Dni 15. 16. a 17. apríla 2016 boli pre nás veľkým prínosom, do našich životov, kedy sme si viacej uvedomili, kde patríme
a kam smerujeme. DC ZZM v Oščadnici bolo jedno prekrásne dielo podané ústne nám laikom od sestričiek a taktiež od pátra Jozefa.
Priateľská atmosféra ma veľmi prekvapila hneď pri ubytovaní, kedy naše členky spolu s majiteľkou sa postarali
o naše pohodlné ubytovanie, nakoľko sme si ani nocľah nenahlásili. Patrí im odo mňa veľká vďaka!
Duchovné cvičenia sú osobným pozvaním Boha. Boh chce niečo so mnou urobiť. Hneď na začiatku nás páter Jozef povzbudil, aby sme si nerobili poznámky, ale radšej si vytvárali živý vzťah s Bohom. Aby sme Ho počúvali a On nám už povie, čo máme robiť, aj ako to máme urobiť; aby sme si vážili dar viery, pretože to nie je samozrejmosť. Aby sme mohli prehĺbiť tento vzťah s Bohom a počuť Ho, boli sme povzbudení, prežívať duchovné cvičenia v SILENCIU.
Na DC, kde sa dodržuje ticho počas celého obdobia, som bola už tretíkrát, no však až tu som si uvedomila,
že ozaj ticho lieči telo i dušu a samota pre starších ľudí nemusí zabíjať, pokiaľ si uvedomia, že nie sú sami, ale stojí pri nich Ježiš a Mária, s ktorými sa dá rozprávať kedykoľvek, o čomkoľvek a oni nám skutočne odpovedajú. Mám o tom i svoje prežité zážitky.
Prednášky od sestričiek a taktiež i od pátra nám priniesli veľa. Za seba môžem povedať, že mi odpovedali na mnohé moje nevyriešené otázky. Ako napr., že máme nechať priestor mladým ľuďom, aby slobodne odpovedali na výzvu a ponuku Pána Boha. Mám štyri deti a veru tiež niekedy som ich chcela preorientovať ako ja chcem, no však zabudla som na to, že i oni sú slobodné Božie deti. Sú už dospelé a majú robiť podľa svojho vedomia a svedomia. Treba naším deťom len ukázať, že ich stále milujeme, aj keď zídu z cesty, že ich milujeme aj s problémami a čakáme ich s otvorenou náručou, ako nás čaká náš Nebeský Otec. Od nás Boh a svet očakáva žiť pravú vieru, neustále ju prehlbovať a chrániť. Duch tohto sveta je agresívny, našou úlohou je milovať a či láska existuje – nech to vidia v našom vzťahu k blížnym. Nechávať priestor Bohu v našom života. K tomu je potrebné časté prijímanie anjelského Chleba, aby sme dokázali robiť denne malé veci s veľkou láskou. Boh sa v mojom živote nepomýlil.
.
V nedeľu 17. 4. nastal najslávnejší deň, kedy sme sa presťahovali do chrámu Nanebovzatia Panny Márie. Po homílii nasledoval obrad prijatia aktívnych členov do Združenia Zázračnej medaily. Boli sme šťastní, v napätí, plní očakávania, ako kedysi, pred maturitnou skúškou, kedy ide človeku srdce vyskočiť z hrude.. Okrem dekrétu o prijatí, nám bol odovzdaný aj odznak združenia – Zázračná medaila a štatút združenia. Na záver sme sa spoločne modlitbou zasvätili Panne Márií Zázračnej medaily. Bol to veľký citový zážitok. Väčšina z nás pocítila veľkú radosť v srdci, ktorá v nás zostala ešte niekoľko nasledujúcich dní.
Ďakujem všetkým, že som mohla prežiť týchto pár dní s takými fantastickými ľuďmi. Odchádzali sme odtiaľ spokojní, posilnení a s novou energiou, ale i so zmiešanými pocitmi a čo teraz, ako ďalej? Cítili sme osamelosť; zostal aj smútok
z toho, že už k nám nebudú prichádzať sestričky a povzbudzovať nás v duchovnom živote. Teraz si musíme nájsť vlastnú cestu v združení – ktorou sa vyberieme. Páter Jozef krásne povedal, že na človeka má právo len Boh, zápasí o našu náklonnosť. Boh sa ma nevzdáva! Musím mať istotu, že som milovaná. Mojou oporou je Boh. Vzťah BOH – ČLOVEK je vzťah zamilovania sa. Preto sa neustále zamilovávajme čistou láskou do Pána Boha. Žime v Srdci Panny Márie
a prežívajme víťazstvo jej Nepoškvrneného Srdca. Je to najlepší spôsob boja proti Zlému v jeho rôznych podobách.
Od stretnutia v Oščadnici sa viac venujem Písmu svätému a je to veľmi zaujímavé čítanie, zanecháva vo mne veľké obohatenie. S dobrými ľuďmi je Božia pomoc ešte bližšie ako si to myslíme. ,,Bez hriechu počatá Panna Mária,
oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame a pomáhaj nám pri plnení našich sľubov!”
Hermína, aktívna členka ZZM H. Vadičov
