s pokušením
.   na okraji spoločnosti                                                                          – kríž
–   kráľovstvo, ktoré ohlasoval                                                               – zmŕtvychvstanie
–   komunita, ktorú tvoril s apoštolmi                                                     – Ježišova poslušnosť Otcovej vôli
–   Ježišova modlitba                                                                             – Ježišova tichosť
–   prítomnosť hriechu vo svete a v nás                                                – umŕtvovanie
–   Ježišova snaha odpúšťať                                                                 – apoštolská horlivosť
–   jeho moc uzdravovať                                                                        – chudoba
–   jeho postoj služobníka                                                                      – čistota
–   jeho láska k pravde / k jednoduchosti                                               – poslušnosť
–   jeho pokora                                                                                        – Ježišova radosť a vzdávanie vďaky

 

Všetky tieto témy sa vzťahujú na naše poslanie pri chudobných. Každá nám pomôže nasledovať Vincenta, mystika lásky. Aká úžasná príležitosť sa nám ponúka, aby sme v tohoročnom advente znova oživili každodenné rozjímanie, ktoré už zostane súčasťou nášho duchovného života, až kým neprejdeme z tejto zeme do večnosti!

Pri rozjímaní vždy vychádzajme zo Svätého písma, z liturgických čítaní daného dňa. Nevypĺňajme čas rozjímania čítaním náboženskej knihy. Duchovné čítanie si môžeme urobiť v inom čase dňa.

Rozjímať znamená zostať pred Bohom, pred Ježišom skrze jeho slovo. Znamená to dať mu svoje srdce k plnej dispozícii a dovoliť mu, aby sa nám prihováral, zatiaľ čo my sme ochotní počúvať. Rozjímať znamená zachytiť, čo nám Ježiš každý deň hovorí. Znamená dôverovať Božej prozreteľnosti, zápasiť s každým pokušením vynechať každodenné rozjímanie alebo si ho zanedbať. Stačí jednoducho byť s Ježišom deň čo deň v tichu našej mysle i srdca, aj keby náš duch ostal prázdny a my by sme mali dojem, že sme k ničomu nedospeli a že sme zbytočne stratili pol hodiny, pretože Ježiš v nás nevzbudil žiadnu myšlienku, žiaden pocit alebo podnet. Stačí jednoducho veriť v spôsob, akým Ježiš komunikuje s Bohom Otcom. On často trávil celú noc v modlitbe. Stačí len prejaviť Ježišovi svoju absolútnu lásku k nemu a vyjadriť ju skrátka tým, že zostaneme s ním, stále pripravení zachytiť jeho posolstvo v čase, ktorý určí Božia prozreteľnosť. Skrátka, byť tam každý deň s otvoreným srdcom, aby sme sa nepripravili o chvíľu milosti a nepremeškali Ježišovu návštevu.

V posledných rokoch Vincent s čoraz väčším pohnutím vyslovoval slová o Božej láske. Zjavne vychádzali z jeho rozjímania. Počas konferencie spolubratom 30. mája 1659 sa nahlas modlil:

Pozrime sa na Božieho Syna. Ach, aké je jeho srdce plné lásky! Aký plameň v ňom horí! Ježišu môj, prosím ťa, ty sám nám povedz, čo ťa pritiahlo z neba na zem, aby si znášal toľké zlorečenie, prenasledovanie a mučenie. Ó, Spasiteľ! Ó, prameň lásky poníženej na ľudskú úroveň a trápenej mukami! Ako si v takomto položení dokázal milovať viac blížneho než seba samého? Prišiel si, aby si vzal na seba všetky naše biedy, prijal prirodzenosť hriešnika, viedol strastiplný život a kvôli nám podstúpil hanebnú smrť. Môže byť ešte väčšia láska? Kto by však dokázal milovať takým jedinečným spôsobom? Jedine náš Pán, ktorý tak miloval stvorenia, že opustil trón nebeského Otca, aby sa stal človekom a prijal telo podrobené slabostiam. A prečo? Preto, aby nás svojím príkladom a slovom naučil láske k blížnemu. Práve táto láska ho priviedla na kríž a uskutočnila podivuhodné dielo nášho vykúpenia. Ó, bratia moji, keby sme mali aspoň trochu tejto lásky, či by sme zostali so založenými rukami? Či by sme nechali zahynúť tých, ktorým môžeme pomôcť? Ó, nie! Láska nemôže zostať nečinná. Núti nás pracovať na spáse a prinášať úľavu iným.[18]

Len málo svätých bolo tak aktívnych ako svätý Vincent, no jeho činnosť vychádzala z jeho hlbokého spojenia s Bohom, s Ježišom. Akým šťastím je mať takého úžasného zakladateľa!

 

Nech Vás v tejto adventnej dobe Boh naplní svojím požehnaním.

 

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

 

[1] Vincent de Paul, Korešpondencia, Konferencie, Dokumenty, Coste XI, s. 83; Konferencia 67,  „O modlitbe“.

[2] Coste XI, 407; Konferencia 168, Opakovanie myšlienok z rozjímania – 10. augusta 1657.

[3] Coste IX, 416; Konferencia 37 „O rozjímaní“ z 31. mája 1648.

[4] Tamže 418.

[5] Tamže 417.

[6] Coste IX, 402; Konferencia 36 „O dobrom využití pokynov“ z 1. mája 1648.

[7] Coste XI, 84; Konferencia 68 „O Rozjímaní“.

[8] Porov. Coste XII, 15; Konferencia 181, Opakovanie myšlienok z rozjímania „O diele ordinantov“ [1658].

[9] Coste IX, 402; Konferencia 36 „O dobrom využití pokynov“ z 1. mája 1648.

[10] Coste IV, 47; List 1240 svätej Lujze [medzi rokmi 1647 a 1651].

[11] Coste IX, 116; Konferencia 15 „Vysvetľovanie pravidiel“ zo 14. júna 1643.

[12] Coste IX, 37; Konferencia 5, „O vernosti v stávaní a rozjímaní“ zo 16. augusta 1640.

[13] Porov. Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti I, 1.

[14] Coste XII, 118; Konferencia 197, „O evanjeliových zásadách“ zo 14. februára 1659.

[15] Coste IX, 50; Konferencia 7, „O jubileu“ z 15. októbra 1641.

[16] Coste X, 587; Konferencia 105, „Vstávanie, rozjímanie, spytovanie svedomia a iné duchovné cvičenia“ zo 17.  novembra 1658.

[17] Coste IX, 416; Konferencia 37, „O rozjímaní“ z 31. mája 1648.

[18] Coste XII, 264-265; Konferencia 207 „O láske“ z 30. mája 1659 (Všeobecné pravidlá, kapitola II., článok 12).

 

Originál na stiahnutie TU!

 

Rím, 9. februára 2018

 

 

LIST NA PÔST 2018

Mária, vynikajúci vzor, ktorý nám ukazuje cestu k Ježišovi

 

 

Pre všetkých členov Vincentskej rodiny

Drahí bratia a sestry vo svätom Vincentovi!

Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Listom na Advent 2016 sme začali uvažovať o pilieroch spirituality svätého Vincenta, ktorými sú: Vtelenie, Najsvätejšia Trojica a Eucharistia. V tomto liste na Pôst budeme uvažovať o štvrtom pilieri, ktorým je blahoslavená Panna Mária.

Keď začíname Pôstne obdobie – 40 dní s Ježišom na púšti, rád by som každého z nás pozval, aby si naplnil srdce vrúcnosťou, dôverou, disponibilitou a takou láskou, akú len syn alebo dcéra môže mať voči svojej matke. Mohli by sme tiež na seba vziať, obnoviť alebo prehĺbiť životný záväzok voči nej prostredníctvom troch krokov, ktoré nám pomôžu priblížiť sa k Márii, našej Nebeskej Matke, vynikajúcemu vzoru najlepšej a najkratšej cesty k Ježišovi, ktorý je náš životný cieľ a naše všetko!

A) Denne sa modliť ruženec

Spolu s Pannou Máriou premýšľame o rôznych etapách Ježišovho života. Mária kráča s nami, sprevádza nás, povzbudzuje a inšpiruje! Kamkoľvek ideme, majme vždy pri sebe ruženec. Nosme ho vo vrecku alebo v taške, ako prsteň alebo náramok, aby sme ho mali kedykoľvek poruke. Môžeme sa ho modliť v kaplnke, na ulici, čakajúc na autobus, metro či na vlak, za volantom auta, pri prechádzke alebo keď stojíme v dlhom rade. Majme ruženec vždy so sebou.

Svätý Vincent bol hlboko presvedčený o ochrane Panny Márie:

„Boh ma vždy udržiaval v presvedčení, že som bol zachránený vďaka vytrvalým modlitbám, ktorými som sa obracal na neho a na svätú Pannu Máriu. Som pevne presvedčený, že som bol vyslobodený jedine na jej príhovor.“[1]

„…na štyroch miestach, kde sa konajú misie, sa všetkým dobre darí, a podobne aj tu, takže sa zdá, že náš Pán bude mať zľutovanie s našou malou spoločnosťou, a to na príhovor svätej Panny, za ktorou sme kvôli tomu poslali do Chartres pána Boudeta.“[2]

 B) Podľa príkladu Panny Márie si čoraz viac osvojovať čnosť pokory a čistoty

Svätý Vincent de Paul nám dáva Máriu za príklad všetkých čností, ale vyzdvihuje najmä dve z nich: pokoru a čistotu.

Pokora

Medzi celým tvorstvom neba i zeme niet nikoho, kto by bol viac známy, viac uctievaný alebo nám tak často dávaný za príklad ako Mária. Niet iného človeka, do ktorého by Boh skrze Ježiša vložil väčšiu dôveru. Mária si ani na okamih nepomyslela, že je to jej zásluhou, ale pokladala za milosť, za dar a za znak Ježišovho milosrdenstva všetko, čím je a čo má. Matka sa stavia pod svojho Syna a nie nad neho. Mária Ježiša porodila, starala sa  o neho od jasieľ, prebaľovala ho, kojila a vychovávala až do dospelosti. Vo všetkom, čo robila a robí aj dnes, nás upriamuje na Ježiša.

„…utiekajte sa k Panne Márii a proste ju, aby vám vyžiadala u svojho Syna milosť takej pokory, v akej sa nazvala služobnicou Pána, keď si ju vybral za matku. Prečo si Boh vyvolil práve svätú Pannu? Povedala to ona sama: ‘zhliadol na moju poníženosť’. Nemusím vám hovoriť, že ak sa sestry budú utiekať k Panne Márii, ktorá tak veľmi milovala túto čnosť, isto im vyprosí od Boha milosť osvojiť si ju.“[3]

Čistota

Ježiš nám dáva kľúč k poznaniu, ako žiť čistotu myšlienok, slov a skutkov. Hovorí nám, aby sme dávali pozor: „Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka“ (Matúš 15,11). Všetko začína v našom srdci a našej mysli.

Prosme Ježiša, aby bol od začiatku prítomný v našich myšlienkach, citoch i predstavách a aby nám ich pomohol prefiltrovať cez jeho myšlienky, postoje a činy. To, čo sa odohrá v našej mysli, sa potom prejaví v slovách a skutkoch, ktoré budú odzrkadľovať Ježišovo správanie, prežívanie a zmýšľanie. Takto vo svojom živote budeme mať a prežívať čistotu.

„V osobitnej úcte majte spôsob, akým svätá Panna viedla Ježiša, a všetko bude dobré.“[4]

Naopak, myšlienky, city a predstavy, ktoré neprejdú cez Ježišov filter, nás povedú opačným smerom. Ľahko sa dáme ovplyvniť Zlým, ktorého jasným cieľom je zničiť v nás všetko, čo pochádza od Boha, a rozbiť náš vzťah s Ježišom. Satan chce zaujať Ježišove miesto a ovplyvňovať naše myšlienky, z ktorých budú plynúť naše slová a skutky, aby sme v rozpore s čistotou a cudnosťou deformovali svoje nádherné „ja“ a krásne srdce stvorené na Boží obraz.

„…vášmu srdcu prajem, aby skutočne celkom patrilo nášmu Pánovi, a prosím svätú Pannu, aby vám ho vyňala, vzala do neba a vložila do jej srdca i do srdca jej drahého Syna.“[5]

C) S obnovenou horlivosťou šíriť úctu k Panne Márii Zázračnej medaily a jej posolstvo

Hneď po kríži je vo svete najrozšírenejším kresťanským symbolom Zázračná medaila. Mnohí ľudia však ešte nemali možnosť spoznať ju, objaviť posolstvo Panny Márie, prijať medailu a nosiť ju. Neprosia o milosti, ktoré by mohli dostať od Ježiša, ako o tom Mária poučila svätú Katarínu Labouré, dcéru kresťanskej lásky, pri zjaveniach v roku 1830 v kaplnke Materského domu na rue du Bac v Paríži.

„Prichádzajte k tomuto oltáru. Tu budú rozliate milosti na všetkých, ktorí budú o ne prosiť s dôverou a vrúcnosťou.“

„Tieto lúče predstavujú milosti, ktoré vylejem na ľudí, ktorí ma o ne prosia.“

V tohoročnom pôstnom období by som vás chcel pozvať, aby ste pouvažovali, modlili sa a preskúmali, aké možnosti sú všade tam, kde slúžime – či už ide o farnosti, nemocnice, zdravotné strediská, alebo o školy, univerzity, ľudové misie, farské misie… Na miestach, kde Zázračná medaila nie je známa, tam, kde ju ľudia ešte nedostali, urobte nasledovné:

1. rozdávajte ľuďom medaily,
2. k medailám pripojte letáčik s krátkym vysvetlením histórie a posolstva Zázračnej medaily,
3. vytvorte miestnu skupinu Združenia Zázračnej medaily, ktorá sa stane súčasťou Medzinárodného Združenia Zázračnej medaily. Je to jedna z vetiev Vincentskej rodiny pôsobiaca v mnohých krajinách sveta.

S dovolením pána farára povzbudzujte k založeniu novej skupiny Združenia Zázračnej medaily vo svojej farnosti, v nemocniciach, zdravotníckych zariadeniach, na školách a univerzitách – spolu s personálom, učiteľmi, profesormi a žiakmi –, počas konania farských misií, na ktorých sa zúčastňujú viaceré vetvy Vincentskej rodiny v rámci organizácie alebo koordinácie, počas ľudových misií… Pozvite ľudí, aby sa prihlásili za členov skupiny.

V mnohých krajinách, kde pôsobí Združenie Zázračnej medaily, je koordináciou poverená Národná rada, ktorá združuje všetky ostatné skupiny Združenia v danej krajine. Národné združenia Zázračnej medaily sú napojené na Medzinárodné združenie Zázračnej medaily, ktoré koordinuje pomocný direktor otec Carl Pieber, CM. Vstupom do Združenia sa členovia vzájomne podporujú modlitbami, zapájajú sa do šírenia Zázračnej medaily a konajú dobročinné diela.

Aby sa to mohlo stať skutočnosťou, medzinárodný sekretariát Združenia Zázračnej medaily veľmi ochotne poslúži tým, ktorí budú potrebovať pomoc, informácie alebo podnety na založenie miestnej skupiny. Ak by v krajine, kde túžite založiť skupinu Združenia Zázračnej medaily, už existovali nejaké skupiny či národná štruktúra tohto Združenia, medzinárodný sekretariát vás na ne nakontaktuje. Ak krajina nemá národnú štruktúru ani miestne skupiny, medzinárodný sekretariát vám poskytne všetky informácie potrebné pre založenie novej skupiny.

Medzinárodné združenie Zázračnej medaily má svoju internetovú stránku v šiestich jazykoch. Nájdete tam mnoho informácií, vrátane toho, ako začať s novou skupinou. Internetová adresa je: www.amminter.org. Ak potrebujete akúkoľvek inú pomoc, môžete sa obrátiť na: mmainfo@famvin.org.

Keď budeme uvažovať o zakladaní nových skupín Združenia Zázračnej medaily v niektorej krajine, majme na pamäti, že Panna Mária si veľmi priala rozširovať medailu do všetkých končín zeme. Uistila nás, že ak si prosíme milosti od Ježiša, dostaneme ich! Zapojme sa do tohto úžasného dobrodružstva, buďme Máriiným hlasom, ktorý slovami i skutkami hovorí o Ježišovej bezpodmienečnej láske ku každému jednému človeku.

„Daj raziť medailu podľa tohto vzoru. Všetci, ktorí ju budú nosiť s dôverou, dostanú mnoho milostí.“

Nech 40 dní s Ježišom na púšti prinesie hojné ovocie. Nech tých 40 dní s Ježišom na púšti obnoví a prehĺbi náš vzťah s Máriou, našou Nebeskou Matkou, a ešte viac nás priblíži k nej osobnou snahou:

a) denne sa modliť ruženec,
b) podľa príkladu Panny Márie si čoraz viac osvojovať čnosť pokory a čistoty,
c) s obnovenou horlivosťou šíriť úctu k Panne Márii Zázračnej medaily a jej posolstvo.

A napokon nech 40 dní s Ježišom na púšti obnoví naše srdce, aby sme sa otvorili na každodenné „vzkriesenia“, na prechod zo smrti do života až po naše posledné zmŕtvychvstanie!

 

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

 

[1] Coste I, 7; List 1 pánovi de Comet v Daxe.
[2] Coste I, 360; List 249 Robertovi de Sergis v Amiens, november 1636.
[3] Coste X, 536 – 537; 98. Konferencia O poníženosti, láske, poslušnosti a trpezlivosti (Spoločné pravidlá, čl. 42),
14. júla 1658.
[4] Coste II, 123 ; List 488 Jakubovi Chiroyer v Luçon, zo 6. októbra 1640.
[5] Coste I, 71 ; List 36 Lujze de Marillac [okolo roku 1629].

Originál na stiahnutie TU!

.

Rím, 25. januára 2018

 

 

List k ukončeniu 400. výročia vincentskej charizmy

„NA PRAHU PIATEHO STOROČIA VINCENTSKEJ CHARIZMY“

„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi
požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.“ (Efezanom 1,3)

 

Všetkým členom Vincentskej rodiny

Drahí bratia a sestry vo svätom Vincentovi!

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Dnes, pri oficiálnom ukončení 400. výročia vincentskej charizmy môžeme so srdcom prekypujúcim radosťou opakovať slová svätého Pavla z úvodu Listu Efezanom. Nebo nás zahrnulo požehnaním každého druhu v osobnej rovine, v každej vetve i v rámci celej Vincentskej rodiny. Nech je táto skúsenosť pre nás prameňom hlbšieho poznania, rozvíjania a šírenia vincentskej charizmy, aby sme neustále prinášali nové ovocie.

V priebehu jubilejného roku Vincentská rodina zorganizovala mnoho iniciatív, slávností a úžasných projektov na miestnej, národnej i medzinárodnej rovine. Na medzinárodnej úrovni celej Vincentskej rodiny sme pripravili:

a) Medzinárodné sympózium Vincentskej rodiny v Ríme od 12. do 15. októbra 2017.

Hneď na druhý deň po skončení Sympózia zasadala komisia, ktorá mala na starosti syntézu, aby preštudovala príspevky účastníkov zo šiestich jazykových skupín. S reflexiami, návrhmi, podnetmi a projektmi budú čoskoro oboznámení všetci členovia Vincentskej rodiny, aby tieto zrnká zasiate na Sympóziu zalievali a umožnili im tak vzklíčiť, rásť a rozvíjať sa.

b)Celosvetová iniciatíva Vincentskej rodiny v prospech ľudí bez domova (Aliancia FAMVIN s ľuďmi bez domova).

Tento projekt celej Vincentskej rodiny, ktorý sa oficiálne začal 14. októbra 2017 na Sympóziu v Ríme, nám umožní prehĺbiť vzájomnú spoluprácu, aby sme účinnejším spôsobom odpovedali na potreby ľudí, ktorí nemajú kde bývať.

c)Vincentský filmový festival pod názvom „Nájsť Vincenta 400“, ktorý sa tiež oficiálne otvoril 14. októbra 2017 počas Sympózia v Ríme, sa bude konať od 18. do 21. októbra 2018 v Castel Gandolfe.

Prípravný tím čoskoro poskytne viac informácii cez rôzne média: webové stránky, sociálne média, YouTube, tlač, spravodajské agentúry a iné. Filmový festival by sa mal stať nástrojom „globalizácie lásky“. Do festivalu sa môže zapojiť každý – či je alebo nie je členom Vincentskej rodiny – a z ktorejkoľvek krajiny. Prebehnú tri súťaže:

1. pre mladých ľudí do 18 rokov, ktorí môžu zaslať báseň, kresbu alebo nejaký text;
2. pre osoby, ktoré pošlú scenár filmu s možnosťou jeho realizácie v budúcnosti;
3. pre tých, ktorí pripravia krátky film.
Spoločnou témou je život a charizma svätého Vincenta de Paul.

d) Púť relikvie srdca svätého Vincenta de Paul.

Púť ďalších relikvií bude pokračovať po Európe a ak Pán Boh dá, rozšíri sa aj na ostatné kontinenty.

 

Na začiatku 5. storočia vincentskej charizmy by som rád ako prvé kroky na tejto ceste navrhol dve iniciatívy:

a)Obnoviť a prehĺbiť náš vzťah so svätými, blahoslavenými a Božími služobníkmi Vincentskej rodiny na celom svete ako vzormi vincentskej spirituality a charizmy, a to nasledovnými spôsobmi:

1. Oživiť uctievanie a utiekanie sa k príhovoru svätých, blahoslavených a Božích služobníkov, a to počnúc na miestach, kde sa narodili, žili, pracovali, zomreli a kde sú pochovaní, alebo tam, kde sa uchovávajú ich relikvie. Prehlbujme svoj vzťah s nimi prostredníctvom rôznych iniciatív. Obnovenie tejto blízkosti na miestnej rovine povzbudí a pomôže k šíreniu ich úcty a väčšiemu utiekaniu sa k ich príhovoru v ostatných častiach sveta.
2. Organizovať stretnutia, počas ktorých by ich mohli spoznať tí, ktorí ich nepoznajú, alebo len málo; organizovať púte; pripravovať modlitbové stretnutia pre deti, mládež i dospelých; vydávať nové brožúrky; vytvárať prezentácie v programe PowerPoint; používať rozličné komunikačné prostriedky.
3. Neustále prosiť Pána o milosť, aby Cirkev mohla kanonizovať všetkých blahoslavených, Božích služobníkov či ďalších potenciálnych kandidátov na svätorečenie. Každý nech sa vo svojej vetve Vincentskej rodiny, do ktorej patrí, ale aj v rámci celej Vincentskej rodiny zo všetkých síl usiluje prispieť k tomu, aby mohlo dôjsť k ich oficiálnemu uznaniu zo strany Cirkvi.

Ide o to, aby sme čo možno najviac priblížili svoj život, svoje snahy, službu, projekty,  aktivity, plány a spoločné túžby k tým, ktorí nás predišli a teraz už za nás orodujú v nebi. Ak ich budeme prosiť, aby sa za nás prihovárali u Boha, urobia to. Sú pre nás vzorom, ako žiť vincentskú spiritualitu a charizmu. Možno je ľahšie predstaviť iným ľuďom novších svätých, blahoslavených či Božích služobníkov. Všetci sa však prihovárajú alebo sa môžu prihovárať deťom, mladým, dospelým a všetkým našim súčasníkom v tejto etape dejín ako vzory svätosti. Sú tiež zdrojom nových povolaní pre zasvätený život alebo aktívne zaangažovanie sa laikov v rámci rôznych vetiev Vincentskej rodiny v poslaní Ježiša Krista, v poslaní Cirkvi.

b)Obnoviť a prehĺbiť „kultúru povolaní“.

Keď hľadáme, čo je príčinou poklesu duchovných povolaní, aktívneho zapojenia sa mladých ľudí i dospelých do života Cirkvi a šírenia viery v niektorých častiach sveta, často sa nám vynárajú tieto dôvody: konzumná spoločnosť, materializmus, individualizmus, egoizmus, systematická sekularizácia spoločnosti… Mohli by sme hovoriť o akejsi „antikultúre povolaní“.

Chcel by som vás všetkých vyzvať, aby sme spojili svoje sily a odkryli dnešným deťom, mládeži a dospelým, ktorí sú ovplyvnení touto „antikultúrou povolaní“, krásu, čaro a zmysluplnosť jasne povedaného „áno“ na Ježišovo volanie! Obraciam sa na každého s výzvou, aby sme ukázali deťom, mladým a dospelým, že dať kladnú odpoveď svojím rozhodným „áno“ na Ježišovo pozvanie je niečo normálne a nie nenormálne. Musíme spoločne pracovať na obnovení kultúry povolaní.

Naše povolanie sa vracia k prameňu nášho bytia, pretože Boh na nás myslel ešte pred stvorením sveta a pred naším počatím.

„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa.“ (Jeremiáš 1,5)
„Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil.“ (Efezanom 1,4)
„Ustanovím ťa za svetlo pohanom.“ (Izaiáš 49,6)

Kultúra povolaní predstavuje prostredie, v ktorom každý môže objaviť a znovu nájsť dôvod svojej existencie na tejto zemi, zmysel svojho života, poslanie, ktoré má naplniť, povolanie, na ktoré má odpovedať. Kultúra povolaní dáva prvenstvo Ježišovi, či už ide o povolanie k laickému stavu alebo k zasvätenému životu.

V srdci nosíme hlbokú túžbu odovzdať budúcim generáciám charizmu a spiritualitu, ktorú sme dostali. Modlitby za nové povolania spolu s naším úsilím a aktivitami neustále vystupujú k Bohu. Začiatok 5. storočia vincentskej charizmy nám ponúka novú príležitosť zintenzívniť snahy o vytváranie kultúry povolaní. Je to aj v súlade s témou tohoročnej biskupskej synody, ktorá sa bude konať v októbri v Ríme: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“.

Zverme to všetko Božej prozreteľnosti a príhovoru Panny Márie Zázračnej medaily, svätých, blahoslavených a Božích služobníkov Vincentskej rodiny a navzájom sa povzbudzujme slovami svätého Vincenta de Paul, ktorý na otázku, čo ešte mohol v živote urobiť, odpovedal: „viac“.

 

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič,
Generálny predstavený

 

Originál listu na stiahnutie TU!

.

Rím, 28. novembra 2017

LIST NA ADVENT

„Láska je nekonečne vynaliezavá“, a preto

v Eucharistii nájdete všetko.

 

Všetkým členom vincentskej rodiny

Drahé sestry a bratia!

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Vo svojom liste z 27. septembra 2016, ktorý som napísal pri príležitosti sviatku nášho zakladateľa, som vám navrhol pouvažovať o svätom Vincentovi de Paul ako o „mystikovi kresťanskej lásky“. Na základe tohto listu sme sa zamýšľali nad tým, čo urobilo zo svätého Vincenta de Paul mystika lásky.

Minulý rok sme v liste na advent uvažovali o „Vtelení“, ako o jednom z pilierov spirituality svätého Vincenta. V liste na pôst 2017 sme sa viac zamerali na druhý pilier spirituality nášho Zakladateľa, a to na „Najsvätejšiu Trojicu“. V tohoročnom liste na advent budeme meditovať o treťom pilieri Vincentovej spirituality – o „Eucharistii“.

V pasáži o základoch našej spirituality, kde je zmienka o Vtelení a o Najsvätejšej Trojici, Vincent poznamenáva, že v Eucharistii nájdete všetko. Píše:

Neexistuje lepší spôsob na uctenie si týchto tajomstiev (Najsvätejšej Trojice a Vtelenia), ako náležité slávenie a dobré prijímanie Najsvätejšej Eucharistie, či sa už na ňu pozeráme ako na sviatosť alebo ako na obetu. Ona je totiž súhrnom všetkých tajomstiev viery a bezprostredne posväcuje, a napokon vedie k sláve duše tých, ktorí ju hodne prijímajú a dôstojne obetujú. V nej sa zároveň vzdáva najvyššia sláva Trojjedinému Bohu a Vtelenému Slovu. Preto sa nám nadovšetko odporúča, aby sme tejto sviatosti i obeti prejavovali úctu, aká jej náleží. Ba s celou horlivosťou srdca sa máme snažiť, aby jej úctu a poklonu vzdávali všetci ľudia. Budeme sa o to usilovať zo všetkých síl, no najmä tak, že podľa možností zabránime akémukoľvek prejavu neúcty v slovách či skutkoch a starostlivo budeme vysvetľovať iným, čo majú veriť v súvislosti s týmto veľkým tajomstvom, i to, akým spôsobom ho majú uctievať.[1]

V Eucharistii môžete nájsť, uvažovať, meditovať, kontemplovať, adorovať a osobne stretnúť Ježiša vo všetkých etapách jeho života, počínajúc Vtelením:

• Ježiš v lone Márie
• Ježiš v jasliach
• Ježiš ako dieťa v Nazarete so svojimi rodičmi – Máriou a Jozefom
• Ježiš v čase trojročného verejného účinkovania, kedy ohlasuje Radostnú zvesť
• Ježišovo umučenie a smrť na kríži
• Ježišovo zmŕtvychvstanie
• Ježišovo nanebovstúpenie
• Najsvätejšia Trojica.

K Vincentovmu presvedčeniu, že v Eucharistii nájdete všetko, sa viažu ešte ďalšie inšpirujúce prorocké slová, ktoré vychádzajú z jeho najhlbšej životnej skúsenosti: „Láska je nekonečne vynaliezavá.“ Ide o jeden z najznámejších Vincentových výrokov, ktorý vyslovil v súvislosti s Eucharistiou, aby sa pokúsil vysvetliť, čím Eucharistia je, aké sú jej účinky a čo v nej môžeme nájsť. Ježiš vo svojej vynaliezavosti našiel konkrétny spôsob, ako byť vždy s nami, ako nás neustále sprevádzať a zostať s nami po všetky dni až do skončenia sveta. Jeho nekonečne vynaliezavá láska nás neprestajne udivuje aj dnes, tu a teraz!

Naviac, keďže je láska nekonečne vynaliezavá, Ježiš sa nechal pribiť na hanebné drevo kríža, aby získal duše a srdcia ľudí, po ktorých láske túžil, nespomínajúc všetko ostatné, čo kvôli tomu podstúpil, kým bol medzi nami. Predvídal, že v prípade jeho neprítomnosti by ľudské srdcia mohli naňho zabudnúť či ochabnúť. Aby tomu predišiel, ustanovil Najsvätejšiu sviatosť, v ktorej je skutočne a podstatne prítomný tak, ako hore na nebesiach. A  navyše, keď už sa chcel uponížiť a zriecť seba samého ešte viac než pri vtelení, mohol sa nám stať v niečom podobnejší alebo aspoň nás urobiť podobnejších jemu. On to však zariadil tak, aby nám táto Prevelebná sviatosť slúžila za pokrm a nápoj, a bola tak prostriedkom, ktorý naznačuje, že taká istá jednota a podobnosť, aká je medzi prirodzenou formou a podstatou, sa duchovne vytvára aj v každom človeku. Keďže láska môže a chce všetko, chcela to takto. A z obavy, že by ľudia nechápali takéto neslýchané tajomstvo a taktiku lásky, a začali by zanedbávať pristupovanie k tejto sviatosti, donútila ich k tomu pod hrozbou večnej nemilosti: Nisi manducaveritis carnem Filii hominis, non habebitis vitam. (Ak nebudete jesť telo Syna človeka, nebudete mať v sebe život.) (porov. Jn 6, 53)[2]

Ak v Eucharistii nájdeme všetko, tak potom práve v nej sa nám Ježiš prihovára tu a teraz už z lona svojej Matky. Hovorí nám tu a teraz ako nemluvňa z jasieľ. Rozpráva k nám tu a teraz ako dieťa z Nazareta. Prihovára sa nám tu a teraz ako Ten, ktorého poslal Otec, ako Ten, ktorý kade chodil, dobre robil. Tu a teraz nám rozpráva o svojom umučení a ukrižovaní, o svojom zmŕtvychvstaní i nanebovstúpení. Rozpráva sa s nami tu a teraz ako jedna z osôb Najsvätejšej Trojice. Realita tu a teraz každej ľudskej bytosti od počatia až po smrť je vždy prítomná v eucharistickom tu a teraz, podobne ako eucharistické tu a teraz je prítomné v tu a teraz každého človeka.

Keď ustanovil Najsvätejšiu sviatosť oltárnu, povedal svojim apoštolom: Desiderio desideravi hoc pascha manducare vobiscum, čo znamená: veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka. Keď teda Boží Syn, ktorý sa nám dáva v Oltárnej sviatosti, tak vrúcne túži po spojení s nami, či nie je správne, aby po ňom z celého srdca túžila duša, ktorá ho chce prijať a pre ktorú je on zvrchovaným dobrom? Buďte si isté, milé dcéry, že to, čo povedal svojim apoštolom, hovorí aj každej z vás. Preto sa máte snažiť roznecovať svoju túžbu po sviatostnom spojení pomocou dobrých myšlienok. Ktože som ja, môj Spasiteľu, že túžiš prísť ku mne? Môj Bože, aj ja z celého srdca túžim prísť k tebe, lebo ty si mojím najvyšším dobrom a konečným cieľom. Zosnulý ženevský biskup hovorieval, že každú svätú omšu slúži tak, ako by bola posledná a prijíma tak, ako by to bolo viatikum, teda pokrm na cestu do večnosti. Je to naozaj vynikajúce cvičenie, milé dcéry, a preto vám ho čo možno najviac odporúčam.[3]

Drahé sestry a bratia, adventný čas nám dáva nádhernú príležitosť prehĺbiť a posilniť tretí pilier našej vincentskej spirituality, ktorým je Eucharistia – táto „nekonečne vynaliezavá láska“, to miesto, kde nájdeme všetko! Preto navrhujem, aby sme vykonali nasledovné kroky v snahe oživiť, obnoviť alebo prehĺbiť miesto Eucharistie v našom živote:

1. 1. 1. 1. Vyhraďme si čas pred slávením svätej omše a v tichosti sa pripravme na sprevádzanie Ježiša na jeho ceste na Kalváriu, na kríž, na smrť i na zmŕtvychvstanie.
         2.  Po slávení svätej omše sa v tichosti poďakujme Ježišovi za to, že sme opäť mohli byť svedkami a účastníkmi jeho obeti, smrti a zmŕtvychvstania.
         3. Raz v týždni si v komunite vykonajme aspoň polhodinovú adoráciu pred Oltárnou sviatosťou, alebo sa zúčastnime na adorácii vo farnosti, prípadne tam, kde je vystavená Najsvätejšia oltárna sviatosť.
         4.  Zakaždým, keď odchádzame z domu, zastavme sa v kaplnke domu, alebo keď prechádzame popri kostole, vojdime doň na chvíľu a poprosme sviatostného Ježiša, aby šiel s nami tam, kam ideme, sprevádzal nás v službe, ktorú máme vykonať, a pomohol nám splniť úlohu, na ktorú sme sa podujali.
            … po adorácií Najsvätejšej sviatosti a obetovaní práce, ktorú idú robiť, si poprosia od neho milosť povedať chudobným chorým to, čo by chcel, aby im v jeho mene povedali pre ich spásu.[4]
         5. Vždy, keď sa odniekiaľ vrátime, zastavme sa v kaplnke domu alebo v kostole, aby sme poďakovali Ježišovi za každé požehnanie. Nech sa zachovávajú aj iné chvályhodné zvyky Spoločnosti, ako napr.: Pred odchodom z domu, či po návrate, ísť do kostola pozdraviť Pána Ježiša v Oltárnej sviatosti.[5]
         6. Počas dňa navštívme na chvíľu Ježiša v bohostánku, aby sme znova našli vnútorný pokoj, sústredili sa, mohli prijať znamenie či odpoveď na otázky a pochybnosti, ktoré nás v danej chvíli trápia.
            … ak niekto povie niečo nemilé, čo nám ťažko padne, netreba vôbec reagovať, ale pozdvihnúť svoje srdce k Bohu a poprosiť ho o milosť zniesť to z lásky k nemu. Potom ísť pred Najsvätejšiu sviatosť a vyžalovať sa nášmu Pánovi…[6]

Poprosil som nášho spolubrata Emerica Amyot d’Inville, misionára z Madagaskaru, aby sa s nami podelil o osobnú reflexiu na tému Eucharistie. Nech sú jeho myšlienky inšpiráciou pre vašu osobnú kontempláciu.

Svätý Vincent kládol osobitný dôraz na Eucharistiu v duchovnom živote svojich synov a dcér, ale aj pri misijných kázňach. Aj dnes musí mať v našom živote hlavné miesto. Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil o niekoľko bodov, ktoré sa mi zdajú zvlášť dôležité pre náš súčasný duchovný i apoštolský život.

Prvá reflexia sa vzťahuje špeciálne na kňazov. Chcel by som zdôrazniť jeden dôležitý, no niekedy zanedbávaný fakt: keď slávime svätú omšu my, služobníci Eucharistie, stávame sa jedno s Kristom vďaka nášmu služobnému kňazstvu. Konajúc v mene a v osobe Krista Hlavy vstupujeme do Kristovho „ja“, jediného veľkňaza. Prepožičiavame mu svoj hlas, svoje ruky i srdce, takže pri vyslovovaní Kristových slov v prvej osobe – „Toto je moje telo… Toto je moja krv“ – Ježiš premieňa chlieb na svoje Telo a víno na svoju Krv. Vďaka tomu sa medzi Kristom a nami kňazmi vytvára väčšia intimita, ktorú nám treba denne vychutnávať, a ktorá dáva hlboký zmysel našej kňazskej identite.

Krstom sme sa všetci – kňazi, bratia, sestry i vincentskí laici – stali „Kristovými vernými“, aby sme to vyjadrili slovami Koncilu. Takže z titulu nášho všeobecného kňazstva veriacich máme všetci bez rozdielu obetovať Otcovi svoj život i život všetkých okolo nás v spojení s Kristovou eucharistickou obetou. Počas svätej omše, vo chvíli obetovania alebo aj pri pozdvihovaní, pripojme svoj život, život sveta i Cirkvi k Ježišovej obeti predkladanej nebeskému Otcovi, aby sme mu vzdali slávu a prijali od neho milosti a požehnanie. Takto sa súčasťou našej svätej omše stanú konkrétne ľudské potreby, ktoré budú skrze Krista obetované Bohu Otcovi.

Všetci Kristovi verní bez výnimky môžu pristupovať k sv. prijímaniu, ktoré je vyvrcholením svätej omše. Ježišove slová u sv. Jána: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 56), nás majú sýtiť a viesť k poďakovaniu po svätom prijímaní, aby z neho urobili tichý a kontemplatívny okamih láskyplnej intimity s Kristom, o ktorom Ján v úvode state o poslednej večeri povedal: „Pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“ (13, 1b). Kristus, ktorý nás miloval do krajnosti vo svojom utrpení i vo svojej Eucharistii, ktorá je naň pamiatkou, očakáva od nás lásku ako odpoveď na jeho lásku. Práve po svätom prijímaní je ten moment, kedy mu ju máme prejaviť v tichej a vrúcnej modlitbe. Naše prijímanie bude mať takú hodnotu, akú hodnotu bude mať naše poďakovanie.

A napokon, po svätej omši sa nelúčime s Ježišom, ktorého zanecháme v tichu bohostánku, ale odchádzame s ním „zostávajúc v ňom a on v nás“, aby sme s ním a v ňom prežívali celý svoj deň s jeho programom, radosťami, starosťami a povinnosťami. S ním odchádzame k ľuďom, s ktorými žijeme a ktorí sú nám zverení. My, členovia vincentskej rodiny, ideme evanjelizovať chudobných, slúžiť im telesne i duchovne, ohlasovať im slovo života a prispievať k ich ľudskému rozvoju, „nasledovaním Krista, evanjelizátora chudobných“ a v jednote s ním.

„Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia“ (Jn 15, 5). Toto je cieľom Eucharistie a tajomstvom duchovnej plodnosti nášho života i apoštolátu.

Reflexia, meditácia, kontemplácia, adorácia a osobné stretnutie s Ježišom v Eucharistii a v Najsvätejšej sviatosti – tej Ježišovej nekonečne vynaliezavej láske, kde nájdeme všetko – nech nám pomáhajú pripraviť sa na blížiace sa vianočné sviatky i na celoživotné poslanie, ktoré sme povolaní uskutočniť!

 

[1] Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, Kapitola X., článok 3.

[2] Coste XI, 146 ; Konferencia 102, Povzbudenie zomierajúceho brata, 1645.

[3] Coste IX, 336 ; Konferencia 31, O svätom prijímaní, 18. augusta 1647.

[4] Coste XIII, 766; Dokument 186, O príprave chorých z nemocnice Hôtel-Dieu na generálnu sv. spoveď (1636).

[5] Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, Kapitola X., článok 20.

[6] Coste X, 185; Konferencia 74, O láske k telesným a duchovným utrpeniam (Spoločné pravidlá, čl. 6), 23. júla 1656.

 

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM

Generálny predstavený

 

Na stiahnutie TU!

 

Pápež František sa modlí pred relikviou sv. Vincenta de Paul počas stretnutia s členmi vincentínskej rodiny
na Námestí sv. Petra vo Vatikáne – ANSA

Vo Vatikáne, 14. októbra 2017

Vatikán 14. októbra – Adorovať, byť pohostinnými a kráčať. To sú tri kľúčové slová príhovoru pápeža Františka, ktorý dnes na Námestí sv. Petra adresoval viac než jedenástim tisíckam zástupcov Vincentínskej rodiny z celého sveta. Členovia jej rôznych vetiev a združení, medzi ktorými boli sestry vincentky, rehoľníci vincentíni, sestry satmárky a ďalšie formy zasväteného života ako aj laické združenia, sa stretli v Ríme na štvordňovom jubilejnom sympóziu pri príležitosti záverečných osláv 400. výročia zrodu charizmy sv. Vincenta de Paul.

Ducha zakladateľa sprítomňovala relikvia jeho srdca, ktoré sa uchováva v Paríži. Za všetkých Svätého Otca pozdravil generálny predstavený vincentínov páter Tomaž Mavrič CM. Prítomná bola aj 120-členná skupina zo Slovenska, ktorú sprevádzal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. Program vincentínskeho jubilea vyvrcholí vo Večnom meste zajtra.

 

Príhovor pápeža Františka Vincentínskej rodine pri 400. jubileu charizmy sv. Vincenta de Paul

„Drahí bratia a sestry,

ďakujem za vaše vrúcne prijatie a ďakujem generálnemu predstavenému za uvedenie tohto nášho stretnutia.

Zdravím vás a spoločne s vami ďakujem Pánovi za štyristo rokov vašej charizmy. Sv. Vincent vyvolal obrovskú vlnu lásky, ktorá trvá storočia. Vlnu lásky, ktorá vyšla z jeho srdca. Práve preto tu dnes máme relikviu, ktorou je srdce sv. Vincenta. Chcel by som vás dnes povzbudiť, aby ste pokračovali na tejto ceste, ponúknuc vám tri jednoduché slovesá, o ktorých si myslím, že sú veľmi dôležité pre vincentínskeho ducha, ale tiež pre kresťanský život vo všeobecnosti: adorovať, prijímať a kráčať.

Adorovať. Výzvy sv. Vincenta pestovať vnútorný život a venovať sa modlitbe, ktorá očisťuje a otvára srdce, sú nespočetné. Pre neho je modlitba základom. Je to každodenný kompas, je akoby príručkou života, je – ako to napísal – «veľkou knihou ohlasovateľa»: len ak sa modlíme, čerpáme od Boha lásku, ktorú máme vlievať svetu; jedine modliac sa je možné dotýkať sa sŕdc ľudí pri ohlasovaní evanjelia (porov. List A. Durandovi, 1658).

Pre sv. Vincenta však modlitba nie je len povinnosťou a už vôbec nie akousi množinou formúl. Modlitba znamená zastaviť sa pred Bohom, aby sme boli s ním, aby sme sa venovali jednoducho jemu. Toto je tá najčistejšia modlitba, tá, ktorá vytvára priestor Pánovi a jeho chvále a ničomu inému: adorácia.  

Keď sme objavili adoráciu, stáva sa nám nevyhnutnosťou, lebo je čistou intimitou s Pánom, ktorá dáva pokoj a radosť a zbavuje trápení života. Preto keď bol niekto zvlášť pod stresom, sv. Vincent mu radil aj to, aby zotrval v modlitbe «bez napätosti, vrhajúc sa k Bohu jednoduchými pohľadmi, bez snahy dosiahnuť jeho prítomnosť citovým úsilím, ale odovzdaním sa mu» (List G. Pesnelleovi, 1659).

To je adorácia: postaviť sa pred Pána, s úctou, pokojne a v tichu, dajúc prvenstvo jemu, odovzdajúc sa mu v dôvere. A potom ho poprosiť o jeho Ducha, aby prišiel k nám a zložiť svoje starosti na neho. Tak sa súčasťou adorácie stávajú aj ľudia v núdzi, naliehavé problémy, ťažké a zložité situácie; takže sv. Vincent žiadal «adorovať v Bohu» dokonca aj tie záležitosti, ktoré len ťažko chápeme a akceptujeme (porov. List F. Getovi, 1659).

Ten, kto adoruje, kto navštevuje živý zdroj lásky, nemôže sa ním takpovediac „nenakaziť“. A začína sa správať k druhým tak, ako sa Pán správa k nemu: stáva sa milosrdnejším, chápavejším, ochotnejším, prekonáva vlastnú strnulosť a otvára sa druhým. 

Takto sa dostávame k druhému slovesu: byť pohostinnými. Keď počujeme toto slovo, prichádza nám okamžite na myseľ niečo, čo treba vykonať. V skutočnosti však pohostinnosť predstavuje oveľa hlbšiu schopnosť: nevyžaduje len urobiť niekomu miesto, ale byť ľuďmi, ktorí prijímajú, sú ochotní, naučení obetovať sa pre druhých. Tak ako Boh voči nám, tak aj my voči druhým.

Pohostinne prijať znamená uviesť na správnu mieru vlastné „ja“, napriamiť spôsob myslenia, pochopiť, že život nie je mojim súkromným vlastníctvom a že čas mi nepatrí. Je to pomalé odpútavanie sa od všetkého, čo je moje: od môjho času, môjho odpočinku, mojich práv, mojich plánov, môjho programu. Ten, kto pohostinne prijíma, zrieka sa svojho „ja“ a necháva vstúpiť do života „ty“ a „my“.

Pohostinný kresťan je opravdivým mužom a ženou Cirkvi, lebo Cirkev je Matkou, a matka pohostinne prijíma život a sprevádza ho. A tak, ako sa syn podobá matke, majúc jej črty, tak kresťan nesie tieto črty Cirkvi. Takže naozaj verným synom Cirkvi je ten, kto pohostinne prijíma, kto bez lamentovania vytvára svornosť a spoločenstvo a s veľkodušnosťou zasieva pokoj, aj keď mu to nie je opätované.

Nech nám sv. Vincent pomôže doceniť toto cirkevné «DNA» prijatia, ochoty a spoločenstva, aby sa z nášho života vytratila «akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba» (Ef 4,31).

Posledným slovesom je kráčať. Láska je dynamická, vychádza zo seba. Ten, kto miluje, nesedí v kresle hľadiac dokola v čakaní na príchod lepšieho sveta, ale s nadšením a jednoduchosťou vstáva a ide. Sv. Vincent to povedal dobre: «Naším povolaním je teda ísť, a nie iba do jednej farnosti alebo len do jednej diecézy, ale ísť do celého sveta. A čo tam? Zapaľovať srdcia ľudí, robiť to, čo robil Boží syn; on, ktorý prišiel priniesť do sveta oheň, aby ho zapálil svojou láskou» (Konferencia z 30. mája 1659).

Toto povolanie je trvalo platné pre všetkých. Každému kladie otázky: „Kráčam v ústrety druhým, ako to chce Pán? Prinášam tam, kam idem tento oheň lásky, alebo ostávam uzavretý, aby som sa ohrieval pri vlastnom kozube?“

Drahí bratia a sestry, ďakujem vám, že ste v pohybe na cestách sveta, tak ako by to sv. Vincent od vás žiadal aj dnes. Želám vám, aby ste sa nezastavili, ale naďalej denne čerpali z adorovania Božiu lásku a šírili ju vo svete cez dobrú nákazlivosť lásky, ochoty a svornosti. Žehnám všetkých vás i tých chudobných, ktorých stretávate. A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-

Na stiahnutie TU!

 

Vo Vatikáne, 27. septembra 2017

Drahí bratia a sestry!
Pri príležitosti 400. výročia charizmy, z ktorej sa zrodila vaša Vincentská rodina, vám chcem adresovať slová vďačnosti a povzbudenia. Zároveň chcem vyzdvihnúť hodnotu a aktuálnosť svätého Vincenta de Paul.

Svojou cestou života kráčal vždy otvorený na poznávanie Boha i seba samého. Jeho neustále hľadanie bolo umocnené silou milosti: ako pastier zažil ohromujúce stretnutie s Ježišom – Dobrým Pastierom v osobe chudobných. To sa potvrdilo najmä vo chvíli, keď sa nechal osloviť pohľadom človeka prahnúceho po milosrdenstve a životnou situáciou rodiny, ktorá všetko postrádala. Práve vtedy zachytil pohľad Ježiša, ktorý ho rozrušil a vyzval, aby už nežil pre seba, ale bezvýhradne mu slúžil v chudobným, ktorých Vincent de Paul neskôr nazve: „naši páni a učitelia“ (Korešpondencia, príhovory, dokumenty, XI, 393). Jeho život sa teda zmenil na neustálu službu až do jeho posledného dychu života. Jeden citát z Písma dal zmysel jeho poslaniu: „Poslal ma hlásať Radostnú zvesť chudobným.“ (porov. LK 4,18)

Pocítil silnú túžbu po tom, aby Ježiša spoznali aj chudobní, a preto sa rozhodol intenzívne o ňom kázať počas ľudových misií a osobitnú pozornosť venovať formácii kňazov. Používal jednoduchý spôsob, svoju „malú metódu“, to znamená kázať najprv svojím vlastným životom a až potom slovami, úplne jednoducho, zrozumiteľne a priamo. Duch Svätý si z neho urobil nástroj, ktorým roznietil v Cirkvi elán veľkodušnosti. Svätý Vincent inšpirovaný prvými kresťanmi, ktorí mali „jedno srdce a jednu dušu“ (Sk 4,32), zakladal „Bratstvá“, aby sa starali o najchudobnejších ľudí, žili v spoločenstve a s radosťou dávali do spoločného svoje vlastné prostriedky. Mali to robiť v istote, že Ježiš a chudobní sú najvzácnejším pokladom, a pretože – ako zvykol rád opakovať – „keď ideš navštíviť chudobného, stretneš sa s Ježišom“.

Z tohto „horčičného zrnka“ zasiateho v roku 1617 vzišla Misijná spoločnosť a Spoločnosť dcér kresťanskej lásky. Neskôr sa rozvetvovalo do ďalších inštitútov a spolkov, až sa stalo veľkým stromom (porov. Mk 4, 31-32) – vašou rodinou. Ale všetko začalo týmto maličkým horčičným zrnkom: Svätý Vincent nikdy nechcel byť vedúcou osobnosťou či lídrom, ale „zrnkom“. Bol presvedčený, že pokora, láskavosť a jednoduchosť sú základnými podmienkami na zrealizovanie zákona semienka, ktoré dáva život práve vtedy, keď odumiera (porov. Jn 12, 20-26). To je jediný zákon, ktorý robí kresťanský život plodným, zákon, pri ktorom darovaním dostávame, strácaním sa nachádzame a skrývaním sa žiarime. Svätý Vincent bol tiež presvedčený, že to človek nemôže robiť sám, ale spoločne – ako Cirkev, ako Boží ľud. Tu by som rád pripomenul jeho prorockú intuíciu, vďaka ktorej vyzdvihol výnimočné ženské schopnosti, ktoré sa prejavili v duchovnej zdatnosti a ľudskej citlivosti svätej Lujzy de Marillac.

„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“, (Mt 25,40) hovorí Pán. K podstate Vincentskej rodiny patrí hľadanie „najchudobnejších a najviac opustených“ s hlbokým vedomím, že nie sme „hodní poskytnúť im svoje nepatrné služby“ (Korešpondencia, príhovory, dokumenty, XI, 393). Prajem si, aby tento rok vzdávania vďaky Pánovi a prehĺbenia charizmy bol príležitosťou na uhasenie smädu pri prameni, na osvieženie sa pri žriedle pôvodného ducha. Nezabudnite, že pramene milosti, z ktorých pijete, vytryskli zo sŕdc neochvejne zakotvených v láske, zo „vznešených vzorov lásky“ (Benedikt XVI., Encyklika Deus caritas est, 40). Rovnakú sviežosť prinesiete iba vtedy, ak upriamite svoj pohľad na skalu, z ktorej všetko vytrysklo. Touto skalou je chudobný Ježiš, ktorý žiada, aby sme ho spoznali v človekovi, ktorý je chudobný a bezmocný. Pretože je tu. A vy zas, keď sa stretáte s krehkými existenciami doráňanými ťažkou minulosťou, ste povolaní stať sa skalou: nie však tvrdou a neochvejnou, ani nie necitlivou na utrpenie. Máte sa stať mocným oporným bodom, pevne odolávajúcim rizikám doby, odolným voči nepriazni, pretože „pozeráte na skalu, z ktorej ste vytesaní a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní“ (Iz 51,1). Takto ste povolaní ísť na periférie ľudského údelu a niesť tam nie svoje schopnosti, ale Pánovho ducha, „Otca chudobných“. Hojne vás rozsieva po svete ako semená, ktoré klíčia z vyprahnutej zeme, ako balzam útechy pre toho, kto je ranený, ako oheň lásky, ktorý dokáže rozohriať toľké srdcia skrehnuté opustenosťou a stvrdnuté odmietnutím.

V podstate sme všetci povolaní piť zo skaly, ktorou je Pán a uhasiť smäd sveta láskou, ktorá pochádza od Neho. Láska je srdcom Cirkvi, je dôvodom jej činnosti a dušou jej poslania. „Láska je zlatou niťou celej sociálnej náuky Cirkvi. Každá zodpovednosť a angažovanosť, vytýčená v tejto náuke, čerpá z lásky, ktorá je podľa Ježišovho učenia syntézou celého Zákona.“ (Benedikt XVI., Encyklika Caritas in veritate, 2). To je cesta, ktorou máme kráčať, aby Cirkev bola stále viac matkou a učiteľkou lásky, s čoraz silnejšou a štedrejšou láskou medzi vami i voči všetkým ľuďom (porov. 1 Sol 3,12): zhoda a komúnia vo vnútri Cirkvi, otvorenosť a prijatie výziev zvonku, odvaha zrieknuť sa toho, čo by mohlo byť výhodou, aby sme vo všetkom nasledovali Pána a naplno objavili seba samých a zo zdanlivej slabosti lásky urobili jediný dôvod svojej hrdosti (porov. 2 Kor 12,9). Veľmi aktuálne sú slová Koncilu, ktoré v nás rezonujú: „Ježiš Kristus […] hoci bol bohatý, stal sa chudobným. Tak aj Cirkev, hoci potrebuje ľudské prostriedky, aby mohla plniť svoje poslanie, nie je ustanovená na to, aby hľadala svetskú slávu, ale aby aj svojím vlastným príkladom šírila skromnosť a sebazaprenie. Veď aj Otec poslal Krista, aby hlásal evanjelium chudobným… podobne Cirkev zahŕňa láskou všetkých, ktorých sužuje ľudská krehkosť, ba v chudobných a trpiacich spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa, snaží sa zmierňovať ich nedostatok a chce v nich slúžiť Kristovi.“ (II. vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 8)

Svätý Vincent to praktizoval po celý svoj život a aj dnes sa prihovára každému z nás i všetkým členom Cirkvi. Svojím svedectvom nás pozýva, aby sme vždy kráčali cestou a boli pripravení nechať sa prekvapiť Pánovým pohľadom i jeho Slovom. Žiada od nás chudobu srdca, totálnu disponovanosť a nefalšovanú pokoru. Pobáda nás k bratskému spoločenstvu medzi nami a k odvážnej misii vo svete. Prosí nás, aby sme sa oslobodili od zložitého vyjadrovania, od egocentrických rečí sústredených na seba i od naviazanosti na materiálne dobrá, ktoré nás môžu na chvíľu uspokojiť, no nemôžu nám dať Boží pokoj a dokonca sú často prekážkou v plnení misie. Vyzýva nás, aby sme investovali do kreativity lásky s autentickosťou „srdca, ktoré vidí“ (porov. Benedikt XVI., Encyklika Deus Caritas est, 31).

Láska sa totiž neuspokojí len s dobrými návykmi z minulosti, ale dokáže meniť aj prítomnosť. A to je ešte potrebnejšie v dnešnej dobe, v meniacej sa spletitosti súčasnej globalizovanej spoločnosti, kde niektoré formy almužny a pomoci, aj keď zdôvodnené veľkorysými úmyslami, môžu podporovať určité formy zneužívania, nelegálnosti a neprinášať skutočný a trvalý pokrok. Z tohto dôvodu je vynaliezavosť v láske, organizované zbližovanie sa a investovanie do formácie aktuálnym učením, ktoré máme od svätého Vincenta. Jeho príklad nás zároveň povzbudzuje, aby sme ponúkali priestor a čas chudobným, novodobým chudobným, príliš početným chudobným dnešnej doby, a aby sme prijali za svoje ich myšlienky i ťažkosti. Kresťanstvo bez kontaktu s tými, ktorí trpia, sa stáva neinkarnovaným kresťanstvom, ktoré nie je schopné dotýkať sa Kristovho tela. Je potrebné stretávať sa s chudobnými, dávať prednosť chudobným, nechať zaznieť ich hlas, aby vplyvom dnešnej chvíľkovej kultúry nebola ich prítomnosť zredukovaná na mlčanie. Pevne dúfam, že slávenie svetového dňa chudobných – 19. novembra – nám pomôže v našom „povolaní nasledovať Ježiša chudobného“, stávať sa „čoraz viac a čoraz lepšie konkrétnym znakom Kristovej lásky k tým najmenším a najnúdznejším“ a odpovedať „na kultúru vyraďovania a plytvania“ (Posolstvo k 1. svetovému dňu chudobných „Nemilujme slovami, ale skutkami“, 13. júna 2017).

Pre Cirkev i pre vás vyprosujem milosť nachádzať Pána Ježiša v hladnom a smädnom bratovi, v cudzincovi, v človekovi zbavenom odevu i dôstojnosti, v chorom a uväznenom, ale aj v tom, ktorý je nerozhodný, nevedomý, ponorený v hriechu, zarmútený, nevzdelaný, ustráchaný či nepríjemný. Prosím, aby sme v Ježišových oslávených ranách našli silu lásky, šťastie zrnka, ktoré umieraním dáva život, plodnosť skaly, z ktorej prýšti voda, radosť zo schopnosti vyjsť zo seba a ísť do sveta bez nostalgie za minulosťou, ale s dôverou v Boha, s tvorivým prístupom k výzvam dneška i zajtrajška, pretože – ako hovorieval svätý Vincent – „láska je nekonečne vynaliezavá“.

Vo Vatikáne, 27. septembra 2017
Spomienka na svätého Vincenta de Paul
svätý otec František

Na stiahnutie TU!