Vincentská rodina rozhovor

„Chudobní sú našimi pánmi“, alebo štvorsté výročie vincentskej charizmy

Život svätého Vincenta radikálne zmenil smer, keď pochopil, že sa má starať o tých najopustenejších. Ako jeho nasledovníci prežívajú „vincentskú charizmu“ dnes?
V tomto roku oslavujeme v Cirkvi viacero jubileí. Jedno z nich sa však osobitným spôsobom dotýka svätého Vincenta de Paul, ktorého spomienku dnes (27. septembra) v Cirkvi slávime. Celá vincentínska rodina oslavuje štvorsté výročie zrodu vincentskej charizmy. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli predstaviť niektoré vetvy tejto rodiny a zistiť o nich niečo viac.

Na začiatok by som sa ale spýtal, v čom vlastne spočíva vincentská charizma?

Veľmi skrátene – pozerať sa na ľudí očami Krista, vidieť chudobu (materiálnu, aj duchovnú) a snažiť sa pomôcť zmierňovať ju. (Páter Pavol Noga, CM)

Svätý Vincent povedal: „Chudobní sú našimi pánmi a my sme ich služobníci“ – ako tomu máme rozumieť? Nie je to trochu prehnané heslo?

Svätý Vincent bol presvedčený, že práve chudobní ľudia nám sprítomňujú Ježiša Krista, ktorý povedal: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Ježiš sa stotožňoval s chudobnými. Vo svojom pozemskom živote ich vyhľadával a slúžil im: uzdravoval ich, vyučoval, potešoval, ohlasoval im Božie kráľovstvo. Preto svätý Vincent povzbudzoval svojich spolupracovníkov, aby nasledovali Krista – Služobníka, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil“ (Mk 10, 45). (Sestra Žofia Daniščáková, DKL)

Prečo práve chudobní? Ako prišlo k tomu, že sa Vincent zameral na túto spoločenskú skupinu?

Svätý Vincent veľmi dobre poznal život chudobných z osobnej skúsenosti. Sám pochádzal z chudobnej rodiny a v živote viackrát na vlastnej koži pocítil, čo je to núdza. Abelly, prvý životopisec svätého Vincenta, zaznamenal, že v rokoch 1612 – 1616 pán Vincent prežíval silnú krízu viery. Po mnohých trpkých skúškach, pochybnostiach a neúnavnej snahe nájsť východisko, si pán Vincent zaumienil, že celý svoj život zasvätí službe chudobným z lásky k Bohu. O krátky čas ho zavolali k zomierajúcemu dedinčanovi, ktorý mal povesť dobrého kresťana. Ten sa pri sviatosti zmierenia priznal, že veľa rokov zatajoval ťažké hriechy, a nebyť celoživotnej spovede u pána Vincenta, bol by isto zatratený. Táto udalosť, ktorá sa odohrala vo Folleville, poukázala na duchovnú biedu vidiečanov.

Asi o pol roka neskôr sa pán Vincent stal farárom v Châtillon les Dombes. Keď ho jedného dňa upozornili na istú chudobnú rodinu, v ktorej sú všetci chorí a nutne potrebujú pomoc, objavil veľkú materiálnu biedu vidiečanov. Cez tieto dve udalosti svätý Vincent spoznal, že jeho životnou cestou má byť telesná a duchovná služba chudobným. (Sestra Žofia Daniščáková, DKL)

Koľko spoločností stihol za svojho života založiť svätý Vincent? A koľko sa ich inšpirovalo touto charizmou po jeho smrti?

Za svojho života svätý Vincent založil tri spoločnosti, v roku 1617 bratstvo milosrdenstva (dnes sa volajú AIC), v roku 1625 Misijnú spoločnosť – vincentínov a napokon v roku 1633 Dcéry kresťanskej lásky – vincentky. Dnes vo svete existuje viac ako 225 spoločenstiev a reholí inšpirovaných charizmou svätého Vincenta. (Páter Pavol Noga, CM)

Začal by som s Misijnou spoločnosťou, ktorej kňazi sú nazývaní aj lazaristi alebo vincentíni. S akým úmyslom Vincent založil túto spoločnosť?

Svätý Vincent často spomína, že ju vlastne ani nechcel založiť, to Božia Prozreteľnosť ho k tomu priviedla (ako aj pri všetkých ostatných). Vznik vincentínov je odpoveďou na udalosť z Gannes a Folleville z roku 1617, keď svätý Vincent objavil duchovnú chudobu, ktorá mu otvorila oči a srdce. Následne, spolu zo skupinou kňazov, začal chodiť z dedinky do dedinky a kázať o dôležitosti vykonania si dobrej generálnej svätej spovede (spovede z celého života). Ako hovorí aj heslo našej spoločnosti – „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným“, ohlasovať evanjelium a hľadať chudobných. (Páter Pavol Noga, CM)

Myslíte si, že ste verní odkazu svätého Vincenta? Bol by dnes hrdý na to, ako funguje jeho „Malá spoločnosť“ (ako ju rád nazýval) na Slovensku?

Častokrát sa pýtame sami seba, čo môže naša „Malá spoločnosť“ ponúknuť Cirkvi na Slovensku? Alebo ako sa zvykol pýtať za svojho života svätý Vincent: „Pane Ježišu, ako by si sa ty zachoval v tejto situácii, na mojom mieste?“ V súčasnosti Slovenská provincia Misijnej spoločnosti vykonáva ľudové misie na Slovensku, v Čechách, je zaangažovaná do niektorých projektov z chudobnými, s mládežou, vedie misie na Hondurase… Stačí to? Možno by nám svätý Vincent povedal, že to, čo robíme, je dobré, ale stále to môžeme robiť omnoho lepšie. Znamená to, že nám treba vedieť odpovedať na znamenia čias s väčšou odvahou a dôverou. Iba tak budeme vernejší, čitateľnejší a budeme môcť pozývať nových ľudí do spolupráce na tejto úžasnej misii. (Páter Pavol Noga, CM)

Vincent založil aj ženskú vetvu spolu so svätou Lujzou de Marillac. Tá nesie nádherný názov: „Dcéry kresťanskej lásky“. Ako vy, sestry vincentky, žijete vincentskú charizmu?

Svätý Vincent si od počiatku uvedomoval, že služba ľuďom v núdzi si vyžaduje dobrú organizáciu a širšiu spoluprácu. V tomto ohľade bol priam geniálny a mal odvahu aj riskovať. Bol prvý, ktorému sa podarilo – predovšetkým vďaka svätej Lujze – utvoriť spoločnosť jednoduchých dedinských dievčat, ktoré sa obetovali Bohu, aby mohli ísť poslúžiť chudobným tam, kde žili. To bolo vo vtedajšej dobe nepredstaviteľné; kto chcel patriť Bohu, musel byť zatvorený v klauzúre. Snažíme sa teda pripomínať si  svoje začiatky, udržať si disponibilitu a mobilitu, aby sme cez pokornú a láskavú službu dávali ľuďom spoznať, ako veľmi ich Boh má rád. (Sestra Žofia Daniščáková, DKL)

Lujza s Vincentom veľmi často spolupracovali. Je tomu tak aj dnes medzi vincentínmi a vincentkami? Máte rozbehnuté nejaké spoločné diela?

Aby sme mohli dobre plniť svoje poslanie, nutne potrebujeme vzájomne spolupracovať. Formy spolupráce sa menia podľa potrieb a možností. Sestry si veľmi cenia pomoc vincentínov predovšetkým v duchovnej oblasti – poskytovanie duchovnej služby, formácie, vysluhovanie sviatostí chudobným i sestrám, duchovné sprevádzanie… Cenná je aj spolupráca pri organizovaní rôznych aktivít – ľudových misií, stretnutí, táborov pre deti a mládež, projektov v prospech núdznych, akými je napríklad zbierka „Boj proti hladu“. (Sestra Žofia Daniščáková, DKL)

Existujú však aj laické vetvy. Spomedzi nich je najstarším zrejme Združenie mariánskej mládeže.

Združenie mariánskej mládeže je ozaj najstarším, keďže má svoj pôvod v zjaveniach Panny Márie sestre Kataríne Labouré zo spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Počas prvého zjavenia 18. júla 1830 v Paríži na Rue de Bac Panna Mária hovorila sestre Kataríne o novom Združení dietok Panny Márie, ktoré má založiť jej spovedník otec Aladel. Prvý spolok vznikol 8. decembra 1838 v Beaune. Postupne začali vznikať ďalšie po celom Francúzsku. Prvá Mariánska družina na Slovensku bola založená v roku 1861 v Nitre. Združenie sa reformovalo podľa odporúčaní Druhého vatikánskeho koncilu a posilnilo svoje charitatívno-sociálne zameranie. (Martina Havrišová)

(zdroje: René Laurentin – Život sv. Kataríny Labouré; www.zmm.sk)

A ako žijete vincetskú charizmu vy? Prípadne spolupracujete aj s inými vetvami?

ZMM v súčasnosti žije a rozvíja vincentskú charizmu, hoci názov združenia o tom veľa nenapovie, a to práve vďaka iným vetvám, predovšetkým sestrám zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktoré mladých zapájajú do pomoci chudobným, napríklad počas vincentských víkendov. Počas nich mladí konkrétnym spôsobom pomáhajú bezdomovcom, deťom zo sociálne slabších rodín, navštevujú väznice, domovy dôchodcov a podobne. Ďalšou vetvou, ktorá intenzívne vplýva na to, aby ZMM malo vincentskú charizmu v krvi, sú kňazi z Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Približujú im ju za pomoci prednášok, hovoria o živote a dielach svätého Vincenta, a tiež ich zapájajú do svojich projektov.

ZMM má už rozbehnutých aj niekoľko vlastných projektov na pomoc chudobnejším a núdznym. Ide o:

– projekt Štedrá dlaň, ktorý predstavuje súhrn charitatívnych aktivít spojených so zbierkou finančných prostriedkov na podporu adopcie na diaľku (ZMM má adoptované 3 deti),

– projekt Mozambik je zameraný na spoluprácu s mladými „ZMM-ákmi“ v Afrike,

– cieľom projektu Šlabikár je doučovanie detí zo sociálne slabších rodín, detí s nízkym sebavedomím, detí, ktoré akýmkoľvek spôsobom trpia,

– mladí zo ZMM sú tiež otvorení pre prijatie zdravotne znevýhodnených rovesníkov medzi seba, mladí sa učia ako im byť nápomocnými na akciách, táboroch a pri tom sa stávajú ich priateľmi.

Združeniu mariánskej mládeže sa však postupne otvára viacero možností pre príležitostnú alebo dlhodobejšiu spoluprácu s inými vetvami vincentskej rodiny. (Martina Havrišová)

 

Existuje aj spoločnosť laických misionárov, ktorá nesie skratku MiSeVi. Čo je základom vašej činnosti?

Cieľom našej činnosti je dať príležitosť vybrať si zo spektra možností, ktorým smerom sa v živote vydať a pozvať ľudí povedať „áno“ novému životnému dobrodružstvu. Cez formáciu ponúkame nové priateľstvá a misie zamerané na pomoc chudobným (na Slovensku i v zahraničí), pomoc sociálne slabým rodinám, organizovanie rôznych podujatí na dvíhanie misijného povedomia. (Monika Debnárová)

Je také nevyhnutné chodiť za hranice? Nie je dosť chudobných v našom okolí? Nemyslíte, že by bolo vhodnejšie starať sa v prvom rade o chudobných na Slovensku?

Samozrejme, že pôsobíme aj na Slovensku. Navštevujeme rôzne zariadenia, stretávame sa s chudobnými a ponúkame ľudom možnosť zapojiť sa. Povolanie na misie je u každého jedinečné. Niektorých volá zahraničie a iní zase túlavé topánky vymenia za domáce papučky.

Misie za hranicami naučia človeka vážiť si všetko čo na našom Slovensku máme. Pôsobenie v zabudnutých dedinkách dáva nádej miestnym obyvateľom, ktorí nemali tú česť spoznať svetlo Boha s takou samozrejmosťou ako my. Vďaka misiám nadobúdame cenné skúsenosti, ktoré následne využijeme u nás a naopak. Na záver ako bolo povedané: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“ (Monika Debnárová)

Čo si máme predstaviť pod názvom „Konferencie svätého Vincenta de Paul“?

Presný názov tejto vetvy znie „Spolok svätého Vincenta de Paul na Slovensku“ a ide o skupiny piatich až tridsiatich ľudí, ktorí sa snažia pomôcť ľuďom okolo seba v akejkoľvek potrebe. Založil nás blahoslavený Frederik Ozanam, profesor na parížskej Sorbone, ktorý si vzal za vzor charizmu svätého Vincenta.

Každá z konferencií si volí formu svojej činnosti sama, podľa potrieb okolia a záujmu jej členov. Z tohto dôvodu je škála našej služby veľmi široká – od práce s bezdomovcami, cez pomoc v detských domovoch, až po rozposielanie balíkov s oblečením a potravinami po celom Slovensku. Pracujeme tiež s Rómami a deťmi z chudobných rodín, organizujeme letné tábory alebo navštevujeme chorých a osamelých v nemocniciach. S ostatnými vetvami spolupracujeme aj na zbierke „Boj proti hladu“. (Petra Bajlová)

Podľa označenia „Konferencie“ by si niekto mohol povedať, že ide len o rozprávanie o tom, čo chudobní potrebujú. Nezostáva však iba pri slovách?

Traduje sa, že počas jednej Frederikovej prednášky pre študentov o katolíckej viere za ním prišiel istý pán, ktorý sa ho spýtal, či popri týchto pekných slovách urobil aj niečo konkrétne pre pomoc chudobným. Vtedy si Frederik uvedomil, že „viera bez skutkov je mŕtva“ a práve z tohto dôvodu okolo seba zhromaždil mladých ľudí, ktorí začali pomáhať núdznym vo svojom okolí. Myslím, že v týchto šľapajach Spolok svätého Vincenta kráča aj dnes, hoci členov už väčšinou netvoria mladí a študenti, ako tomu bolo pri jeho vzniku.

V Bratislave sme postavili Dom Nádeje, ktorý slúži najmä ako „dom na polceste“ pre deti, ktoré vyšli z detských domovov. Nachádza sa tu však aj denný stacionár pre seniorov, klub anonymných alkoholikov a podobne.

V Šuranoch – Kopci máme útulok založený pre sociálne slabších, ako sú ľudia bez prístrešia, odchovanci detských domovov, prepustení z výkonu trestu alebo týrané osoby, a tiež podporované bývanie pre zdravotne odkázaných klientov.

Myslím, že tieto činnosti hovoria samy za seba, že sme nezostali iba pri slovách. (Petra Bajlová)

Nemôžeme opomenúť ani Združenie zázračnej medaily, ktoré funguje na Slovensku už niekoľko rokov. Čo je vaším základným poslaním?

Základným poslaním Združenia Zázračnej medaily je šíriť posolstvo Zázračnej medaily, ktorú 27. novembra 1830 darovala Panna Mária svätej Cirkvi, skrze vtedy 24 ročnú seminársku sestru (novicku) Katarínu Labouré – dcéru kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul. Toto zjavenie bolo v našom materskom dome v Paríži na rue du Bac 140.

Združenie sa zrodilo preto, aby ľudia viac spoznali Pannu Máriu Zázračnej medaily, zamilovali si ju a tak, aby sa lepšie šírilo posolstvo medaily ako katechéza dejín spásy.

Hlavným cieľom Združenia je nasledovať Ježiša Krista v sile Ducha Svätého, podľa príkladu Panny Márie, pravej učeníčky a vzoru kresťanského života; posväcovať seba prostredníctvom prijímania Eucharistie, duchovného života a apoštolátu.

Podomová návšteva je tichým apoštolátom Panny Márie v rodinách, ktoré sú dnes vo veľkej kríze aj v dôsledku nepraktizovania spoločnej modlitby v rodinách. „Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná“ – povedal svätý pápež Ján Pavol II.  A práve podomová návšteva Panny Márie Zázračnej medaily môže pomôcť, ba pomáha rodinám zjednotiť sa, nájsť cestu ku sebe, prežívať život vo viere a vzájomnej láske.

Mnohé svedectvá to dosvedčujú. Napríklad mnohí sa vracajú ku sviatostnému životu, dochádza ku zmiereniu medzi rozvadenými susedmi alebo príbuznými a podobne. Vyprosujú si mnohé malé i veľké milosti pre svoj každodenný život.

Panna Mária koná veľké veci v srdciach ľudí, ktorí ju prijímajú s túžbou a láskou. (Sestra Renáta Bezáková, DKL)

A ako sa v tejto vašej službe uplatňuje vincentská charizma?

Prítomnosť Panny Márie v rodinách je duchovná pomoc a opora v ich rôznych životných ťažkostiach. Napomáha k uzdravovaniu morálnej a duchovnej biedy rodín. Láska k Panne Márii členov Združenia, nenecháva v „nečinnosti“. Núti ich konať dobro blížnemu. Mnohí, hlavne aktívni členovia, sa zapájajú do zbierky „Boj proti hladu“, do činnosti miestnej charity, napríklad na Kysuciach, pomoci sociálne slabším rodinám, bezdomovcom, odosielanie medailičiek do Iraku, Sýrie a na Ukrajinu a podobne.

Keď je srdce preplnené láskou k Pánu Bohu a k Panne Márii, musí sa rozdať blížnemu. (Sestra Renáta Bezáková, DKL)

Z týchto odpovedí môžeme vyvodiť, že vincentská charizma je stále aktuálna. Ako ju podľa vás môže aplikovať katolík – laik, ktorý nie je členom žiadnej z vetiev tejto rodiny? Je vôbec pre kresťana také dôležité žiť podľa spomínanej charizmy?

Svätý Vincent často hovorieval, že naším poslaním je robiť to, čo robil na zemi Ježiš Kristus a podľa slov nášho súčasného generálneho predstaveného sa toto poslanie neskončí, dokiaľ kresťanská láska nebude globalizovaná, neobjíme každý kút sveta a nedotkne sa srdca každého človeka! Dnešný svet, tak veľmi zraňovaný egoizmom, násilím a terorizmom, potrebuje „vincentské“ čnosti, akými sú pokora, jednoduchosť a nežná láska.

Na Vašu otázku, či je pre kresťana dôležité žiť podľa spomínanej charizmy, dáva odpoveď stať Evanjelia podľa svätého Matúša 25, 34-36: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ (Sestra Žofia Daniščáková DKL)

AUTOR: Juraj Švec
ZDROJE: René Laurentin – Život sv. Kataríny Labouré; www.zmm.sk
POZNÁMKY KOREKTORA A EDITORA:

 

➤ Na stiahnutie TU!