Dňa 3.-5. júla 2020 sme mali duchovné cvičenia v Nitre v Kňazskom seminári sv. Gorazda s P. Jozefom Garajom CM. Po jarných „covidových“ obmedzeniach, kedy sme museli zrušiť dva turnusy sa v lete s Božou pomocou podarili zrealizovať. Záujem bol veľký, účastníkov bolo takmer 60 z mnohých kútov Slovenska. V sobotu bolo aj stretnutie koordinátorov skupiniek Podomovej návštevy Panny Márie. Čím sme žili počas týchto dní sa dočítate v ďakovnej básni:
Otec Jozef s láskou želal každej duši, aby bola zamilovaná po uši do svojho Spasiteľa – Pána Ježiša… …aby teda naša viera bola živšia…
Plní nádeje v tom meste, kde je Zobor, mohli sme zrieť „Horu premenenia – Tábor“, byť zas na ňom počas každej svätej omše, prežívať momenty sväto, živšie, plnšie.
Kňaz v piatok oslovil nás – „deti a mládež“ po tom, čo odslúžil svätú omšu v Rádiu tiež – na sviatok svätca Tomáša, apoštola, u ktorého hrala prím aj jeho vôľa…
On „uzdravuje naše rany neviery“ po tom, čo ho naučil Pán viacej veriť, veď Tomáš nebol jak veriaca Alžbeta, ktorú Panna navštíviť šla, ju i dieťa…
Vďaka, Pane Ježišu, za Tvoju blízkosť, vďaka za Tvoj hlas v svete, kde je hluku dosť, vďaka aj za nášho exercitátora, za všetko požehnanie, čo riadiš zhora!
My načreli sme do studne lásky Božej, lásky takej, ktorá premieňať nás môže… Snáď načreli sme dosť z tohto prameňa, prostredníctvom ktorého sa srdcia menia…
.
Vďaka, Pane, za Tvoju „investíciu“! Veď tí všetci premenení preto žijú, lebo si do nich investoval krv s vodou, aby boli tou dobrou úrodnou pôdou.
Vďaka za kvety, ktoré môžu v srdciach rásť, počas exercícií – tie sú neba časť toho neba, ktoré pre nás Pán Boh stvoril, nás, ktorých so slobodnou vôľou utvoril.
Uvedomenie si toho, čo je „nebe“ i toho, že „smrť je zabitie lásky v sebe“ nás ženie k prekročeniu prahu modlitby, k rozhovoru s Bohom bez slovíčka „keby“.
A ženie za Ním, ktorý nás zaodieva, ktorý vzácne semiačka čností rozsieva a obdarúva nás svojou imunitou, taktiež – cez harmóniu s Ním – identitou.
Vďaka aj za Kaplnku – za „audienčnú sieň“, plnú zasvätených, laických mužov, žien, dôverujúcich Ježišovi i Panne, žehnajúcej tie „guľky Nepoškvrnenej“.
Tak ich zval svätý Maximilián Kolbe, pozývajúci nás k tej najlepšej voľbe: k láske k Nepoškvrnenej, k šťastiu pravému, k zlatu či striebru neporušiteľnému.
.
Vďaka i za myšlienku Carla Caretta, adresovanú nám, mieriacu do sveta: by sme boli zdrojom svetla, pre svet darom, odrážajúcim lúče, jakby solárom.
Nech teda naše oči svietia i žiaria, ako keď hľadí na nás Panna Mária, nech prítomní Božiu lásku vyžarujú, by ľudia vôkol nás smerovali k Raju.
A nech sa modlíme nie len tak zo zvyku, nech pochopíme Ježišovu „logiku“, s čím nám pomôže Panna Mária rada, ktorá si len úctu k Jej Synovi žiada.
Veď Spasiteľ nás obklopil množstvom krídel, keďže dal bolesti – „znaku smrti“ – zmysel a keďže do nás vštepil túžbu po nebi, láskou napĺňajúc i naše potreby.
„Čím bude i skúsenosť láskyplnejšia, tým bude naša túžba po nebi väčšia.“ Zvestoval duchovný otec Jozef Garaj, ktorý už tu na zemi približoval Raj.
Vyvaroval pred tmou – „nedostatkom svetla“… Bože, vďaka, že som tohto kňaza stretla! Vďaka za odzrkadlenie jeho tváre v nejednom Tvojom duchovnom milodare!
.
Vďaka za návod jednotného zmýšľania, vďaka za slová Božej lásky vyznania, vďaka i za poukázanie na rôznosť, ktorá sa môže spojiť v Božiu jednotnosť.
Vďaka za príbeh z pera kňaza Špidlíka, v ktorom istá odpúšťajúca manželka prijala bezdomovca – svojho manžela, ktorý pri pohľade na ňu plakal veľa.
Vďaka za milosrdenstvo, za spovede, za každý okamih, v ktorom Duch nás vedie, za učenie sa aktom milosrdenstva! Vďaka i za poslanie každého členstva!
Vďaka za svätca Františka Saleského i za Otca nebeského, duchovného! Vďaka za každé jedno odpustenie! Za blahoslavenú Zdenku vďaka, Pane!
Vďaka za každučkú „Božiu korekciu“, možno aj za „milovanú pandémiu“, pod nátlakom ktorej pokľakol svet celý, by Boh ten svet na kolenách trochu scelil.
Vďaka za Ježiša i za Jeho oltár! Nech si častejšie uvedomíme ten dar! Vďaka za Cirkev, je svetlom, kvasom, soľou! Nech sa stále stotožňuje s Božou vôľou!
.
Vďaka za svätcov Cyrila a Metoda! Nech na ich slávu zneje nejedna óda! Vďaka za dnešný ich sviatok, za dnešnú púť, za to, že z okolia i hlasy bratstva čuť!
Vďaka za sestry: Renátu, Gemmu, Agnes! Ich slová lásky zaznievajú v nás i dnes… Vďaka za členku Silviu Lehutovú, ktorú uzriete na DVD-čku znovu!
Vďaka aj za vedúcich skupiniek všetkých, ktoré sústreďujú všetky Božie dietky k pravidelnej modlitbe v rodinách azda! Vďaka za Seminár svätého Gorazda!
Vďaka za Nitru – to Mesto pod Zoborom, za každé miesto nad Horou – nad Táborom, za každú sestru, vrátane našej Gemmy, za sestru Petru, ktorá má dobré vnemy.
Nech sú pre každučké pôsobisko súce, nech im pomáhajú „ruky“, ich nesúce, nech sú ďalej požehnaním pre Združenie a nechýba im mariánske nadšenie!
Všetkým želám šťastnú cestu do domovov, presnejšie: do našich prechodných pobytov! Nech sme obohatením pre blízkych, blížnych, nech oči Ježiša, Márie žiaria z nich!
A nech v nás znie Novéna odovzdanosti, podporujúca naše kresťanské čnosti, podobné pátrovým Dolindovým, ďalším, ktorí vo svätosti hrajú úžasný prím.
Nech zostaneme navždy harmonický tím! Nech kráčame vždy s Pannou i so Všemocným! Nech sme presvietení a tiež presolení, v radosti pre Pána láskou prekvasení!
Na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5.7.2020, Nitra, AČ Janka