Kategória: Listy predstavených

Rím, 25. januára 2017

 

Drahí členovia vincentskej rodiny!

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Moje srdce je naplnené vďačnosťou a radosťou za tento „dar z neba“ dávajúci vincentskej rodine možnosť po celý rok 2017 sláviť 400. výročie vincentskej charizmy, ktorá zanechala tak hlboké stopy Ježišovej bezvýhradnej lásky vo svete za uplynulých 400 rokov a pokračuje v tom aj dnes!

V tomto roku si každá vincentská rodina sama vyberie dátum začiatku slávenia. Niektorí už začali, iní začnú neskôr. Ale je jeden dátum, ktorý je prameňom, pôvodom tohto slávenia, začiatkom „cesty svätého Vincenta de Paul“, začiatkom vincentskej charizmy. Je to 25. január 1617 v dedinke Folleville [folvil], vo Francúzsku.

Práve v tejto malej dedinke sa Vincenta dotkla nesmierna duchovná bieda vidieckeho ľudu. O niekoľko mesiacov neskôr zažil v meste Châtillon [šatijon] obrovskú materiálnu chudobu, čo bolo podnetom pre založenie Paní kresťanskej lásky, dnes známych pod menom AIC (na Slovensku SKL), ktoré na celom svete vydávajú krásne svedectvo o vincentskej charizme. Vincent začal povzbudzovaním iných, aby menili svoj život zvnútra a aby navštevovali ľudí vo svojom okolí, ktorí sú v materiálnej núdzi. Zároveň prešiel svojou vlastnou konverziou, keď sa rozhodol úplne zasvätiť život ľuďom nachádzajúcim sa v duchovnej i hmotnej biede a podnecovať k spolupráci mnoho a mnoho ľudí, ktorí kráčali v jeho šľapajach, aby Evanjelium urobili živým „tu a teraz“ pre milióny a milóny ľudí za celých 400 rokov, ktoré už odvtedy ubehli. Toto poslanie sa neskončí, dokiaľ kresťanská láska nebude globalizovaná, neobjíme každý kút sveta a nedotkne sa srdca každého človeka!

Téma jubilejného roka, ktorá nás bude sprevádzať celých 12 mesiacov, znie: „Bol som pocestný a pritúlili ste ma…“

Vo vincentskej rodine po celom svete je už mnoho úžasných iniciatív pre slávenie 400. výročia vincentskej charizmy na miestnej, národnej i medzinárodnej rovine a ďalšie iniciatívy sa objavia neskôr. Všetky sú inšpirované Ježišovými slovami z Matúšovho evanjelia 25, 31-46, ktoré sú tak drahé členom vincentskej rodiny a všetkým, ktorí žijú podľa charizmy Vincenta de Paul: „Bol som pocestný a pritúlili ste ma…“

Popri pozornosti na volanie chudobných zvonku nesmieme zabúdať na pohľad dovnútra – na chudobného, ktorý kričí v nás, na chudobu v nás, ktorá volá o pomoc a prosí o vyslobodenie a vykúpenie. Práve vďačnosť a priznanie si vlastnej úbohosti viedla Vincenta k očisteniu srdca; srdca, ktoré tak silno bilo pre ľudí na okraji spoločnosti! Vincent nepristupoval k človekovi cez teológiu „zhora“, ale skôr sa k nemu približoval z postoja svojej vlastnej chudoby, jeho prístup bol teda cez teológiu „zdola“. Prijať pocestného, ktorý je v nás, ktorý existuje v každom z nás, objať tohto cudzinca, akceptovať ho, potom všetko odovzdať Ježišovi, aby uzdravil naše zranenia, úplne sa Mu oddať a celkom sa zveriť jeho Prozreteľnosti – toto bola Vincentova cesta. Nech je to cesta aj každého z nás!

Trvalé plody týchto 400 rokov môžeme vidieť vďaka tisíckam členov početných vetiev vincentskej rodiny, ktorí nás predišli a ktorí sa snažili žiť ako Vincent, podľa jeho charizmy. Teraz je rad na nás.

Popri mnohých iniciatívach, na ktoré sa v tomto roku podujmeme pre oslávenie 400. výročia vincentskej charizmy, by som chcel povzbudiť a vyzvať každého jedného člena vincentskej rodiny k ešte jednej spoločnej iniciatíve, ktorá nijako nie je nová. Mnohí sa ju počas tohto jubilejného roku vynasnažia realizovať na rôznych rovinách, v rôznych častiach sveta, mimoriadnym spôsobom. Na jednej strane je to dávna, pradávna iniciatíva; na druhej strane je to iniciatíva vždy nová, bez prestania nová, ako evanjelium!

Mám na mysli nové povolania k zasvätenému životu v rôznych spoločnostiach v rámci vincentskej rodiny a nových členov v jej laických vetvách. Je samozrejmé, že iniciatíva vychádza vždy od Ježiša, ale my máme spolupracovať a osobe, ktorú Ježiš povoláva – či už k zasvätenému životu alebo k členstvu v laickej vetve vincentskej rodiny – čo najviac pomôcť, aby sa toto volanie naozaj zrealizovalo.

Iniciatíva je nasledovná. Každý z nás – spoločne, v skupine alebo individuálne – sa  počas jubilejného roka upriami na tento konkrétny cieľ: modliť sa, byť pozorný, rozmýšľať, povzbudiť a pozvať nového kandidáta k zasvätenému životu do jednej zo Spoločností vincentskej rodiny, alebo sa stať členom jednej z jej laických vetiev. Azda to nie je reálne? Je to ilúzia? S Ježišom je všetko možné!

Dúfame, že vďaka tejto iniciatíve počas jubilejného roka pribudne mnoho nových povolaní a dobrovoľníkov. Ďalší by sa k nám mohli pridať v nasledujúcich rokoch ako ovocie 400. výročia. Ježišovi nie je nič nemožné a my sme pozvaní robiť, čo je v našich silách, a tak  s ním spolupracovať. Božia prozreteľnosť sa už postará o ostatné. Iniciatíva a výzva sú jasné. Každý člen Spoločnosti v kruhu vincentskej rodiny si pre seba stanoví takýto cieľ: dávam sa Ježišovi ako nástroj na privedenie nového kandidáta do Spoločnosti, do ktorej patrím. Členovia laických vetiev vincentskej rodiny urobia podobne, aby počas tohto jubilejného roka získali pre svoju vetvu nového dobrovoľníka. Nič viac, a nič menej!

Uberajme sa v tomto milostivom roku so slovami svätého Vincenta de Paul:

„Prajem vám nové srdce a celkom novú lásku voči tomu, ktorý nás bez prestania miluje tak nežne, ako keby sa práve teraz do nás zamiloval; veď každé Božie zaľúbenie je vždy nové a nesmierne rozmanité, aj keď sa nikdy nemení.“ (List 288, Coste I, 417-418) 

Nech nás v tomto jubilejnom roku sprevádza príhovor Panny Márie Zázračnej medaily, svätého Vincenta de Paul a všetkých ostatných blahoslavených a svätých vincentskej rodiny!

 

Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený

 

Na stiahnutie TU!

 

Rím 18. februára 2015, Popolcová streda

Drahí bratia a sestry vincentskej rodiny!

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy v našich srdciach!

Pôstne obdobie je vhodným časom na premýšľanie o tajomstvách našej viery. Opäť sme pozvaní pripojiť sa k Ježišovi, ktorý kráča do Jeruzalema a sprevádzať ho až na Kalváriu, v tichosti zotrvať pri hrobe a zažiť slávu jeho vzkriesenia, na ktorej nám dáva účasť. Evanjelium Popolcovej stredy nám pripomína, že popri bohatstve vonkajších symbolov tohto milostivého času je pôstna doba vnútorným putovaním: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6, 6)

Téma tohto pôstneho zamyslenia je zameraná na zmierenie, pokoj a pokoru. Vybral som ju po skúsenostiach, ktoré som nadobudol počas mojich pastoračných návštev v dielach dcér kresťanskej lásky v Južnej Kórei a v Japonskom Nagasaki, v Mauritánii, Tunisku a v Afrike. Uprostred starostí, úzkostí, bolestí a utrpení, ktoré zakúšame vo svete i v našom osobnom živote, nám pôstny čas dáva mnoho príležitostí vojsť do „vnútra“ vlastnej duše, aby sme zachytili a precítili nesmiernu útechu, ktorú nám prinesie zmierenie, pokoj a pokora.

Zmierenie

Keď som navštívil dcéry kresťanskej lásky v Južnej Kórei, zaviedli ma do „Parku zmierenia“, ktorý tvorí územný pás medzi Južnou a Severnou Kóreou. Tento park bol vytvorený spoločným úsilím vlády a občanov po skončení Kórejskej vojny. Kórejčania tu prichádzajú uvažovať a modliť sa za zmierenie na tomto polostrove, ktorý tvoria dve krajiny, ale iba jeden národ s rovnakou históriou, jazykom i kultúrou. Dcéry kresťanskej lásky premenili našu návštevu na púť, keď sme pokojne prechádzali parkom, pričom sme premýšľali a modlili sa. Táto skúsenosť súvisí s pôstom, ktorý nás vyzýva, aby sme sa snažili o zmierenie v našom osobnom živote, začínajúc vnútorným uzmierením pri spomienke na to, že sme milované Božie deti. Až potom sa môžeme s prejavmi zmierenia priblížiť k našim rodinám, susedom, náboženským komunitám, našej práci, službám a k spoločenstvám, do ktorých patríme. Takýmto počínaním prehĺbime naše bratské a sesterské zväzky v našom Pánovi, Ježišovi Kristovi.

Keď dovolíme, aby duch zmierenia prenikol náš život, môžeme sa stotožniť s márnotratným synom, ktorého príbeh nám v pôstnom období ponúka Sväté písmo. Boli sme „mŕtvi“ a ožili sme; boli sme stratení a „našli sme sa“ vďaka nášmu Otcovi, ktorý chce s nami „hodovať a radovať sa“ (Lk 15, 32). Svätý Vincent de Paul, ktorý svoj život obetoval, aby prinášal zmierenie ľuďom všetkých spoločenských vrstiev, hovorieval: „Blaho pokoja a [zmierenia]… je niečo tak veľké a milé Bohu, že každému jednému hovorí: „Inquire pacem et persequere eam. Hľadajte pokoj a usilujte oň.“ (List 150 zo 16. septembra 1633, Coste I, str. 216)

V tejto pôstnej dobe sa modlime za zmierenie medzi národmi, napríklad medzi Severnou a Južnou Kóreou, medzi náboženstvami, krajinami i za zmierenie v našich rodinách a komunitách, aby sme boli ľuďmi, ktorých život a skutky odrážajú Kristovu lásku prinášajúcu zmierenie. Naozaj jedine skrze Ježiša môžeme dosiahnuť skutočné zmierenie, ktoré bude vždy na osoh Cirkvi i súčasnej spoločnosti.

Pokoj

Ovocím zmierenia je pokoj, ktorý ma privádza na moju druhú púť do Kobé v Japonsku počas návštevy spolubratov lazaristov a dcér kresťanskej lásky. Vybrali sme sa do Nagasaki, do mesta s najväčším počtom katolíkov v Japonsku. Ako to dokazujú dejiny, 9. augusta 1945 zasiahla Nagasaki atómová bomba. Po tejto strašnej skúsenosti sa Japonsko a ďalší ľudia dobrej vôle snažili vytvoriť viditeľný znak pokoja uprostred tejto tragédie. Vybudovali „Park pokoja“, ktorý sme navštívili. Je plný symbolov pokoja, ktoré venovali krajiny i ľudia celého sveta.

Veľmi ma zaujal hlavný symbol zobrazujúci volanie po pokoji. Je to socha sediaceho muža, ktorý jednu ruku vystiera a druhú dvíha k nebu. Jednou nohou sa opiera o zem a druhú má preloženú cez koleno, čo vyjadruje, že pre dosiahnutie pokoja je rovnako potrebná kontemplácia (preložená noha) ako aj činnosť (noha na zemi). Natiahnutá ruka symbolizuje, že všetci ľudia majú byť tvorcami pokoja a ruka zdvihnutá smerom hore vyjadruje, že na budovanie skutočného pokoja je potrebná Božia pomoc.

Základom zmierenia je pokoj, ktorý každý z nás potrebuje a ktorý začína v našom srdci. Až potom môže zapustiť korene v našich rodinách, náboženských komunitách, u našich susedov, v práci, v službách a v spoločenstvách, do ktorých patríme. Ako vincentská rodina sa máme usilovať o budovanie pokoja a všemožne ho podporovať. Svätý Vincent nám pripomína, že „láska si vyžaduje, aby sme sa snažili vnášať pokoj tam, kde ho niet.“ (List 2054 z 23. apríla 1656, Coste V, str. 602).

Pôstna doba je najvhodnejším časom na modlitbu za pokoj, hoci žijeme vo svete neustálych hrozieb vojny, terorizmu a násilia. Táto cesta k zmiereniu, ktorej ovocím je pokoj, sa uskutočňuje praktizovaním čnosti pokory. Túto čnosť naplno prejavenú v skutkoch som videl počas svojej návštevy dcér kresťanskej lásky v Mauritánii a v Tunisku.

Pokora

Dcéry kresťanskej lásky, ktoré chcú slúžiť chudobným v týchto krajinách, to musia robiť pokorne a diskrétne. V Mauritánii – v krajine, ktorá sa pokladá za stopercentne moslimskú – dcéry kresťanskej lásky pracujú s náboženskými komunitami kresťanského pôvodu, ktoré štátom nie sú oficiálne uznané. Dcéry kresťanskej lásky žijú v týchto krajinách vo veľkej osobnej i komunitnej pokore, pretože pracujú v laických organizáciách, ktoré slúžia chudobným. Nemajú v nich vedúce postavenie a musia spolupracovať s tými, ktorí ich riadia.

Pre život a prácu v takom prostredí nutne potrebujeme zmierenie a vnútorný pokoj, aby sme dokázali prijať tieto podmienky. To je výzvou predovšetkým k pravej pokore a „kenóze“, aby sa človek dokázal zriecť seba samého. Je ťažké žiť v prostredí, kde nie ste ani prijatí, ani uznaní.   A ešte ťažšie je, keď nemáte možnosť verejne svedčiť o Cirkvi, ani o vincentskej charizme.

To znamená, že čnosť pokory je tu možné praktizovať iba hlbokým duchovným životom a vzájomnou podporou v komunite. Nikdy nie je ľahké vzdať sa vedúceho postavenia a túžby ľudského ega po ocenení a uznaní. Prítomnosť dcér kresťanskej lásky v Severoafrickej provincii je nenápadným, ale pevným svedectvom pokory. Dáva našej charizme možnosť pokračovať v službe chudobným, najmä ľuďom žijúcim na okraji spoločnosti. Sú to chudobní nášho Pána a sv. Vincenta, maličkí, ktorí sú často odsunutí do úzadia alebo dokonca do zabudnutia.

Dnes dcéry kresťanskej lásky a členovia vincentskej rodiny slúžia po celom svete v podobných situáciách. Vo svojej pokornej a často skrytej službe sú svojím dobrovoľným svedectvom zajedno s chudobnými. Svätý Vincent hovorieval: „Pokora spočíva v tom, že sa pred Bohom zriekneme seba samých a úplne vyprázdnime svoje srdce, aby sme v ňom urobili miesto Bohu,  že nevyhľadávame ocenenie a uznanie ľudí a že ustavične bojujeme s každým prejavom márnivosti… Pokora urobí, [že človek] sa vzdá sám seba, aby bolo vidieť jedine Boha, ktorému patrí sláva.“ (List 211 z 22. augusta 1659, Coste XII, str. 304).
Z vlastnej skúsenosti viem, že ak chceme pracovať na zmierení a dosiahnuť pokoj v srdci, musíme si nadobudnúť a praktizovať čnosť pokory. Aby sme to dokázali, najlepšie urobíme, keď si poctivo a s otvoreným srdcom pospytujeme svedomie pred Bohom. To nás privedie k tomu, čo svätý Pavol nazýva „kenóza“ – zrieknutie sa seba. Naším vzorom je Kristus, ktorý „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.“ (Flp 2, 6-7). V kresťanskom živote táto lekcia pokory, ktorá spočíva v „zrieknutí sa seba“ nie je len nejakou osobnou iniciatívou, ale podstatnou časťou našej identity v Cirkvi. Pôstne obdobie nás vyzýva ku konverzii srdca – toho osobného i komunitného.

Srdce plné milosrdenstva

Téma posolstva Svätého Otca Františka na pôstne obdobie s názvom „Posilnite si srdcia!“ (Jak 5, 8) sa plne zhoduje s našou úvahou. Iba praktizovaním pokory, pokoja a zmierenia sa naše srdcia môžu stať pevnými a zakotvenými v Kristovom milosrdenstve a jeho láske. Pôst je časom, kedy sa máme usilovať o vnútorné obnovenie v modlitbe, zahĺbenie sa sa do Svätého písma, každodennej Eucharistie a prežívania našej vincentskej charizmy službou chudobným. To všetko nás nabáda k tomu, aby sme mali silné srdce. Vypočujme si, čo hovorí Svätý Otec:

„Mať milosrdné srdce neznamená mať slabé srdce. Kto chce byť milosrdný, musí mať silné, pevné srdce, zatvorené pred pokušiteľom, no otvorené voči Bohu. Srdce, ktoré sa dá preniknúť Duchom Svätým a priviesť na cestu lásky, vedúcej k bratom a sestrám. V podstate je to chudobné srdce, ktoré pozná vlastnú biedu a obetuje sa pre druhého. Drahí bratia a sestry, v tomto štyridsaťdňovom pôste sa chcem spolu s vami modliť takto: „Fac cor nostrum secundum cor tuum“ – „Pretvor naše srdce podľa svojho Srdca.“ (z Posolstva Svätého Otca Františka na pôstne obdobie 2015, str. 3)

Nech nám táto pôstna doba pomôže vzrastať v láske ku Kristovi a našej vincentskej charizme, aby sme kráčali po ceste zmierenia a uberali sa chodníkmi pokoja so „skrúšeným a poníženým srdcom“ (Ž 51, 19).

Váš brat vo svätom Vincentovi,

G. Gregory Gay, C.M.
Generálny predstavený

.

Rím 30. január 2015

Drahí vedúci predstavitelia medzinárodnej vincentskej rodiny!

Každý rok vyzývame vincentskú rodinu, aby upriamila svoju pozornosť na jednu výnimočnú tému, ktorá nám poskytne možnosť prehĺbiť chápanie našej spoločnej vincentskej charizmy.

Chceme nazvať tento rok 2015 „Rokom vincentskej spolupráce“.

Našou témou bude: „Spoločne v Kristovi, my, vincentská rodina, robíme svet iným.“

Chceme požiadať, aby sa počas tohto roku rozličné úrovne vincentskej rodiny (miestnej, regionálnej alebo medzinárodnej) vydali na cestu slávenia, jednoty, spoznávania sa a služby spolu s druhými. Všetky tieto iniciatívy bude koordinovať Komisia pre spoluprácu vincentskej rodiny (VFCC – skratka z angličtiny).

Tento rok spolupráce začne na sviatok Turíc 24. mája 2015 a ukončí sa tým istým sviatkom Turíc, ale 15. mája roku 2016.

Všetci poznáme spôsob, akým je spolupráca zakorenená v našej charizme vincentskej rodiny hlavne skrze svedectvo našich zakladateľov. Rovnako si uvedomujeme, že účinnosť našej služby závisí od našej ochoty slúžiť tým, ktorí žijú v chudobe.

Ďalej predkladáme tri orientačné smery pre rozličné podujatia pre tento rok:

1. Sláviť

Čoskoro pošleme otvorený list vincentskej rodine, v ktorom vám dáme určité podnety a návrhy pre slávenie dvoch slávností: Turíc a niektorých slávnostných dní vincentskej rodiny. Nebudú sa však organizovať medzinárodné stretnutia, ale všetky slávenia sa budú uskutočňovať na miestnej a regionálnej úrovni.

Tiež plánujeme zahrnúť do tohto úmyslu slávenie Svetového dňa modlitby v sobotu 27. septembra 2015.

2. Zjednotiť a spoznať sa

Už odteraz pozývame vincentskú rodinu, aby na facebookovskej stránke vincentskej spolupráce alebo na stránke www.famvin.org zverejnila svoje fotografie a modlitby, ktoré vzniknú v Roku vincentskej spolupráce. Tak isto máme v úmysle zozbierať a podeliť sa o niektoré skúsenosti zo spolupráce v službe, aby sme ich zverejnili na Facebooku a na famvin.org. Pozývame tiež členov Rady spolupráce vincentskej rodiny, aby povzbudili jednotlivé skupiny zverejniť svoju službu a činnosť.

Želáme si, aby nám táto forma komunikácie umožnila lepšie sa spoznať. Každý týždeň bude mať priestor na prezentovanie sa vždy iná vetva vincentskej rodiny.

3. Slúžiť

Bude uverejnené svedectvo pátra Eli Chaveza dos Santos o spolupráci. Vyzývame členov, aby sa takým istým spôsobom podelili o svoje skúsenosti zo spolupráce v službe.

Vyššie spomínaná komisia VFCC uvažuje nad možnosťou uskutočniť formačné stretnutia zamerané na spoluprácu. Program aktívnej spolupráce vincentskej rodiny (VFCAP – skratka z angličtiny) sa konal v Paríži v rokoch 2013 a 2014 a zúčastnilo sa na ňom vyše 70 členov vincentskej rodiny. Prosím účastníkov tohto stretnutia, aby na internete vo videu zverejnili svoje skúsenosti zo vzájomného zdieľania sa, berúc do úvahy úsilie o osobnú spoluprácu a spoluprácu v rámci jednotlivých vetiev. Týmto pomôžeme rozvoju želanej spolupráce.

Ako vidíte, máme veľa aktivít, ktorými môžeme osláviť tento mimoriadny rok v rámci vincentskej rodiny. Už teraz ďakujeme za vašu pomoc pri uskutočňovaní týchto aktivít v rámci vetiev vincentskej rodiny a jej spolupracovníkov. Veľmi pekne vám ďakujeme za vašu vynaliezavosť pri vytváraní tejto čnosti spolupráce, ktorá dáva našej charizme jej špeciálny charakter a účinok.

Pokračujúc s prípravami na slávenie, ktoré bude prebiehať celý rok, rád by som vás pozval, aby ste sa podelili o svoje úvahy nad témou spolupráce. Tiež prosím tých, ktorí by sa chceli zapojiť, aby mi poslali krátku reflexiu na nasledujúce otázky:

a) Aké pocity v tebe vyvoláva spolupráca vo vincentskej rodine?

b) Ako vyzerá tvoja spolupráca s ostatnými vetvami vincentskej rodiny?

c) Aká je tvoja vízia o spolupráci vincentskej rodiny?

 

Pošlite mi, prosím, svoje úvahy do 1. mája 2015.
Rád by som tiež vyzval vedúcich vincentskej rodiny na národnej úrovni, aby uvažovali nad touto témou a podelili sa o svoje úvahy s miestnymi členmi.

Váš priateľ vo sv. Vincentovi

Gregory Gay, CM
generálny predstavený

.

Rím, 8. decembra 2014

Všetkým členom vincentskej rodiny

Drahí bratia a sestry,

adventný čas, do ktorého vstupujeme modlitbou a prípravou na príchod „Slova, ktoré sa stalo telom“ (Jn 1, 14), je ideálnym časom na meditáciu o Márii, Matke Pána. Jej „Fiat“ – toto úplné podriadenie sa Božej vôli, vstupujúc do tajomstva Vtelenia – sa odrážalo od vekov a je tomu tak aj dnes. Panna Mária zostáva prvou a najvernejšou učeníčkou Pána.

Čítať ďalej „List generálneho otca GZ v Ríme 2014“ →